Význam NaCl ako užitočnej aj škodlivej látky pre život človeka

Význam NaCl ako užitočnej, ale zároveň aj škodlivej látky pre život človeka
 
1. Úvod
V mojom projekte som sa snažil opísať význam soli ako užitočnej ale zároveň aj škodlivej látky pre život a chcel by som vás oboznámiť s vlastnosťami soli v rôznych oblastiach života. Soľ je zaujímavá pre jej pozitívne ale i negatívne vlastnosti, pre jej využitie v medicíne a pod.
 
2. Vznik soli
Východiskové látky soli sú sodík a chlór a  Súčasná teória o vzniku nálezísk soli hovorí, že sú „popolom hviezdneho ohňa“. Hviezdnou explóziou sa stali súčasťou hmloviny a z tej ktorej sa sformovala naša planéta Zem. Tieto látky väčšinou tvoria súčasť kremičitých hornín a pukaním zemskej kôry v hlbinách oceánov a  vulkanickými aktivitami pevninskej zemskej kôry sa vymršťujú na zemský povrch. Týmto spôsobom sa soľ dostáva do morí.

V minulosti približne pred 260 miliónmi rokov rozloženie oceánov a pevniny na Zemi vyzeralo úplne inak ako dnes. V tejto dobe dochádzalo k odparovaniu morskej vody vo veľkých plytkých panvách - zníženinách zemského povrchu. Suché podnebie viedlo k rýchlemu vyparovaniu morskej vody, k vykryštalizovaniu a usadeniu minerálov, pričom kamenná soľ predstavovala medzi látkami rozpustenými v morskej vode najvyšší podiel.

Soľ sa teda z pramorí dostávala späť do Zeme a v prvohorách pritekala do plytkých morských prehĺbením ďalšia morská voda. Rozmanitými pohybmi pevniny a hornín v priebehu jednotlivých vývojových epoch Zeme sa tieto soľné usadeniny začali prekrývať, deformovať a  meniť svoju polohu. Vytlačovaním ľahšieho, mäkšieho kameňa na zemský povrch vznikali „soľné ľadovce“. Pôsobením podzemných prameňov mohla v soľných ložiskách vznikať soľanka, z ktorej sa odparovaním získava soľ. Najväčšie náleziská kamennej soli sa nachádzajú v Severonemeckej nížine, Poľsku, v USA, strednej Ázii a v Číne. Zásoby soli na Zemi, ktorú je možné dobývať z mora alebo zo soľných baní sú nemerateľné a nevyčísliteľné.
 
3. Soľ
Soľ alebo chlorid sodný je chemická zlúčenina kryštalického typu. Patrí medzi základné živiny nevyhnutné pre riadne fungovanie organizmu, keďže chlorid sodný si ľudské telo nevie samo vyrobiť. Soľ prítomná v potravinách funguje ako ochrana pred mikroorganizmami (konzervant). Soľ odsáva z buniek mikroorganizmov vodu a tým ich zabíja. Podobným systémom soľ reguluje množstvo vody v organizme. V tele tiež pomáha regulovať množstvo krvi a tým krvný tlak. Vedci majú už mnoho rokov protichodné názory na optimálne množstvo soli, ktoré by malo byť prijaté vo forme stravy. Všeobecné tvrdenia hovoria vynechať soľ z jedálneho lístka v čo najväčšej možnej miere. Faktom však ostáva, že nedostatok soli môže pôsobiť negatívne rovnako, ako jej prebytok. Dôležitý nie je len príjem sodíka, ale predovšetkým pomer prijatého sodíka a draslíka. Problémy môžu nastať ani nie tak prebytkom sodíka, ako nevyváženou hladinou týchto dvoch prvkov. Vyvážiť takúto často krát extrémnu koncentráciu soli môžu potraviny bohaté na spomínaný draslík. Je to predovšetkým zelenina a ovocie. Ich pridaním k jedlu sa zriedi pomer soli. Taktiež je to starý osvedčený liečebný prostriedok pri výskyte množstva rôznych ochorení. Liečba v soľnej mikroklíme sa prevádza po celé stáročia, už starovekí Egypťania, Gréci a Rimania poznali prednosti soli a vnímali ju ako všestranný medikament.

4. Kamenná soľ a morská soľ
Kamenná soľ sa získava banským spôsobom, upravuje sa drvením a mletím, obsahuje anorganické soli, ktoré sa vyskytujú prirodzene v ložisku. Kamenná soľ sa skladá z priesvitných kryštálov. Kamenná soľ je predovšetkým prostriedkom energetickej očisty. Prečisťuje atmosféru od prítomnosti negatívnych energií rôzneho druhu. Takto pomáha zlepšiť vzduch v miestnostiach, odstrániť negatívne vibrácie a v konečnom dôsledku upevňuje zdravie. Nič neodstraňuje a neviaže negatívne vibrácie silnejšie ako soľ. Kamenná soľ patrí k prvým známym nerastom. V minulosti nedostatok tohto nerastu podmienil vznik výmenného obchodu a vyvolal veľa nepokojov. Dnes sa ložiská kamennej soli nachádzajú po celom svete a ťaží sa vo viac ako 80. krajinách. Morská soľ sa získava odparením morskej vody s podielom stopových prvkov a zlúčenín,ktoré sa vyskytujú v prírode. Morská soľ a kamenná soľ z podzemných štôlní sú identické, či už z hľadiska čistenia, pôvodu, ako aj výživy. Jedinou výhodou morskej soli v porovnaní s kamennou soľou je, že kryštáliky morskej soli majú tvar vločiek a rozpúšťajú sa rýchlejšie ako kryštáliky kamennej soli, ktoré majú tvar kocky – vďaka tomu vzniká dojem, že morská soľ je slanšia..

5. Soľ v minulosti a v súčastnosti

Minulosť
V minulosti trpelo nedostatkom soli množstvo ľudí, žijúcich hlavne v krajinách, ktoré ležali ďaleko od morského pobrežia. Taktiež im slúžila ako jediný účinný konzervačný prostriedok na udržanie zásob potravín počas zimných mesiacov a veľké množstvo soli sa v tomto období využívalo aj pri výrobe kože. Pribúdaním obyvateľstva sa soľ stávala stále cennejšou, dokonca sa mnohokrát viedli boje germánskych kmeňov o získanie soľných prameňov. V minulosti sa používali jednoduché nástroje a ťažba soli znamenala vynaloženie veľkého úsilia. Intenzívnu ťažbu soli umožnili až nové technologické postupy v 18. storočí.  Ľudia preto hľadali ľahší spôsob ako soľ získavať. Pre juhoeurópske krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko bolo pohodlné získavať soľ z morskej vody, ktorá sa odparovala na horúcom slnku v špeciálne vybudovaných nádržiach. Ľudia žijúci v  oblastiach chudobných na intenzívne slnečné žiarenie soľ bežne získavali varením soľanky, ktorá sa odoberala zo soľankových prameňov, alebo soľných ložísk zatopených vodou.

V starovekom Egypte soľ slúžila na konzervovanie potravín, okrem toho našla svoje uplatnenie aj v súvislosti s kultom uctievania zomrelých. Používala sa pri balzamovaní a mumifikácii zosnulých. Egypťania soľ využívali predovšetkým ako liek. Od najrannejších dôb až do našich dní je soľ súčasťou aj náboženských obradov, ako napríklad exorcizmu, krstu, požehnania. Taktiež slúžila ako súčasť obetného rituálu, hrala dôležitú úlohu pri vyháňaní démonov, rozsypaná soľ na bojiskách bola symbolom víťazstva. Rovnako ako v kresťanstve, tak aj v „pohanskej antike“, keltskej tradícii a islame sa soľ stáva spojovacím článkom a prostredníkom medzi ľudskou a božou sférou. Všetky tieto zvyklosti svedčia o veľkom symbolickom význame soli, spojeným s rozličným praktickým využitím.

Súčastnosť
Približne od polovice 20. storočia začala mat soľ zlú povesť. Príčinou bolo odhalenie faktu, že nadmerná konzumácia soli v potrave môže viest k určitým zdravotným problémom. V poslednej dobe pozorujeme, že ľudia sa opäť vracajú k známym receptom obsahujúcich soľ, postupne si pripomínajú jej liečivé účinky. Znovu sa objavuje v kozmetike, v prísadách do kúpeľa, ako liečebný inhalačný prostriedok, či v podobe soľných lámp a soľných jaskýň.
 
6. Soľ a medicína
Až nedávno sa biofyzici v rámci vedeckých štúdií začali zaoberať prírodnou kryštalickou soľou. Pri tomto výskume zistili úžasnú skutočnosť: prírodná kryštalická soľ  sa skladá presne z tých 84 prvkov, z ktorých sa skladá ľudské telo.

Soľ má množstvo liečivých účinkov. Soľ je vynikajúci prostriedok na vyrovnanie hladiny kyselín a zásad v tele. Soľankou sú vyplavované z nášho tela ťažké kovy ako je ortuť olovo, arzén, amalgám a vodný kameň. Soľanková kúra je vysokoúčinná pri:
·  reumatických onemocneniach ako je artritída, alebo artróza
·  rozbúravaní žlčových a ľadvinových kameňov a ich  následnom vylúčení látkovou výmenou, povzbudení žalúdku a čriev
·  kožných chorobách ako je Lupienka a rôznych pliesniach
·  odstraňovaní zažívacích ťažkostí, zbavuje cievy usadenín
·  vyčistení pleti adetoxikácii celého organizmu
·  vyplavovaní ťažkých kovov, vodného kameňa a iných usadenín
·  vyrovnávaní hladiny zásad a kyselín v tele
 
Soľ je taktiež výborný prostriedok pre ústnu a zubnú hygienu a zabraňuje tvorbe zubného kameňa a kazu. Soľou je vybudovaná neutrálna ústna flóra, ktorá chráni pred novým ochorením zubov a ústnej dutiny, regeneruje zubnú sklovinu. Najstaršia známa správa o použití soli v medicíne siaha do 3. tisícročia pred našim letopočtom a pochádza pravdepodobne z Egypta. Z Egypta pochádza niekoľko receptov, v ktorých sa používa soľ. Rôzne zmesi zo soli a ostatných látok egyptskí liečitelia využívali ako preháňadlá, k urýchleniu pôrodu, zastaveniu krvácania, alebo pri tvorbe rôznych mastí a zábalov. O niekoľko storočí neskôr sa soľ objavila v starogréckej medicíne. Pri nevoľnosti soľ používali v zmesi s vodou  a octom ako vyvolávač zvracania, ochorenia sleziny liečili nápojom z kravského mlieka a slanej vody, na čistenie vredov slúžila zmes soli a medu. Už za čias starovekých Rimanov a Grékov bolo známe využitie slanej vody pri kožných ochoreniach a inhalácia morskej vody pri chorobách dýchacích ciest. Slávny grécky vojenský lekár Dioskurides zaviedol soľ ako podpornú látku liečenia mnohých zdravotných ochorení, dokázal nimi liečiť choroby dýchacieho systému, kožné choroby, ochorenia nervového charakteru, tráviace problémy alebo rany zanesené infekciou. Mnohí liečitelia žijúci v období stredoveku odporúčali kúpele v slanej vode proti ochoreniam kože.V prírodnom liečiteľstve a v ľudovej medicíne sa povedomie o liečivej sile soli tradovalo celé storočia. Proti bolestiam hlavy sa odporúčali kúpele chodidiel s prídavkom soli a popola, teplé suché obklady sa používali pri zápaloch, soľ sa tiež vysoko oceňovala ako antiseptikum na rany. Liečivé kúpele v slanej vode začali svoj rozmach okolo roku 1800.
 
7. Pozitívne vlastnosti soli
Soľ je zlúčenina 40% sodíku a 60% chlóru. Sodík napomáha pri udržovaní správnej rovnováhy tekutín medzi vodou obsiahnutou v bunkách a okolo buniek. Takže každý človek potrebuje asi 1000 mg sodíku denne. Mnoho ľudí však pravidelne konzumuje až sedem krát viac! Odporúčaná denná dávka je 2400 mg.
 
Soľ, alebo chlorid sodný, sa prirodzene nachádza v každej potravine. Podľa hrubého odhadu sa v 2,5 g soli nachádza 1 g sodíka. Sodík a chlór pomáhajú regulovať krvný tlak, kontrolovať rovnováhu tekutín a udržať dobrý stav svalovej a nervovej sústavy. Uľahčujú tiež vstrebávanie živín ako napríklad glukózy a aminokyselín. Telo dospelého človeka obsahuje priemerne okolo 90 g sodíka, pričom polovica sa nachádza v krvi a ostatných telesných tekutinách, tretina v kostiach a zvyšok v bunkách organizmu.

V lekárstve slúžia roztoky soli ako život udržujúca látka nahrádzajúca krv. Veľká strata krvi alebo telesnej kvapaliny spôsobená nehodou, operáciou alebo chorobou musí byť okamžite vyrovnaná. Tu pomáha infúzia s fyziologickým roztokom kuchynskej soli. 9 g soli na liter kvapaliny zodpovedá svojou koncentráciou ľudskej krvi a pomáha tak zachraňovať životy.
Pacienti s ochoreniami dýchacích ciest a astmatici si môžu pozitívne účinky soli overiť v soľnej jaskyni. Spomenuté minerály totiž pôsobia na sliznicu blahodarne a účinne liečia zápaly. Vedia si poradiť aj s laryngitídou či chronickou nádchou. Taktiež je soľ vhodná na ekzém či akné. V prípade, že vás trápi celulitída, sa odporúčajú soľné masáže. Posypová soľ sa používa pre bezpečnosť na zimných cestách. Na klzkých zimných cestách je nutné používať posypovú soľ.  Na efektívne ošetrenie dnes stačí iba 10 g soli na m2 oproti skorším 40 g a viac.

V minulosti
Naši predkovia mali veľké problémy s uchovávaním potravín, keďže chladiaca technika ako dnes nebola známa. Využívali skúsenosť, že soľ zvyšuje trvanlivosť výrobkov. Či už mäso, ryby alebo zelenina – mnoho potravín sa nasoľovalo alebo nakladalo do soľného nálevu. Pred spotrebovaním potom bolo nutné tieto potraviny dôkladne preprať vo vode. V minulosti nemali sedliaci žiadnu možnosť, ako si obstarať dostatok krmiva na zimu. Preto bol všetok dobytok na jeseň na konci obdobia pastvy zabitý a spracovaný so soľou na údené alebo naložené mäso. Na účely nakladania sa do pokrmovej soli pridáva 5 až 6 g dusitanu sodného a to pre tvorbu arómy, ochranu pred nebezpečnými baktériami a ochranu tukov pred oxidáciou (stuchnutím). 

8. Negatívne vlastnosti soli
Väčšina ľudí konzumuje viac soli ako potrebuje. Na Slovensku zje dospelý človek v priemere 12 - 18 g soli denne. Svetová zdravotnícka organizácia však odporúča jesť maximálne len 6 g za deň. Vysoká konzumáca soli spôsobuje narastajúce riziko vysokého krvného tlaku, ktorý môže viesť k mozgovej porážke, infarktu alebo zlyhaniu obličiek.  Na obmedzenie príjmu sodíku telo reaguje tým, že sa snaží viacej sodíku uchovávať a menej vylučovať. Najlepším dôvodom, prečo obmedziť príjem sodíku, sú zdravé kosti. Čím vyšší je príjem sodíku, tým viacej vápniku je z tela vylučovaného. Tento fakt môže prispievať k zníženiu hustoty kostí.
 
Minimálna denná dávka sodíka pre dospelého človeka je 1,6 gramu, čo zodpovedá 4 gramom soli. Zarovnaná čajová lyžička predstavuje 5 a kopcovitá 8 gramom soli.
 
Mnohé potraviny, napríklad chlieb, keksy a pod. obsahujú skrytú soľ, no vyškrtávať ich zo stravy by bolo nerozumné. Lepšie je soliť menej pri varení a jedlo dosáľať priamo na stole. Je úplne zbytočné dávať soľ do vody, v ktorej sa varí zelenina – soľ odoberá zelenine jej prirodzenú sladkosť.
 
Deti nie sú schopné dostatočne vylučovať sodík. Jeho nadmerný príjem im môže spôsobiť vážnu dehydratáciu. Preto by sa dojčatám a malým deťom nemalo jedlo vôbec soliť. Priemyselne spracované potraviny pre dojčatá podliehajú prísnym zdravotným predpisom a nesmú obsahovať soľ, ani zlúčeniny sodíka. Dospelí soľ potrebujú, ale len v malom množstve. Veľké množstvo soli náš organizmus neznáša – to je dôvod prečo by sa nemala piť morská voda.

9. Záver
Touto prácou som Vám priblížil najdôležitejšie vlastnosti a využitia soli v rozličných oblastiach nášho života.  Myslím si, že sa dá táto práca dobre ukončiť touto citáciou:  Dioskurides: „Soľ patrí ku každému jedlu a kto ju používa s rozvahou, bude mat dlhý život, bude si užívať jeho radosti k blahu svojmu a svojej rodiny a k blahu celého spoločenstva, pretože soľ je život sám.“ Dúfam, že som Vás prácou asponň trochu oslovil a získali ste množstvo nových poznatkov o soli, ktoré by ste mohli aplikovať aj v bežnom živote.