Hipoterapia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 10.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 349 slov
Počet zobrazení: 4 911
Tlačení: 386
Uložení: 407
Hipoterapia
 
Úvod
Odmalička sa zaujímam o kone, prácu s nimi a jazdenie. Preto som aj pri voľbe témy projektu rozmýšľala týmto smerom a nakoniec som si ako tému zvolila hipoterapiu. Slovo hipoterapia pochádza z gréckeho hippo – kôň. Pod pojmom hipoterapia myslíme využitie koňa pri liečbe. Je to komplexná rehabilitačná metóda vychádzajúca z neurofyziologických základov, ktorá využíva chody koňa na liečebné účely. Je jednou z metód animoterapie (liečenia pomocou zvierat) a jej pôsobenie zasahuje oblasť rehabilitácie, psychológie a resocializácie. Tento spôsob liečby pacientov nie je príliš známy a na Slovensku je málo vyhľadávaný. Aj preto som sa rozhodla, že chcem oboznámiť študentov nášho gymnázia s jeho vplyvom na chorých či postihnutých ľudí. A hoci pomocou hipoterapie nemožno pacientov celkom vyliečiť, táto metóda liečby prináša výraznú zmenu stavu postihnutého k lepšiemu.

1.0 Druhy hipoterapie

- Hiporehabilitácia je najrozšírenejšou formou hipoterapie. Je to začlenenie vozenia na koni alebo jazdenia do komplexu opatrení zameraných na minimalizovanie či odstránenie fyzického alebo mentálneho handicapu. Zaoberá sa liečbou prevažne telesných postihnutí, ako je detská mozgová obrna, skleróza multiplex, stavy po amputáciách končatín a podobne. Odborne ju vedie fyziater (rehabilitačný lekár) a vykonáva ju fyzioterapeut. Využíva hlavne mechanické prenášanie pohybov z chrbta koňa na pacienta. Vykonáva sa predovšetkým v kroku koňa (vtedy sa najúčinnejšie prenášajú pohybové podnety z koňa na jazdca). Pacientovi sa tým upravuje držanie tela, svalové napätie, rovnováha, koordinácia pohybu, porušené pohybové stereotypy (chôdza, dýchanie atď.).

2.  Pedagogicko-psychologické jazdenie sa venuje diagnostike a ovplyvňovaniu mentálnej zložky u širokého spektra pacientov. Od psychotikov, neurotikov, závislých na psychoaktívnych látkach cez mentálne postihnutia až po ľahké mozgové dysfunkcie. To je oblasť, ktorú odborne zabezpečuje psychiater, psychológ alebo pedagóg. Liečbou ovplyvňujeme emotivitu, komunikáciu, sebavedomie a sebauvedomovanie, kreativitu, hyperaktivitu, intelektové funkcie atď. Terapia využíva interakcie medzi správaním pacienta a koňa, ktoré prebiehajú počas prác pacienta okolo koňa, pri postupnom jazdení na ňom pod dozorom a nakoniec pri samostatnom ovládaní koňa pacientom. V pedagogicko-psychologickom jazdení sa využíva okrem kroku aj klus a cval.

3.  Športové jazdenie pre handicapovaných je založené na aktívnom ovládaní koňa pacientom. Je vedené hipológom, ktorý zapája pacientov s ohľadom na ich handicap a za použitia špeciálnych pomôcok do športových súťaží.

2.0 Kôň v hipoterapii
2.1 Mechanika pohybu koňa
Pohyb koňa je základný liečebný a rehabilitačný prostriedok. Pri mechanike pohybu koňa sa posudzuje:
- pravidelnosť – rytmické striedanie končatín (ak je arytmické, kôň kríva),
- priestorovosť – dĺžka kroku,
- akcia – výška a spôsob zdvíhania končatín,
- kadencia – počet krokov za časovú jednotku,
- kmih – energia pohybu závislá hlavne na odraze zadných končatín a temperamentu koňa,
- ruch – rýchlosť a tempo chodu,
- mäkkosť kroku.

2.2 Základné mechaniky pohybu koňa
Rozlišujú sa tri základné chody koňa:

- Krok je najpomalší a najmenej namáhavý chod koňa. V hipoterapii je krok striedaný s klusom najčastejšie používaný chod. Pri pohľade zhora sa prejavuje sa sínusoidným pohybom tela koňa.

Chôdza priamo vpred – konský krok podmieňuje pohyb panvy pacienta, ale súčasne i ramenného pletenca.

Chôdza do kruhu – chrbát koňa je mierne ohnutý v tvare kruhu, čo sa na pacientovi prejaví vypuklosťou chrbtice smerom von z kruhu. To sa využíva pri ovplyvňovaní C-krivky alebo hlavnej krivky pri skoliózach.
Klus je stredne rýchly chod. V hiporehabilitácii sa využíva zriedka. Najčastejšie sa používa v liečebno-výchovnom jazdení a pri jazdení handicapovaných.
Cval je súvislý rad skokov, ktoré sa pravidelne opakujú. Je najrýchlejším a súčasne najnamáhavejším chodom koňa. V hipoterapii sa využíva najmenej.
2.3 Výber koňa
Výberu koňa musí byť venovaná veľká pozornosť. Správny typ koňa nie je určený konkrétnym plemenom, ale individuálnymi vlastnosťami každého zvieraťa. Pri jeho výbere si treba všímať jeho exteriér a charakter.

- Exteriér – dôležitá je súmernosť jednotlivých partií, dobré osvalenie a mechanika pohybu.
- Charakter – kôň má byť psychicky vyrovnaný, pokojný, uvoľnený, trpezlivý, s chuťou pracovať, bez zlozvykov, neľakajúci sa rôznych podnetov, ľahko ovládateľný.

Ideálny typ koňa pre hipoterapiu má štvorcový rámec, to znamená, že má kratší mäsitý krk, oblý, nie veľmi vyčnievajúci kohútik, krátky, pevný a dobre osvalený chrbát,  končatiny bez deformít, pružné sponky (časť nohy nad kopytom) a zdravé a pevné kopytá.
 
2.4 Výcvik koňa
Na hipoterapiu je vhodné začať pripravovať zdravé mladé kone od 5 rokov. Príprava koňa sa skladá zo základného výcviku, ktorý absolvujú všetky kone, a nadstavbového špeciálneho výcviku pre hipoterapiu. Osobitné postavenie zaujíma výcviková metóda TEAM, pri ktorej sa kôň naučí nereagovať na nezvyklé pohybové a iné reakcie postihnutého a na špecifické pomôcky, ktoré pacient využíva (Príloha č. 1).

2.5 Výstroj koňa využívaný na hipoterapiu
- Madlá – špeciálne držadlá upevnené na konskom trupe za kohútikom, ktoré slúžia na pridržanie sa pacienta.
- Deka alebo kožušina, ktorá sa prikladá na konský chrbát. Je terapeuticky efektívnejšia ako sedlo. Priamy kontakt ľudského a konského tela umožňuje lepšie precítenie pohybov koňa, ich lepšie prenášanie a splynutie s koňom.
- Sedlo sa používa v prípade, ak je nutné pacienta stabilizovať a fixovať mu zadok.
- Strmene sa používajú čo najmenej, pretože súhyby dolných končatín počas konského kroku sa považujú za dôležitý liečebný prvok pri reedukácii chôdze. Strmene sa využívajú, ak treba odľahčiť dolné končatiny alebo dosiahnuť ich pokojné držanie.

3.0 Vykonávanie hipoterapie
3.1 Tím
Hipoterapiu vykonáva tím viacerých spolupracovníkov. Spája v sebe dve zložky: medicínsku a hipologickú.
Medicínsku zložku zabezpečujú: lekár, hiporehabilitačný pracovník a pomocník.

- Lekár je riadiacou osobnosťou. Indikuje pacientov, určuje ciele, na ktoré sa terapia zameriava, a spolu s hiporehabilitačným pracovníkom navrhuje dlhodobý a krátkodobý rehabilitačný plán (jedna liečebná jednotka trvá väčšinou 15 – 30 minút, opakuje sa aspoň raz týždenne po dobu minimálne 3 troch mesiacov). Lekár nemusí byť prítomný pri samotnej hipoterapii.
- Hiporehabilitačný pracovník zohráva najvyznámnejšiu úlohu, pretože vykonáva samotnú hipoterapiu. Musí absolvovať základný kurz hipoterapie, osvojiť si základy jazdenia a aktívne ovplyvňovať vykonávanie hipoterapie. Navodzuje korektný sed pacienta a podľa potreby ho koriguje, rozhoduje o potrebe polohovania. Je zodpovedný za bezpečnosť. Odborne vedie pomocníka.
- Pomocník pomáha pri nasadaní a zosadaní pacienta, zabezpečuje ho proti pádu. Musí byť poučený o základoch hipoterapie a jej bezpečného vykonávania. Pomocník je osoba, ktorá pri hipoterapii ide na opačnej strane koňa ako hiporehabilitačný pracovník a pomáha mu istiť alebo polohovať pacienta. Rodičia sú prijateľní ako asistenti, a pokiaľ je dieťa nervózne, sú nevyhnutní.

Hipologickú zložku zabezpečuje hipológ.
- Hipológ musí mať kvalifikáciu učiteľa jazdy na koni alebo trénera a taktiež musí absolvovať základný kurz pre hipoterapiu. Mal by mať bohaté skúsenosti s koňmi, zvládnuť  ich v každej situácii, musí rozoznať stres na koňoch, a tak predísť krízovým situáciam. Jeho úlohou je pripraviť koňa na hipoterapiu a viesť ho počas jej vykonávania, a to nielen v podobe vedenia koňa pri hlave, ale aj na dvoch lonžiach zozadu (Príloha č. 2).

3.2 Nasadanie a zosadanie
Na koňa sa nasadá aj zosadá vždy z ľavej strany.
Pacienti s ľahším postihnutím vysadajú na koňa sami.
Pacienti s ťažkým postihnutím by mali nasadať zo špeciálnej rampy, na ktorú možno vyjsť s invalidným vozíkom. Ak však nemajú rampu, musia pacienta vyložiť zo zeme.
Po zosadnutí nasleduje pokojová fáza, aby sa dosiahnuté zlepšenie stabilizovalo bez rušivých momentov. Ideálna je poloha na chrbte pri prehĺbenom bránicovom dýchaní, pri ktorej sa využívajú uvoľňovacie cviky.

3.3 Polohovanie
Využíva sa počas liečebnej jednotky na stojacom i idúcom koni.
Pozdĺžne polohovanie na chrbte: pacient leží na chrbte koňa s hlavou nad konským zadkom. Nohy má v oblasti krku koňa. Poloha pôsobí na uvoľnenie bedrových kĺbov (Príloha č. 3).

Pozdĺžne polohovanie na bruchu: pacient leží na bruchu s hlavou na krku koňa. Ruky má spustené po bočných stranách krku (Príloha č. 4).
Priečne polohovanie: pacient leží na bruchu priečne cez koňa, s rukami a hlavou voľne visiacimi na jednej strane konského brucha a s rukami na druhej. Pôsobí na uvoľnenie ramenných pletencov a chrbtového svalstva (Príloha č. 5).

3.4 Korektný sed
Počas liečebnej jednotky sa hipoterapeutický tím snaží dosiahnuť optimu sa blížiaci korektný sed pacienta. Korektný sed je charakterizovaný obkročným sedom, podsadenou panvou, sediac rovnomerne z dvoch tretín na oboch sedacích a z jednej tretiny na lonových kostiach, stiahnutou brušnou stenou, rozloženými ramenami a priloženými lopatkami, voľne spustenými ramenami s neodstávajúcimi lakťami, vzpriameným držaním trupu, brada-krk zvierajú 90° uhol a temeno lebky je najvyšším bodom tela. Päty sú zasa najnižším bodom a spolu s bedrovým kĺbom, plecom a uchom sa v ideálnom prípade nachádzajú presne nad sebou (Príloha č. 6). Keď sú ťažiská koňa a jazdca v jednej línii, o čo sa snaží nielen jazdec, ale aj kôň, lebo vtedy je pohyb oboch najekonomickejší a najpríjemnejší, dochádza k najefektívnejšiemu prenášaniu pohybových stimulov z konského chrbta cez sedaciu oblasť pacienta na celé telo a prebieha optimálny pohybový dialóg kôň - jazdec. U časti pacientov optimálny sa optimálny sed nedá dosiahnuť, preto treba pacienta upozorňovať na chyby držania tela, pričom si ho sám aktívne upraví do polohy čo najpodobnejšej optimu, alebo pracovník skoriguje jeho sed pri zastavení koňa.

Niektorí pacienti nie sú schopní aktívneho sedu. Vtedy hiporehabilačný pracovník sedí za pacientom (Príloha č. 7). Sed za pacientom sa využíva i pri neschopnosti udržať hlavu v stredovom postavení.

3.5 Koordinácia trupu
Pacient sa musí pohybu koňa prispôsobovať a koordinovať pohyb svojho tela.
Koordinácia pri pohybe vpred je relatívne ľahká. Koordinácia pri pohybe do oblúka vyžaduje zvýšený funkčný výkon polovice tela na vonkajšej strane oblúka. U pacientov, ktorí nie sú schopní adekvátne reagovať oslabenou stranou  sa robia oblúky s oslabenou stranou na vnútornej strane oblúka. Smer točenia (s oslabenou stranou na vonkajšom oblúku) sa praktizuje až keď dosiahneme čo najsymetrickejšie držanie trupu.

3.6 Korekčné polohy
Korekčné polohy sú podporujúce cielené polohy. Zmenou polohy rúk, poprípade hlavy, sa zacieľuje pôsobenie tak, aby čo najviac pozitívne ovplyvňovalo poškodené pohybové reťazce, aby boli čo najvhodnejšie zapájané. Korekčných polôh je 65. Je možné vytvoriť veľké množstvo ich kombinácií a snažiť sa nimi dosiahnuť čo najsymetrickejšie držanie i pohyby pacienta.

3.7 Trénovanie vnímania a sústredenia sa
Pacient je počas pohybového dialógu s koňom zahrnutý množstvom vnemov. Pre zvýšenie účinnosti je nutné, aby sa pacient otvoril ich prijímaniu. To sa dosahuje tým, že pacient je cielene vyzývaný, aby si uvedomoval svoje telo, jeho pohyby a polohu jednotlivých častí. Osobitný prístup vyžadujú deti. Ich pozornosť sa pracovníci snažia upriamiť na vnímanie teploty koňa, pohybu koňa, pohybu jeho krku, pliec atď. Cez uvedomovanie si týchto podnetov prejdú na uvedomovanie si pohybov vlastného tela.

3.8 Bezpečnostné opatrenia

Za bezpečný výkon hipoterapie zodpovedá hiporehabilitačný pracovník. Rozhoduje o aktuálnej spôsobilosti pacienta na hipoterapiu. O celkovej spôsobilosti rozhoduje lekár.

Pacient musí:
- mať úrazovú poistku a byť očkovaný proti tetanu
- mať odev nerušivých farieb a vzorov, neobmedzujúce nohavice, priliehavú hornú časť odevu a prilbu, prípadne iné ochranné pomôcky

Hiporehabilitačný pracovník musí:
- mať úrazovú poistku a poistku pre možné poškodenie pacienta
- byť očkovaný proti tetanu
- pred hipoterapiou rodičom vysvetliť jej pôsobenie
- u pacienta so záchvatovým ochorením poznať formu záchvatov
- poznať základy prvej pomoci

Pomocník musí:
- mať úrazovú poistku a poistku pre možné poškodenia pacienta

Hipológ musí dbať na to, aby:
- strmene v prípade používania boli nešmykľavé a otváracie
- priestor, kde sa hipoterapia prevádza, bol uzavretý
- sa počas hipoterapie neprivádzali iné kone do jazdiarne
 
4.0 Indikácie
V neurológii
- detské mozgové obrny
- skleróza multiplex
- stavy po traumách a zápaloch procesoch
- pri poruchách koordinácie, chôdze, rovnováhy, sedu, aktívneho držania trupu a hlavy, reči, atď.

V ortopédii
- skoliózy do 25° - 30° podľa Cobba
- stavy po amputáciách končatín
- nácviky pohybu s protézou i bez
- stavy po úrazoch, operáciách, pri oslabení svalstva

V psychiatrii
- neurózy a psychózy
- autisti, toxikomani, psychotici, chronickí schizofrenici
- hyperaktívne deti

Psychologická pomoc
· mentálna retardácia
· špecifické poruchy učenia
· ľahká mozgová dysfunkcia
 
Interné lekárstvo
· rehabilitácia po infarkte myokardu
· vysoký tlak
· chronická bronchitída
· pooperačné stavy v gynekológii
· funkčná sterilita, dysmenorhea (bolestivá menštruácia)

5.0 Kontraindikácie
Pri kontraindikáciách je potrebný prísne individuálny prístup. Pri ich zvažovaní sa vychádza zo zásad platných v rehabilitácii pre dané ochorenie. Pri zvážení stavu pacienta možno slovo kontraindikácia nahradiť termínmi neodporúča sa, alebo vykonávať za osobitnej pozornosti.
V neurológii

- záchvatové ochorenia u dospelých a ich ťažké formy u detí
- akútne infekty
- porucha citlivosti v sedacej oblasti

V ortopédii
- skoliózy nad 25° - 30° podľa Cobba
- stavy po operácii chrbtice
- zvýšené riziko fraktúr

· stavce po zlomeninách v zlom postavení

V internom lekárstve
- závažné ochorenia srdcovocievneho systému
- poruchy krvnej zrážanlivosti

V psychiatrii
- sklony pacienta k sebapoškodzovaniu
- farmakoterapia výrazne tlmiaca pacienta

V chirurgii
- pooperačné stavy v období hojenia

V kožnom lekárstve
- kožné zápalové zmeny

Špecifické kontraindikácie
- vek do troch rokov alebo neprekonateľný strach z koňa a jazdy na ňom
- alergia na srsť, hrivu koňa a na okolie

Za kontraindikáciu u detí nepovažujeme
- neschopnosť aktívneho sedu (asistovaný aktívny sed)
- neschopnosť úchopu (asistovaný úchop)
- neschopnosť udržať hlavu (asistované držanie hlavy)
- epilepsie (zvýšená bezpečnosť)

U dospelých sa pri týchto neschopnostiach hipoterapia považuje za problematickú, pre obmedzenú možnosť zabezpečiť asistované držanie tela a pre zníženú reedukačnú schopnosť.

6.0 Organizácie zaoberajúce sa rozvojom hipoterapie na Slovensku
Slovenská hipoterapeutická asociácia – SHA (Príloha č. 8) – vznikla v roku 1994 a združuje široké spektrum záujemcov o hipoterapiu, keďže aj liečebné využitie hipoterapie je široké. Sú to lekári (fyziatri a psychiatri), pedagógovia (špeciálni, liečební, vychovávatelia), psychológovia, fyzioterapeuti, hippológovia a ďalší.  V súčasnosti má SHA okolo 250 členov  a od roku 1995 poriada každoročne školenie pre záujemcov o hipoterapiu v spolupráci so Slovenskou postgraduálnou akadémiou medicíny.
 
7.0 Zariadenia vykonávajúce hipoterapiu na Slovensku
Na Slovensku je približne 40 zariadení, ktoré poskytujú služby hiporehabilitácie s odborne vyškoleným personálom. Medzi priekopníkov patrí DSS Nová Baňa – Hrabiny, DSS Dúbravská a DSS Integra  v Bratislave. Športové jazdenie pre handicapovaných sa u nás začalo rozvíjať vo Veľkom Krtíši a v už spomínanom DSS Dúbravská. V roku 2001 sa konali v Poprade 1. Majstrovstvá v paradrezúre a 1. Majstrovstvá vo westernovom jazdení pre handicapovaných s medzinárodnou účasťou. V súčasnosti patrí medzi najznámejšie strediská vykonávajúce hipoterapiu Psychiatrická nemocnica Hronovce, kde jazdením na koni liečia pacientov už od roku 1985.

Záver
Podmienky terapie musia byť zabezpečené špeciálne vybavenými priestormi, pomôckami a vycvičenými koňmi a odborníkmi. Postihnutým deťom sa naskytne možnosť stretávať sa s koňmi a starať sa o ne. Pri kontakte s koňmi sa posilňuje ich sebadôvera a vytvára sa pocit, že nielen o ne sa treba starať, ale že aj oni sa dokážu postarať o niekoho iného. Tak ako na postihnutých deťoch, ktoré absolvujú hipoterapeutickú liečbu, pozorujeme  zlepšenie po psychickej stránke, tak zlepšujúco vnímame aj ich fyzický stav – hlavne pri poruchách pohybového aparátu a problémoch s chrbticou. Práve vďaka dokázaným pozitívam tejto terapie si myslím, že by mala byť viac propagovaná. S jej vykonávaním a pozitívny mi účinkami by mala byť oboznámená čo najširšia verejnosť. Veď ktovie koľkým deťom by ešte mohla pomôcť, keby ju ich rodičom niekto odporučil.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu