Dravce Slovenska

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 09.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 574 slov
Počet zobrazení: 20 603
Tlačení: 587
Uložení: 625

Dravce Slovenska

Úvod

Dravce - ,,králi výšin", fascinovali človeka už od nepamäti. Sú symbolom moci, sily, nadradenosti. Často ich nachádzame na erboch, vlajkách a minciach. 
Už pred 4 000 rokmi sa človek pokúsil skrotiť ich silu a využiť ju pre seba. Bolo to na ázijských stepiach, kde kočovné kmene mongolov využívali majestátne orly na lov kožušinovej zvery, dokonca aj vlkov. Do Európy sa toto remeslo dostalo až v 13. storočí.

Na mnohých kniežacích dvoroch mali od stredoveku lovy so sokolmi významnú úlohu, pri ktorých nešlo ani tak o úlovok ako o spoločenskú a športovú zábavu. Sokoli boli tiež významnými a vysoko cennými diplomatickými darmi. Vlastniť a loviť s dravcom bolo privilégiom len panovníkov. V súčasnosti sa využívajú ako záľuba, na ochranu letísk alebo pri vystúpeniach sokoliarov.

Pre túto tému sme sa rozhodli, pretože nás uchvátila ich krása a tajomnosť. Prostredníctvom tejto práce by sme chceli priblížiť dravce, ktoré môžeme vídať aj v súčasnosti na našom území. Snažili sme sa stručne opísať ich stavbu, perie, techniky lovu, zmysly a doplnili sme to o zaujímavosti. Pri prezentácií tejto práce pred našimi spolužiakmi poukážeme na ich krásu a vzácnosť. Dúfame, že si uvedomia, že treba spraviť niečo pre ich záchranu.

1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA DRAVCOV

1.1 Čo je to dravec

Dravé vtáky nie sú len vtáky, ktoré lovia potravu, ani vtáky, ktoré sa živia mäsom, či majú zahnuté zobáky a dobre lietajú, sú to však jediné vtáky, ktoré majú všetky tieto vlastnosti a ešte jednu navyše: zabíjajú pazúrmi. V angličtine sa nazývajú raptors, z lat. raptare, čo v preklade znamená „schmatnúť, zdrapnúť“, lebo lovia korisť nohami.

Ich smrteľne nebezpečné pazúry poľahky vytiahnu rybu z vody, zdrapia vtáky vo vzduchu a rozpárajú telo obete. Podobne ako levy a tigre sú dravé vtáky „vrcholnými predátormi “- lovia iné živočíchy, ale ich neloví nič- iba iné dravce a človek.

1.1.1 Lov mŕtvej koristi

Výnimka potvrdzuje pravidlo aj pri dravých vtákoch- všetky lovia korisť, jedine supy tvoria výnimku. Špecializujú sa na zdochliny, čiže na hľadanie mŕtvych zvierat a nie na lovenie živých. Aj iné dravce sa priživujú na zdochlinách, ak na nejaké natrafia, ale iba supy sa na ne vyslovene špecializujú. Väčšina supovitých trávi celý deň krúžiac vysoko na oblohe a pátrajúc na zemi pod sebou po známkach smrti.

1.1.2 Veľkosť

Dravce sú výnimočné v tom, že samice bývajú väčšie ako samce. Vedci to nazývajú obrátený pohlavný dimorfizmus. Rozdiel vo veľkosti je rôzny. Najväčší je pri jastrabovi krahulcovi, kde je samica až dvojnásobne väčšia ako samec. Supy sú výnimkou: samce a samice sú takmer rovnako veľké a samce kondorov bývajú väčšie ako samice.

1.2 Stavba tela

Kostra vtákov je stavaná podľa rovnakého základného plánu ako kostra ostatných stavovcov. Na rozdiel od nich je však značne prispôsobená, aby vydržala tlak a namáhanie počas letu. Vrchný povrch silného centrálneho „koša“ tvorí krátka chrbtica. Mnohé z jej mohutných stavcov sú zrastené, a tak vytvárajú pevnú štruktúru.

Základňa „koša“ je tvorená veľkou hrudnou kosťou (sternum). Na nej je umiestnený vysoký hrebeň hrudnej kosti, ktorý slúži k upínaniu mohutných letových svalov. Pletenec hrudnej končatiny je vpredu veľmi silný, nachádza sa tu tiež aj pár tenkých lopatiek. Tie sú pripojené k chrbtici a k rebrám pomocou krátkych silných väzov. Lopatky sa pripájajú k páru krkavčích kostí (korakoidálných). Krídla sú kĺbovo uložené v kĺbových jamkách, ktoré sa nachádzajú medzi lopatkami a krkavčími kosťami.

Pletenec panvovej končatiny: chrbtica je vzadu pripojená k veľkému panvovému pletencu, ku ktorému sú pripojené nohy. Toto spojenie je dostatočne silné, aby vydržalo náraz pri pristáti, a poskytuje široký povrch pre pripojenie svalov nôh. Chvostová chrbtica je skrátená a zrastená, takže chvostové perá vyrastajú viac menej z jedného miesta.

To umožňuje čo najúčinnejšie ovládanie chvosta, ktorý sa využíva pre riadenie letu. Strany „koša“ tvoria rebrá, ktoré sú navrchu prirastené k chrbtici a naspodku k hrudnej kosti. Usporiadanie spolu s veľkou hrudnou kosťou chráni vnútorné orgány pred poškodením. Aj keď je kostra vtákov veľmi silná, je pozoruhodne ľahká. U väčšiny druhov váži len polovicu alebo tretinu váhy peria. Pretože sú niektoré kosti zrastené, nie je potrebné väzivo a svaly, ktoré by ich navzájom spájali. U vtákov sa nevyskytujú ťažké čeľuste a zuby ako u ostatných stavovcov.

Dlhý kostnatý chvost je značne skrátený i krídla a nohy majú menej kostí než končatiny ostatných stavovcov. Zato krk vtákov tvorí časť kostry , ktorá je veľmi pohyblivá. Lebka je pripojená k najvyššiemu stavcu pomocou kĺbového spojenia tvoreného guľou a jamkou, takže vtáky majú hlavu oveľa pohyblivejšiu ako cicavce. Vtáky tak môžu maximálne otáčať a ohýbať hlavu a krk pri kŕmení a pri čistení perí. Vďaka tomu sú vtáky schopné panoramatického videnia.

Prispôsobené končatiny: aj keď kosti hornej časti paže ( humerus) a dolnej časti paže ( radius a ulna) sú zrovnateľné s našimi, kosti ruky sú značne pozmenené tak, aby tvorili vonkajšiu časť krídla. Pôvodných päť prstov sa zmenšilo na tri, dva z nich sú pritom veľmi malé. Keďže sa mohutné letové svaly nachádzajú blízko ťažiska vtáka priamo pod krídlami, nemá vták vo vzduchu problémy s rovnováhou.

Jeho nohy sú však umiestnené vzadu za ťažiskom. Stehenná kosť ( femur) je u vtákov na rozdiel od kosti stehennej u človeka alebo ostatných savcov schovaná pod perím po strane tela vtáka a je k nemu pripojená svalom. To znamená, že kolenný kĺb na spodnej časti stehennej kosti je omnoho bližšie k ťažisku, čo umožňuje vtákov udržať si rovnováhu. Kolenný kĺb má podobnú funkciu ako náš bedrový kĺb.

Dve časti nohy vtáka, ktoré sú viditeľné, nie sú podobné našim nohám. Horná časť, ktorá vyzerá ako naše stehno, je v skutočnosti tvorená zrastenými holennými kosťami a dolná časť je zo zrastených kostí dolnej nohy a horného chodidla. Kĺb, ktorý sa nachádza v polovici vzdialenosti medzi oboma časťami a ktorý vyzerá ako naše koleno, len obrátené na opačnú stranu je zhruba podobný nášmu členku. Vtáky chodia po prstoch. Nikdy nemajú viac ako štyri prsty ( o piaty prst prišli vtáky v štádiu svojho vývoja ).

1.3 Perie

Vtáky sú jediné živočíchy, ktoré majú perie. Perie má dvojakú funkciu. Umožňuje vtákovi lietať a udržuje ho v teple. Perá sú zložené z keratínu, toho istého vláknitého proteínu ako šupiny plazov a vlasy a nechty cicavcov. Vták má niekoľko druhov peria. Väčšinu viditeľného operenia tvorí obrysové perie. Najväčšie sú letky a chvostovky. Letky sa rozdeľujú na prstové a lakťové. Dravé vtáky majú väčšinou dvanásť chvostových pier. Niektoré druhy ich majú štrnásť.

1.3.1 Rast peria

Perie rastie spod kože v radoch. Kým perá rastú, sú živé a prekrvené. V tomto štádiu perie chráni tuba (puzdro). Tuba praskne, keď sa pero vynorí spod kože. Pero sa rozvinie a vták si ho upraví na miesto.

1.3.2 Udržiavanie tepla

Perá na hrudi a bokoch tela sa nezúčastňujú na lietaní. Ich hlavnou funkciou je udržiavanie telesnej teploty vtáka. Vták si občas našuchorí perie, aby doň zachytil vrstvičku teplého vzduchu. Samičke v období sedenia na vajciach páperie na bruchu vypŕchne, takže vajcia sú ohrievané priamo kožou tela.

1.3.3 Základné typy peria

obrysové (kontúrové)  - základný typ:
  krycie perie
 krídlové perie (letky)
  kormidlové perie ( chvostové perie)
  krovky
páperie - na tepelnú izoláciu
hmatové perie - okolo zobáka
púdrové perie - jemný rohovinový púder

1.4 Zmysly

1.4.1 Zrak

Lov iných živočíchov je ten najťažší možný spôsob obživy. Dravé vtáky si preto pomáhajú vynikajúcim zrakom - približne osem až desaťkrát lepším, ako máme my. Pri jednom teste videl myšiak malé lúčne koníky na vzdialenosť 100 metrov, človek ich rozozná len na 20 metrov.

Sovy vidia čiernobielo, na krátke vzdialenosti rozmazane ( orientujú sa podľa sluchu, alebo podľa vybrisových pierok).

Sokol myšiar má ultrafialové videnie- vidí moč zvierat.

Ochranné „obočie“:
Dravce majú nad očami nápadný výstupok , ktorý sa nazýva nadočnicový val. Tento val chráni oko pred slnkom pri love, ale aj pred poranením pri zápase s korisťou  či pri jej prenasledovaní.

Tretie viečko:
Dravce na rozdiel od ľudí nemajú dve, ale tri viečka. Tretie viečko sa nazýva žmurka. Je to pevná a priehľadná membrána, ktorá sa pretiahne cez oko a udržiava ho v čistote, pričom vták nestratí pozorovacie schopnosti ani na okamih. Často sa zaťahuje pri útoku na korisť, aby chránila oko pred poranením. (viď. príloha 5.)

1.4.2 Sluch

Dravé vtáky majú sluch asi dvakrát lepší ako ľudia. Výnimkou sú sovy, ktoré pomocou neho lovia, a preto ho majú osem až desaťkrát lepší ako my.
Ušný otvor je malý, ale veľmi dôležitý. Zvuky sú potrebné pri volaní, hľadaní partnera a lokalizácii koristi. Spomedzi dravcov najviac sluch využívajú sovy a niektoré kane, ktoré lietajú nízko nad zemou a počúvajú pohyby koristi. Sovy majú asymetricky uložené ušné otvory ( jedno ucho majú nižšie a druhé vyššie).

1.4.3 Čuch

Dravce majú čuch oslabený. Jediný druh dravého vtáka, o ktorom je známe, že má dobrý čuch, je kondor morkovitý. V lesoch Ameriky lieta veľmi pomaly nad korunami stromov a snaží sa vypátrať zdochliny podľa pachu. Iné druhy kondorov čakajú, kým kondor morkovitý nájde potravu a potom ho nasledujú až k nej.

1.4.4 Chuť

O chuťovom zmysle dravcov veľa nevieme. V zajatí mávajú niektoré vtáky zvláštne chúťky a neobľubujú niektoré druhy potravy.
Využitie jazyka:
Dravce sa rovnako ako psy ochladzujú dychčaním. Dýchajú cez otvor v zadnej časti jazyka. Jazykom si uvoľňujú korisť za zahnutého zobáka, aby ju mohli prehltnúť.

1.4.5 Hmat
Dravce majú na nohách hmatové receptory. Okolo zobáka majú vybrisy ( hmatové perá).

2. DRAVCE SLOVENSKA

2.1 Jastrabovité dravce

Jastrabovité (Accipitridae) sú čeľaď vtákov z radu dravce charakteristická normálne vyvinutou hornou čeľusťou (bez subterminálneho zúbka) a so slabo operenou nadchvostovou žľazou. Patrí sem vyše 200, čiže minimálne 2/3 dravcov. Lovia prepadovým lovom, čo znamená, že čakajú na korisť a keď sa zjaví, priamo zaútočia.

2.1.1 Myšiak lesný (Buteo buteo)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Hniezdi vo všetkých typoch lesov, otvorenej krajine so stromami, na okrajoch lesov a aj v kultúrnej krajine. Je to stály až prelietavý vták. Je najpočetnejším druhom ako v Európe, tak aj u nás. Odhaduje sa na 7 000-10 000 párov. V súčasnosti nie je ohrozeným druhom.
Poznávanie v prírode
Myšiak lesný je podobne ako mnohé iné druhy myšiakov farebne veľmi variabilný. Vytvára širokú paletu farebných aberácií od svetlých cez hrdzavé až po tmavé formy. Spodná časť tela je belavá s hnedými škvrnami. Svetlé sfarbenie je častejšie na prsiach, tmavšie na bruchu. Chrbtová strana tela je tmavohnedá. Má stredne dlhé a široké krídla, krátky ale do širokého vejára roztiahnutelný chvost. Hmotnosť tohto dravce je 775-975 g a dĺžka 50-57 cm (viď. príloha 6.). Samice sú trocha väčšie od samcov. Lieta ťažkopádne a neobratne, ale dobre krúži (často v pároch, dokonca aj v celých rodinách) bez pohybu krídel a sedáva na vyvýšených miestach v otvorenej krajine. Ozýva sa prenikavým „kiá“.

Hniezdenie
Myšiak lesný je čiastočne sťahovavý vták. Hniezda si stavia na strome (umiestnené väčšinou v poraste, často blízko okraja a  menej v stromoradiach), výnimočne na skale alebo stožiari elektrického vedenia. Často využívajú to isté hniezdo aj niekoľko rokov.  Páry sa koncom februára vracajú do hniezd a predvádzajú svadobné lety- plachtenie v špirále do výšky a následný let strmhlav. Žijú v monogamií a páry asi nie sú stále. Znášanie vajec prebieha koncom marca a apríla. Počet vajec je 2-4. Inkubácia trvá 30-33 dní. Inkubujú obaja rodičia, väčšinou samička. Z hniezda vyletujú okolo 42-50 dňa(koncom júna). Nasledujúce 2 mesiace sa zdržujú v blízkosti hniezda, kde sú kŕmené rodičmi a koncom augusta sa rodina rozpadá.

Lov a potrava
Kvôli slabším nohám s krátkymi pazúrmi môže loviť len malú korisť. Často striehne zo stožiarov pri ceste na korisť v tráve. Najväčšiu časť potravy myšiaka tvorí hraboš poľný. Ďalej sa živí ostatnými druhmi drobných hlodavcov, menej aj vtákmi (najmä mláďatami spevavcov), menšími plazmi, hmyzom. V zime sa často zdržuje pri cestách, kde sa živí zvieratami, ktoré na ceste zrazia autá.

2.1.2 Jastrab lesný (Accipiter gentilis)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Na Slovensku je tento dravec bežným druhom, rozšíreným na celom území, no hustota jeho populácie je nízka. Hniezdi u nás okolo 1600-1800 párov a je stály až prelietavý. Globálne ohrozený nie je.  Obýva všetky typy lesov, hlavne staré ihličnaté a listnaté lesy.
Poznávanie v prírode
Na chrbtovej strane tela je sivohnedý. Nad okom má nápadný biely nadočný pásik. Spodná časť tela je biela, tmavohnedo až sivo priečne pásavá. Krídla sú krátke a široké, chvost pomerne dlhý s priečnymi pruhmi. Hmotnosť 0,5-1 kg a dĺžka 50-70 cm. (viď. príloha 7.) Samice sú oveľa väčšie ako samce. Lieta veľmi obratne (medzi stromami v lese), na rozdiel od iných dravcov nerád krúži.
Hniezdenie
Hniezda stavajú hlavne v ihličnatých lesoch. Stavajú si ich samy a používajú ich aj niekoľko rokov alebo majú v revíri viacej hniezd a tie striedajú. Páry sú stále po viac rokov. Svadobné lety predvádzajú už koncom februára a v marci,  začiatkom apríla už znášajú vajcia. Vajíčka sú znášané v priebehu 2-4 dní. Počet vajec je 3-4. Inkubácia trvá až 35-38 dní. Inkubuje len samička a samček sa jej stará o  potravu. Až od 25. dňa sú mláďatá schopné sami trhať potravu a dovtedy sú odkázané len na matku. Hniezdna starostlivosť trvá 40 dní a samčekovia vyletia z hniezda prví. Približne mesiac sa zdržujú v blízkosti revíru a potom z neho miznú.

Lov a potrava
Vďaka silným nohám a dlhým pazúrom môže uloviť aj vtáka do veľkosti tetrova a cicavca do veľkosti zajaca. V potrave dominujú vtáky nad cicavcami. Sú to malé spevavce, ďatle, holuby, dokonca aj viaceré druhy dravcov a sov. Z cicavcov napríklad hraboš poľný, krt, veverica, syseľ.  Loví buď tak, že si sadne do koruny stromu, málokedy na vrcholec, alebo letí nízko nad zemou či sa nestretne s nejakou korisťou.

2.1.3 Orliak morský (Haliaeetus albicilla)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Orliak morský obľubuje rozmanité mokrade vrátane morského pobrežia, veľké jazerá, rieky a močiare s otvorenou vodnou hladinou. Na území Slovenska obýva tento dravec predovšetkým lesné biotopy v blízkosti väčších riek, priehrad alebo sústav vodných plôch.
Hniezdi pri Dunaji,  Morave, Latorici a pri Zemplínskej šírave - vo všetkých prípadoch na stromoch. Stálym zimoviskom orliaka je naše územie v úseku riek Dunaj a Morava v hraničných oblastiach. Zimuje na Váhu, Hrone a ďalších vodných tokoch, ktoré v zime nezamŕzajú. Na veľkých vodných nádržiach a tokoch stredného a východného Slovenska je kvantita zimného výskytu orliaka nižšia. Zimuje u nás približne 60-80 vtákov.

Poznávanie v prírode
Orliak morský je  naším najväčším dravcom. Rozpätie jeho krídel dosahuje až 2,5 metra. Dospelý jedinec je tmavohnedý so svetlou hlavou, žltým  masívnym zobákom, svetlým okom a klinovým chvostom, ktorý sa počas dospievania sfarbuje do biela. Hmotnosť je 4-6 kg.  Samica je trochu väčšia od samca. (viď. príloha 8.) Let je priamy, s hlbokými zábermi a často krúži s naširoko roztiahnutými krídlami. Pôsobí veľmi mohutne.

Hniezdenie
Páry sú stále a väčšinou sa rozpadnú až po smrti jedného z partnerov. Zásnubné lety a stavba hniezda začínajú v decembri. Súčasťou svadobných letov je chytanie sa pazúrmi vo vzduchu, sprevádzané hlasným volaním. Najčastejšie hniezdia na bukoch alebo topoľoch a hniezda musia mať dobrý  prílet. Neradi sú vyrušované, a preto si stavajú  veľké  hniezda,  ktoré  majú
výšku aj 3 metre. Samica znesie 1-3 vajcia zvyčajne koncom februára alebo začiatkom marca. Inkubácia trvá 36-40 dní a na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Hniezdna starostlivosť trvá až 80-90 dní a ešte dva mesiace ich kŕmia rodičia. Pohlavná dospelosť je v piatom roku života.

Lov a potrava
Živí sa rozmanitou potravou. Značnú časť tvoria veľké ryby, ktoré loví tesne pod hladinou, ale živí sa aj vodnými vtákmi a cicavcami. Plní dôležitú sanitárnu funkciu odstraňovaním zdochlín alebo poranených živočíchov. Často požiera kadávery vrátane veľkých cicavcov, ako sú jelene alebo diviaky.

2.1.4 Orol skalný (Aquila chrysaetos)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Orol skalný hniezdi na Slovensku od nadmorskej výšky 800 mnm a obľubuje otvorené biotopy. Hlavnými územiami s jeho výskytom sú: Malá a Veľká Fatra, Orava, Chočské vrchy, Západné Tatry, Vysoké Tatry,  Belianske Tatry a Nízke Tatry, Slovenské Rudohorie, Pieniny, Levočské vrchy, Muránska planina, Čergov, Spišská Magura. Populácia orla skalného na Slovensku sa odhaduje nad 100  párov, ktorá sa javí ako stabilizovaná, no dosahujú nízku úspešnosť hniezdenia. Je to čiastočný migrant.

Poznávanie v prírode
Orol skalný je  mohutný tmavohnedý dravec so zlatistým operením hlavy, ktoré splýva na krk. Chvost je dlhý, dospelé jedince ho majú hnedosivý, mladé pri koreni biely. Biela farba sa u mláďat vyskytuje aj v krídlach. Zobák je čiernosivý, hákovitý a veľmi ostrý. Silné nohy má orol
zarastené perím až po prsty, ktoré sú žlté. Hmotnosť dravca je  2,8-6,5 kg. (viď. príloha 9.) Hlas mláďat znie ako kiak - kiak, hlas dospelých orlov je kli - kli a je výrazne hlbší. Často si ho pletieme s myšiakom lesným, ktorý však dosahuje len polovicu veľkosti orla. Napriek svojej veľkosti je obratný letec.

Hniezdenie
Páry sú stále niekoľko rokov a sú verné svojmu teritóriu (niekedy striedajú 5-7 hniezd, niektoré používajú len jedno). Pred každým hniezdením svoje hniezdo poopravia alebo spevnia a preto dlhodobo používané hniezda sú  obrovské. Hniezdna sezóna začína koncom februára, začiatkom marca a v znáške sú dve vajcia, ale staršie mláďa zvyčajne usmrtí mladšieho súrodenca. Inkubujú obaja rodičia po dobu 75-80 dní. Mláďa ktoré prežije, je ešte niekoľko mesiacov závislé od rodičov. Pohlavne dospievajú v piatom roku života.

Lov a potrava
Orol skalný loví najmä stredne veľkú korisť ako sú zajace, tetrovy a plazy, ale strhne aj väčšiu korisť, napríklad kamzíka alebo mladého kozorožca zo skalnej steny. Nezvyčajné je, že uloví aj väčšie šelmy ako mačku divú alebo líšku. Je to veľmi silný a zručný lovec.

2.2 Sokolovité dravce

Sú to dravce vysokého letu. Lietajú vysoko nad korisťou, strmhlav sa spustia dole za jej chrbtom a zasiahnu ju v letku. Niekedy sokol chytí korisť už vo vzduchu.

2.2.1 Sokol sťahovavý (Falco peregrinus)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Na Slovensku obýva najmä pohoria Karpát. Obľubuje otvorené biotopy od pohorí po nížiny všetkých nadmorských výšok, žije aj v mestách. Je čiastočný migrant a  väčšinou zostáva vo svojom hniezdisku aj v zime. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo na našom území len okolo 40 párov tohto dravca, tento počet sa stále zmenšoval (aj celosvetovo) a hrozilo mu úplné vyhynutie. Až zakázanie nebezpečných pesticídov odvrátilo túto hrozbu a začali sa objavovať nové lokality hniezdenia.

Poznávanie v prírode
Sfarbenie sokolov je veľmi variabilné. Vrchná časť tela je tmavosivá, spodná je jemne bielo páskovaná. Vrchná časť hlavy je čierna s nápadnou uzdičkou. Hmotnosť dravca je 0,5-1,2 kg a dĺžka 35-51 cm. (viď. príloha 10.) Samice dosahujú až dvojnásobnú veľkosť samca. Krídla sú stredne dlhé a špicaté,  chvost je ku koncu zúžený. Sokoly lietajú rýchlym mávaním krídel, plachtia len na krátkych úsekoch. Sokol sťahovavý je najrýchlejšie lietajúcim vtákom na svete. Dosahuje rýchlosť 300 km/h a pravdepodobne aj vyššiu.

Hniezdenie
Sokol sťahovavý si hniezda nestavia sám, ale obsadzuje hniezda iným vtákom, alebo si vystačí aj s holým podkladom. Takmer vždy hniezdi na skalách, len zriedkavo na stromoch. Obľúbil si aj ľudské stavby, najmä zrúcaniny hradov alebo rôzne veže. Na svoje hniezda sa vracia už vo februári a predvádza svadobné lety. Koncom marca znesie samička 2-3 vajcia a inkubácia trvá 30 dní. Keďže na vajciach sedí samica, samec sa musí postarať o potravu. Mláďatá vylietajú na 35. až 40. deň  a ešte mesiac ich kŕmia rodičia. V auguste opúšťajú svoje hniezdisko a rodina sa pravdepodobne krátko na to rozpadne.

Lov a potrava
Korisť vyhľadáva letiac vysoko na oblohe. Keď ju spozoruje vo voľnom vzdušnom priestore pod sebou, so zloženými krídlami sa strmhlavým letom pustí za ňou. Loví najmä vtáky. Najčastejšou korisťou sú holuby, kačice, drozdy havrany, vrany.
Keďže pri strmhlavom lete dosahujú rýchlosť až 300 km/h, náraz v tejto rýchlosti by bol nebezpečný aj pre ne, preto sa snažia trafiť krídlo a nie priamo telo koristi. Z rovnakého dôvodu nemôžu zaútočiť na kŕdeľ. Niektoré druhy drobných vtákov sa preto na obranu pred sokolom zhlukujú do kŕdľov. Korisť väčšinou po útoku klesne k zemi a ak pád prežije, sokol ju usmrtí zobákom.

2.2.2 Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Obýva celé Slovensko. Po myšiakovi je naším najbežnejším druhom dravca.  Hniezdi na  rozmanitých otvorených biotopoch, trávnatých biotopoch,  poliach, prímestských oblastiach , mestách, na kostoloch, kláštoroch, panelových budovách. Vyhýba sa hustým lesom. Na Slovensku máme sokoly myšiare stále, sťahovavé aj prelietavé. Ich počet sa odhaduje na  4 000-6 000  párov.

Poznávanie v prírode
Samec má sivú hlavu a gaštanovohnedý chrbát s čiernymi bodkami. Samica je celá svetlohnedá s čiernymi škvrnami. Samec je trochu menší od samice. Hmotnosť sokola myšiara je 175-200 g a dĺžka 27-35 cm. (viď. príloha 11.) Krídla sú užšie, mierne zahnuté a špicaté. Chvost je dlhý, s početnými pásikmi a širokou koncovou páskou. Zo všetkých našich dravcov sa najčastejšie a najlepšie dokáže trepotať na jednom mieste vo vzduchu.

Hniezdenie
Podobne ako iné sokoly, ani tieto si svoje hniezdo nestavajú. Na hniezdenie využívajú hniezda iných vtákov, pukliny skál, dutiny stromov alebo výklenky v stenách vysokých budov. Stáva sa, že osídlia aj balkón panelákového bytu.
Svadobné lety začínajú koncom februára a zahniezdia začiatkom mája (výnimočne hniezdia aj dvakrát za rok). Počet vajec je 4-6 a sú znášané v priebehu dvoch dní. Inkubácia trvá 28-31 dní. Potravu zabezpečuje samec, pretože samica sedí na vajciach. Mláďatá vyletujú z hniezda v 27. až 30. deň a ešte mesiac sú kŕmené rodičmi.
 
Lov a potrava

Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu) asi 10-20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami. Živí sa najmä drobnými zemnými cicavcami ako sú hraboše, hryzce, myši, ryšavky, v malom množstve aj vtákmi, veľkým hmyzom, dážďovkami a žabami. Vďaka schopnosti vidieť ultrafialové svetlo výborne vidí miesta, ktoré si hraboše označkovali močom. Taktiež má výborný zrak a chrobáka  môže pozorovať aj zo vzdialenosti 50 metrov.

2.3 Sovy

Sú to nočné dravce. Lovia tak, že mäkko, pomaly a ticho lietajú a snažia sa svoju korisť prekvapiť. Pri pátraní po úlovku sa spoliehajú viac na svoj sluch než na zrak. Cez deň väčšinou oddychujú.

2.3.1 Plamienka driemavá (Tyto alba)

Rozšírenie a výskyt na Slovensku
Plamienka driemavá obľubuje široké spektrum rôznych biotopov, uprednostňuje otvorené nížinné biotopy s neveľkým zastúpením stromovej vegetácie. Je jednou z najrozšírenejších sov na svete, je to stály vták. Populácia na Slovensku je odhadovaná na 400 - 600 hniezdnych párov, pričom patrí medzi ohrozený druh. Ako hlavný negatívny faktor sa javí úbytok bezpečných hniezdisk v dôsledku uzatvárania vletových otvorov do kostolných veží alebo ich opráv a následnej zmene hniezdnych podmienok.

Poznávanie v prírode
Plamienka driemavá je stredne veľká, štíhla, krídla má dlhé, takisto  aj nohy. Závoj má svetlý, srdcovitý, oči tmavé. Letom pripomína myšiarku ušatú, je pomalá, vlnkovitá a elegantná. Počas letu má dlhý krk a krátky chvost, nohy často pri trepotaní spustené. Perie je najčastejšie veľmi svetlé. (viď. príloha 12.)

Hniezdenie
Hniezdi v máji, na juhu už v apríli alebo aj skôr. Samica znáša vajcia priamo na neupravený podklad na odľahlých miestach. Samica sedí na vajciach hneď od znesenia prvého vajca. Ich počet býva 4 - 7 počas rokov bohatých na potravu až 11. Mláďatá v hniezde majú rôznu veľkosť. Zohrievanie vajec trvá 30 - 34 dní, starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. V prvých týždňoch samica zostáva pri mláďatách a zahrieva ich, samec loví a nosí potravu pre celú rodinu. Počas rokov chudobných na potravu najmladšie mláďatá rastú pomaly a spravidla hynú. Naopak, v rokoch bohatých na potravu niektoré páry na jeseň aj druhýkrát hniezdia. Mláďatá sa po osamostatnení potulujú po okolí. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní a na mieste svojho prvého hniezdenia sa spravidla usídľujú na celý život.

Lov a potrava
Loví v nízkom lete nad otvorenými plochami, predovšetkým v kultúrnej krajine. Korisť vyhľadáva pomocou sluchu. Potravu tvoria predovšetkým drobné cicavce, ďalej vtáci a v menšej miere aj hmyz. Pri dostatočnom množstve drobných cicavcov si plamienky driemavé vytvárajú zásoby. V priebehu chudobných rokov plamienky skonzumujú viac vtákov, predovšetkým mláďat druhov hniezdiacich na zemi. Z hmyzu sú to najčastejšie veľké nočné motýle. Plamienka, ako vták so silnou väzbou na svoje teritórium úplne závisí od priebehu zimy. Ak je snehová pokrývka väčšia ako 7 cm, plamienky majú pri love značne sťaženú situáciu. Oblasti, kde sneh zostáva dlhšie ako 40 dní v roku, plamienky nemôžu trvalo obývať. Plamienka driemavá loví iba v noci. Úkryt opúšťa až po zotmení.

3 REKORDY DRAVCOV

Najrýchlejší stavovec na svete, vták s najväčšou plochou krídel, vták, ktorí loví najväčšiu korisť- to všetko sú dravce. Fosílie nám dokazujú , že existovali aj iné pozoruhodné dravce. Na argentínskych rovinách sa našli kosti kondorovitého vtáka, ktorý mal rozpätie krídel 8m. V nedávnej minulosti existoval na Novom Zélande druh orla, Harpagornis moorei, ktorý bol o tretinu väčší než akýkoľvek dnes žijúci dravec. Vyhynul len v poslednom tisícročí.

Ten najrýchlejší
Sokol lovecký (Falco rusticolus) je najrýchlejší zo všetkých sokolov v priamom lete. Je možné, že je najrýchlejší aj pri strmhlavom páde. V pokusoch však zatiaľ vychádza ako najrýchlejší sokol sťahovavý ( Falco peregrinus), a tak najvyššia dosiahnutá absolútna  rýchlosť sa pripisuje práve jemu. Sokol sťahovavý pri strmhlavom lete dokáže letieť rýchlosťou až 270 km/h.

Ten najväčší
S trojmetrovým rozpätím krídel je kondor golierikatý druhý najväčší vták na svete, hneď po albastrovi. Kondor má však široké krídla , a tak je vtákom s najväčšou plochou krídle. Veľké krídla potrebuje , aby mohol vzlietnuť, pretože dosahuje hmotnosť až 13,5 kg. Kondor je pravdepodobne aj najdlhovekejší zo všetkých dravcov: jeden kondor bol prinesený do moskovskej ZOO ako dospelý (teda najmenej 5 rokov starý) a uhynul v roku 1964, keď musel mať najmenej 77 rokov.

Ten najmenší
Najmenšie dravé vtáky sú sokolíky, ktorých je sedem druhou. Aj napriek svojim rozmerom vyzerajú ako zmenšené dravce so všetkým, čo k nim patri. Lovia hmyz, jaštery a dokonca aj vtáky takmer také veľké ako sú ony. Sokolík obojkový z Afriky je jeden z najmenších. Celkom najmenší je sokolík najmenší, ktorý váži 28 – 55 g a je vysoký len 14 – 17 cm.

Ten najsilnejší
Harpya opičiarka je asi najsilnejšia zo všetkých dravcov. Žije v dažďových pralesoch Južnej Ameriky a loví korisť až do veľkosti leňocha a veľkých druhou opíc. Samica harpya má
rozpätie pazúrov ( od predného po zadný) 20 – 23 cm. Pazúr na zadnom prste je dlhý až 9 cm, a teda je väčší ako pazúr medveďa grizlyho.

Ten najvzácnejší
V súčasnosti je kondor veľkozobý asi najvzácnejší dravý vták na svete. V 80. rokoch 20. storočia jeho stavy v dôsledku lovu, straty biotopu, znečistenia a otravy olovom klesli až na číslo 27 kusov žijúcich vo voľnej prírode a napokon boli aj posledné voľne žijúce druhy v záujme ich záchrany premiestnené do zajatia. Našťastie sa v zajatí dobre rozmnožujú a dnes ich začínajú postupne vypúšťať späť do prírody.

Ten najbežnejší 
Haja tmavá  ( Milvus migrans) je asi najbežnejším dravcom na svete. Je to veľmi prispôsobivý vták a jedným z kľúčov k jeho úspešnosti je fakt, že zožerie takmer všetko, od rýb až po odpadky , ktoré nájde na skládkach. Ďalšou príčinou je, že šťastne žije po boku človeka. Podobne to robia aj európske sokoly myšiare a americké sokoly pestré, kondory krkavcovité a morkovité, ktoré tiež patria k najpočetnejším dravcom sveta.

Ten najvyššie lietajúci
Väčšina vtákov nelieta veľmi vysoko. Ostávajú dole pri svojej koristi. Niektoré však počas svojej migrácie vyletujú do veľkých výšok. Myšiak širokokrídly vyletí až do výšky 5000 – 6400 m. Jeden sup jarabý sa zrazil s lietadlom vo výške 10 000 m nad západnou Afrikou, ale záhadou ostáva, čo robil v takej výške, pretože supy jarabé nie sú sťahovavé.  

4 UKÁŽKA ŽIVÉHO MYŠIAKA LESNÉHO

Keďže sa jedna z nás venuje sokoliarstvu, máme možnosť prezentácie so živým dravcom. Chceli by sme vám prostredníctvom neho priblížiť:
- stavbu tela
- perie
- sokoliarstvo
- možnosti jeho využitia
- čo sa dokážu naučiť (ukážka nacvičeného lietania)

Záver

Naša príroda, podobne ako aj príroda iných krajín sa mení a s ňou sa mení i vtáctvo. Kde pred nedávnom tichosť zákutia hôr prerušil iba šuchot opatrnej chôdze horára alebo zakrádajúceho sa pytliaka, stoja chaty alebo ozdravovne, ozýva sa krik vrčiacich  motorových  píl, kde strašila rieka záplavami, stojí dnes priehrada, kde sa do šírky a dĺžky rozťahovali lúky a polia, je nádrž alebo rybník.

Boli by sme rady, keby sme mohli naším deťom ukázať, ako žijú a vyzerajú operení králi hôr vo svojom prirodzenom prostredí.. Preto by sme sa mali zamyslieť nad našou ľahostajnosťou k prírode, uvedomiť si jej krásu a bohatstvo aby si raz neuvedomili, že ich vídame len v knihách. Dúfame, že po prezentovaní tejto práce sa nám podarilo splniť naše predsavzatia, ktoré sme si dali na začiatku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu