Rozmnožovanie a sexualita

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 10.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 308 slov
Počet zobrazení: 9 435
Tlačení: 458
Uložení: 462
Rozmnožovanie a sexualita

0 Úvod
Tému „Rozmnožovanie a sexualita“ sme si vybrali, pretože je kuriózna, zaujímavá a neustále tabuizovaná. Sex bol motorom sveta už dávno predtým, ako sa objavili ľudia. Je súčasťou každodenného života a neodmysliteľnou potrebou k vzniku života. Prvé organizmy sa síce rozmnožovali nepohlavne, ale pohlavné rozmnožovanie zvíťazilo u evolučne mladších druhov. Prečo evolúcia uprednostnila tento druh rozmnožovania, hoci sa po mnohých stránkach ukazuje ako horší? Asexuálne tvory nestrácajú čas a energiu na hľadanie partnera, dvorenie. Nepotrebujú dlhé farebné perá, parohy, ani červené ferrari.

Cieľom našej práce je informovať o odlišnostiach v spôsobe rozmnožovania rastlín, živočíchov, ale aj človeka. V našej práci nájdete aj zaujímavosti zo sveta rastlín a živočíchov. Zároveň sme chceli poukázať na rapídne zníženie veku, v ktorom mladí ľudia začínajú s aktívnym pohlavným životom. Preto sme do svojej práce zahrnuli dotazník, ktorý nám slúžil na zmapovanie dnešnej mládeže. Cieľom našej práce je aj zodpovedať nasledujúce otázky:
Je pravda, že mladí ľudia začínajú so sexuálnym životom stále v skoršom veku? Je spoločnosť dostatočne obsiahnutá informáciami s touto tematikou?
Aký majú mladí ľudia názor na homosexualitu a interupciu?
 
1 Metodika práce
Najskôr sme si vytvorili dotazník, ktorý obsahoval otázky, na ktoré sme hľadali odpovede. Dotazníky sme rozdali 100 respondentom. Odpovede sme graficky spracovali a poznatky z prieskumu sme využili v analýze problémov tejto témy. Pri tvorení  sme využili aj množstvo informácií z internetu a odbornej literatúry. Skenovali sme aj obrázky z kníh a využili sme aj odborné časopisy.

2 Rozmnožovanie
 
2.1 Charakteristika rozmnožovania a jeho delenie
Rozmnožovanie (tokogónia, reprodukcia) je vytváranie nových jedincov (potomkov) existujúcimi jedincami (rodičom alebo rodičmi) u všetkých živých organizmov (živej hmoty) , umožňuje zachovanie druhu, a tým kontinuitu života. Je základom ontogenézy- individuálneho vývinu jedinca.
 
rozlišujeme dva hlavné spôsoby rozmnožovania:
·  nepohlavné rozmnožovanie (vegetatívne, asexuálne, monogónia)
Pri nepohlavnom rozmnožovaní sa netvoria pohlavné bunky. Základom nového jedinca sú telové (somatické bunky) rodičovského organizmu. Dcérske jedince vznikajú rozdelením rodičovského organizmu, zo skupiny jeho diploidných somatických buniek. Nový organizmus je geneticky zhodný s pôvodným organizmom. Je charakteristické pre
rastliny , prvoky (Protozoa) a jednoduché bezstavovcov ako sú hubky (Porifera), niektoré pŕhlivce (Cnidaria), ploskavce (Plathelminthes), obrúčkavce (Annelida), chytadlovce (Tentaculata), plášťovce (Tunicata, Urochordata) a ostnatokožce (Echinoderm).
·  pohlavné rozmnožovanie ( sexuálne, generatívne, digénne, amfigónia)
Pri pohlavnom rozmnožovaní sa tvoria v pohlavných žľazách (gonádach) špecializované pohlavné bunky- gaméty. Môžu byť nerozlíšené (izogaméty) a rozlíšené (anizogaméty) na samičie pohlavné bunky- vajíčka (ovum) a samčie pohlavné bunky- spermie. Splynutím pohlavných buniek (haploidných) v procese oplodnenia, ktorému predchádza kopulácia (pohlavné splynutie) vzniká diploidná zygota- základ nového jedinca. V zygote sa kombinujú gény oboch rodičov a preto potomstvo nesie dedičné znaky oboch rodičov.
Splynutie gamét spojené so vznikom zygoty môže nastať:
· mimo tela- vonkajšie oplodnenie ( typické pre vodné živočíchy, najjednoduchšie bezstavovce, obojživelníky)
· vo vnútri organizmu- vnútorné oplodnenie (typické pre väčšinu suchozemských živočíchov)
 
3 Rozmnožovanie rastlín
 
3.1 Spôsoby rozmnožovania rastlín
Spôsoby rozmnožovania rastlín možno rozdeliť do dvoch skupín:
· nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie
· pohlavné (generatívne) rozmnožovanie
 
Nižšie a nekvitnúce rastliny (machy, lišajníky) sú charakteristické striedaním pohlavnej a nepohlavnej generácie. Takéto striedanie generácií nazývame- rodozmena.

Nepohlavné rozmnožovanie
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením a majú rovnakú genetickú informáciu.
formy vegetatívneho rozmnožovania:
· rozmnožovanie bunkovým delením - je typické pre sinice a jednobunkové  riasy
· schizogónia – rodič sa rozpadne na viacero častí alebo spór- huby riasy
· krčkovité oddelenie- z materskej bunky vznikne výrastok, ktorý sa krčkovito  delí -kvasinky
· spóry- oddelenie jednotlivých buniek, z ktorých vzniknú nový jedinci- spóry - huby, mnohobunkové riasy
· fragmentácia stielky – rozdelenie na niekoľko častí- typické pre mnohobunkové riasy.
· tvorba výtrusov
Výtrusy sú zvyčajne jednobunkové útvary špecializované na nepohlavné rozmnožovanie. Vznikajú vo výtrusniciach mitotickým delením buniek. Vo vhodných podmienkach klíčia a dávajú tak vznik novej rastline.
· vyššie rastliny tvoria špecializované útvary k vegetatívnemu rozmnožovaniu ako:
· rozmnožovacie cibuľky (krátke silné základne stonky naplnené živinami)- cesnak, cibuľa, tulipán
· hľuzy (zdurené podzemné stonky, vytvárajú sa z výhonkov, ktoré rastú v pôde)-zemiaky, georgína
· pakorene (silné stonky, ktoré rastú vodorovne pod zemou)- paprade, mäta, kosatce
· poplazy (stolóny), šľahúne(dlhé bočné výhonky)- jahody- povrchové poplazy, pýr- podzemné poplazy
· rozmnožovanie odrezkami
· partogenéza - semená vznikajú z neoplodnenej vajcovej bunky (jastrabník)

Pohlavné rozmnožovanie
Pri pohlavnom rozmnožovaní sú dôležité samčie a samičie reprodukčné orgány.
Samičie reprodukčné orgány: plodolisty (gyneceum)- ich zrastaním vzniká piestik, ktorý sa člení na bliznu, čnelku a semenník. (pozri príloha A)
Samčie reprodukčné orgány: tyčinky (androeceum), ktoré sa členia na peľnicu a nitku. (pozri príloha A)
Samičia pohlavná bunka u rastlín sa nazýva oosféra, samčie bunky sú spermatozoidy alebo spermie.
Pokiaľ je rastlina schopná produkovať samičie aj samčie pohlavné bunky, nazýva sa jednodomá. Pokiaľ každý jedinec produkuje len jeden typ pohlavných buniek, hovoríme, že je dvojdomý.
Dozrievanie peľového zrna (vznik samčieho gametofytu)
Peľové zrná vznikajú v peľnici po redukčnom delení. Vzniknuté bunky majú haploidné jadro, ktoré sa mitoticky rozdelí a vzniknú dve haploidné jadrá: vegetatívne (vyživovacie) a generatívne (rozmnožovacie). Neskôr sa generatívne jadro ešte raz rozdelí a vznikajú dve tzv. spermatické jadrá. Práve tieto spermatické jadrá sa zúčastnia oplodnenia ako samčie pohlavné bunky (gaméty). (pozri príloha A)
Dozrievanie vajíčka (vznik samičieho gametofytu)
Vajíčka vznikajú u semenných rastlín na plodolistoch, ktoré sa u nahosemenných a krytosemenných rastlinách odlišujú. Plodolisty (megasporofyly) nahosemenných rastlín sú tvorené vretenom a šupinami, na ktorých sú uložené nekryté vajíčka. Plodolisty krytosemenných rastlín zrastajú a tvoria piestik (gynaeceum).Vajíčko pokrývajú obaly – (integumenty). V obaloch je otvor  -mikropyla, peľový vchod, ktorý umožňuje samčím gamétam preniknúť do vajíčka a oplodniť vajcovú bunku. Vo vnútri vajíčka sa nachádza pletivo nucelus, ktorého jedna bunka - materská bunka sa zväčšuje a redukčne sa delí. Vytvorené haploidné bunky tvoria samičiu megaspóru - nezrelý zárodočný miešok. U väčšiny rastlín tri z týchto buniek zanikajú a zostane len jedna bunka, ktorá sa ďalej vyvíja.. U niektorých rastlín môžu zostať dve alebo výnimočne všetky štyri haploidné bunky (bispórický resp. tetraspórický zárodočný miešok). Zostávajúca bunka sa vyvíja odlišne pri krytosemenných a nahosemenných rastlinách. (pozri príloha A)

Vývin zárodočného mieška u nahosemenných rastlín
U nahosemenných rastlín sa jadro zostávajúcej  spóry mnohonásobne mitoticky
delí a vzniká veľký počet haploidných jadier. Po vytvorení bunkových priehradok vzniká zásobné pletivo - primárny endosperm. V ňom sa postupne diferencuje jeden alebo viac zárodočníkov (archegónium) s vajcovou bunkou (oosféra). Tento útvar je zrelý zárodočný miešok. (pozri príloha A)
Vývin zárodočného mieška u krytosemenných rastlín
U krytosemenných rastlín sa zostávajúca spóra mitoticky delí 3-krát, vytvorí sa bunka s ôsmimi haploidnými jadrami. Tieto sa usporiadajú nasledovne:
Tri sa sústredia na mikropylárnom konci, z nich jedno sa mení na vajcovú bunku - oosféru a dve podporné bunky - synergidy. Tri sa sústredia na opačnom póle bunky, sú to protistojné bunky – antipódy. Dve zvyšné jadrá sa v strede spoja a vytvoria diploidné centrálne jadro zárodočného mieška. (pozri príloha A)
 
3.2 Opelenie a oplodnenie
Najskôr prebieha opelenie, pri ktorom sa peľ zachytáva na vajíčka (nahosemenné rastliny), alebo na bliznu piestika (krytosemenné), kde začne klíčiť. Z vegetatívnej bunky vzniká peľové vrecúško, ktoré prerastá k vajcovej bunke a dochádza k oplodneniu.
Spôsoby opelenia: vzduchom, vodou, pomocou iných živočíchov
Spôsob opelenia, keď peľ z jednej rastliny opelí inú rastlinu toho istého druhu nazývame cudzoopelivosť. (pozri prílohu A)
Spôsob opelenia, keď sa rastliny opelia samy sa nazýva samoopelenie. (pozri prílohu A)
Špecifickým prípadom samoopelenia je Kryptogamia (skrytoopelivosť), pri ktorej dochádza k opeleniu ešte v púčiku, teda ešte pred tým ako kvet rozkvitne.
Oplodnenie:
· U nahosemenných rastlín splynie spermatické jadro s vajcovou bunkou (oosférou) a vytvorí sa  diploidná zygota. Vajíčkové obaly sa menia na osemenie a vyživovaciu funkciu plní primárny endosperm. Samičia šištička sa mení na drevnatú šišku a semenná šupina na krídlo.
· U krytosemenných rastlín splynie jedno spermatické jadro s vajcovou bunkou - vzniká zygota. Druhé spermatické jadro sa spojí s centrálnym jadrom zárodočného mieška a vznikne triploidné pletivo- sekundárny endosperm. Vajíčkové obaly sa menia na osemenie, steny semenníka na oplodie (perikarp) a piestik sa premení na
 plod.
 
3.3 Semená a plody
Semená a plody sú výsledkom procesu opelenia a oplodnenia. Vznikajú premenou semenníka alebo piestika.
Plody vzniknuté len z piestika nazývame pravé plody. Plody vzniknuté z iných častí kvetu nazývame nepravé plody (šípka, malvica, jahoda, ostružina)
Rozdelenie plodov:
· suché plody:1. pukavé: struk (hrach), šešuľa (kapusta), šešuľka (chren), tobolka (mak), mechúrik (záružlie)
2.  nepukavé: nažka (slnečnica, javor, oriešok, lieska), zrno (pšenica)
· dužinaté plody: kôstkovica (čereňa), bobuľa (rajčiak, ríbezľa), malvica (jabloň)
(pozri príloha A)
 
3.4 Zaujímavosti z rastlinnej ríše
Orchidea- patrí do  čeľade vstavačovité (Orchidaceae). Názov tejto čeľade vznikol z gréckeho slova orchis, čo v preklade znamená mužský semenník. Orchidey majú peľové zrnká spojené do peľových zhlukov- polínií. Veľa druhov orchideí tvarom kvetu pripomína samičku opeľovača, a tak naláka samčeka .Na lákanie hmyzu používa orchidea aj vylučovanie feromónov. Orchidea rodu Paphiopedilum (pozri prílohu A) má hlboké vrecko s jedným východom, v ktorom sa zachytí hmyz, a kým sa mu podarí vyletieť nalepí sa naň veľké množstvo polínií. Špecifický spôsob oplodnenia má Rhizanthella slateri, je to podzemný druh , ktorý žije v Austrálií a je závislý na mravcoch. Orchidea má veľmi malé semená, preto pri klíčení je závislá na symbióze s mykoríznou hubou. Huba rozkladá organický materiál a poskytuje živiny semenu.

Niekoľko čísel a extrémov:
·  Je všeobecne známe , že výtrusné rastliny produkujú viac spór ako semenné rastliny
  semien :napr. hríb obyčajný vyprodukuje 3 515 904 spór, kým extrém v semenných
  rastlinách Orchis macaluta (vstavačovec Fuchsov pravý) 180000 semien
·  Najväčšie semená v rastlinnej ríši má palma Lodoicea seychellarum. Dosahujú dĺžku 40 cm a hmotnosť 20 kg.
·  Najmenší kvet má Wolffia (0,5 mm) a najväčší Rafflesia (1 m). (pozri prílohu A)
·  Spóry machu Aloina brevirostris dokážu prekonávať obrovské vzdialenosti. Boli
  prenesené z Ázie do Fínska, kde vyklíčili.
·  Lupína arktická  má najväčšiu dlhovekosť. Jej semená zmrznuté v ľade boli klíčivé
  po vyše 10 000 rokoch.
 
4 Rozmnožovanie živočíchov
 
4.1 Typy rozmnožovania a systém
Rozlišuje dva typy rozmnožovania:
·  pohlavné rozmnožovanie (sexuálne, generatívne)
· nepohlavné rozmnožovanie (asexuálne, vegetatívne, monogónia)
 
Rozmnožovanie systematicky:
· jednobunkovce: a) prvoky- rozmnožujú sa pohlavne (kopuláciou) aj nepohlavne (delením a rozpadom)
   b) nálevníky- rozmnožujú sa konjugáciou (prechodné spájanie
  dvoch jedincov, ktoré si navzájom vymieňajú jedno jadro vzniknuté meiózou
· mnohobunkovce:
dvojlistovce: a) hubky- rozmnožujú sa nepohlavne- vonkajším a vnútorným pučaním
b) pŕhlivce- vo fylogenéze sa prvý krát diferencujú osobitne pohlavné žľazy – gonády. Nemajú osobitné vývody, pohlavné bunky sa z nich uvoľňujú prasknutím steny žľazy.
trojlistovce: vývojová vetva prvoúste (Protostomia)
  a) ploskavce
  b) hlístovce
  c) mäkkýše- sú hermafroditi aj gonochoristi
  d) obrúčkavce- sú zväčša oddeleného pohlavia, obojpohlavnosť je zriedkavejšia, pohlavné orgány sú umiestnené vo viacerých článkoch na určitej časti tela. Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne (niektoré morské druhy rozpadom alebo pučaním) . Pohlavné rozmnožovanie prebieha vnútorným alebo vonkajším oplodnením, pričom pri obojpohlavných druhoch dozrievajú spermie skôr ako vajíčka. Pri kopulácií si vymieňajú spermie.
  e) článkonožce
  f) pogonofóry
   vývojová vetva druhoúste (Deuterostomia)
a) ostnatokožce
b) chordáty

Nepohlavné rozmnožovanie je typické pre jednobunkovce (prvoky). Pri jednobunkovcoch je vždy spojené s mitotickým delením jadra a rozdelením cytoplazmy. Materský jedinec sa rozdeľuje pozdĺžne(bičíkovce) alebo priečne (nálevníky) na dva rovnaké dcérske jedince alebo na viac nových jedincov. U mnohobunkovcov je nepohlavné rozmnožovanie zriedkavé. Je rozšírené len v skupinách, ktoré majú vysokú schopnosť regenerácie (hubky, pŕhlivce) . Nové jedince vznikajú delením a pučaním vždy zo skupiny buniek rodičovského organizmu.

Pri pohlavnom rozmnožovaní sa tvoria v pohlavných žľazách (gonádach) špecializované pohlavné bunky- gaméty. Môžu byť nerozlíšené (izogaméty) alebo rozlíšené (anizogaméty) na samičie vajíčka a samčie spermie. Pohlavné bunky sú vždy haploidné, ich splynutím vzniká diploidná zygota, ktorá je základom nového jedinca. V zygote sa kombinujú gény rodičov.

4.2 Výhody a nevýhody pohlavného rozmnožovania

Výhodou pohlavného rozmnožovania je rôznorodosť vzniknutého potomstva, ktorá je dôležitá z dvoch dôvodov. Umožňuje jedincom rovnakého druhu rozdiferencovať svoje životné nároky v rôznorodom prostredí, takže si teoreticky nemusia toľko konkurovať a môžu obsadiť širšie prostredie a spôsobuje, že jednotliví jedinci populácie reagujú na rovnaké faktory prostredia odlišne. Nevýhodou pohlavného rozmnožovania je jeho relatívna pomalosť v porovnaní s nepohlavným. Jedince sa môžu pohlavne rozmnožovať až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ktorá nastane až za nejakú dobu od ich počatia. Pohlavné rozmnožovanie často tiež vyprodukuje menší počet jedincov v porovnaní s nepohlavným.

4.3 Sexuálne praktiky živočíchov
Hady: Páriace sa hady sú veľmi pevne spojené. Ak by sme ich chceli násilne od seba oddeliť, mohli by sme im spôsobiť závažné poranenia. Pohlavné údy samcov sú často dvojité so zúbkami, háčikmi a rôznymi výstupkami. Preto sa musia tieto živočíchy po pohlavnom styku oddeľovať opatrne a veľmi pomaly, inak môže dôjsť k odtrhnutiu samcovho penisu alebo k vážnym vnútorným poraneniam samice. Anakonda (pozri príloha B) je so svojimi 14 metrami najdlhší had. Z hadov privádza na svet aj najviac živých potomkov – až 80asi 70 centimetrov dlhých háďatiek. Ako plaz anakonda nemá maternicu, takže oplodnené vajíčka necháva proste vo svojom tele a tam ich donosí. U severoamerických užoviek rodu Thamnophis v čase párenia obklopí samicu až 100 samcov. Tá sa ale spári iba s jedným nápadníkom. Takmer 15% samcov sú tzv. tranzvestiti, ktorí vydávajú rovnaké pachové signály ako samice. Tým zmätú svojich súperov a odvedú ich od vytúžených samíc. Vedci zistili, že títo podvodníci sa dostanú ku kopulácií častejšie než normálni samci, čo vydávajú samčí pach.

Netopiere
(pozri príloha B): Zástupcovia tohto radu cicavcov kopulujú hlavou dolu a samice dokonca obrátene aj rodia, mláďatá musia vytláčať smerom nahor. U niektorých druhov dokážu samice ukladať a udržiavať spermie čerstvé až 198 dní, dlhšie než ktorýkoľvek iný cicavec. Niektoré majú na tento účel špeciálne kapsy pri vagíne, iné uchovávajú spermie v maternici. Takto samice docielia, aby sa mláďatá narodili v optimálnom čase.

Šimpanzy (pozri príloha B): S týmto ľudoopom má človek spoločných približne 98% genetickej informácie a je to náš najbližší príbuzný z ríše zvierat. Muži majú v porovnaní s ostatnými samcami primátov veľké semenníky, väčšie majú v pomere k veľkosti tela už len šimpanzy (vážia štyri- krát viac ako ľudské). Britskí vedci zistili, že veľké semenníky v pomere k hmotnosti tela sa vyskytujú u druhov, u ktorých dochádza ku konkurencií spermií, čiže samica sa pári s viacerými samcami. Samec sa pri párení množstvom semennej tekutiny snaží vyplaviť spermie predchodcu. Vzhľadom na to, že šimpanzy majú pestrý sexuálny život, je konkurencia spermií veľká- na jedno oplodnenie pripadá asi 135 pohlavných stykov s rôznymi partnermi.

Počas 10 plodných dní v mesiaci sa samica šimpanza veľmi zaujíma o sex a kopuluje aj 50-krát za deň. Samci sledujú každý jej krok a čakajú, kým sa ocitnú na rade. Napriek svojej promiskuite dávajú šimpanzice prednosť určitým partnerom, ktorí často nebývajú hierarchicky najvyšší.
Veľmi silná je väzba medzi matkou a dieťaťom. Mláďatá sú dojčené až do 4 rokov a počas tohto obdobia u samice neprebieha menštruačný cyklus. Keď znovu otehotnie, zostane staršie mláďa spolu s matkou a mladším súrodencom až do veku 10 rokov. Počas tohto obdobia dostáva čoraz viac úloh, napríklad pri starostlivosti o súrodenca a učí sa tak postarať samo o seba. Špeciálnu skupinu šimpanzov tvoria šimpanzy bonobo. Žijú spolu mierumilovne (ostatné šimpanzy sú pomerne agresívne) a dôvodom tohto pokojného spolužitia je fakt, že šimpanzy bonobo praktikujú sex v priemere každých 90 minút, pritom využívajú všetky možné polohy a variácie, častý je aj lesbický sex. Ďalším špecifickým znakom je bozkávanie s použitím jazyka. Toto všetko má dôležitú sociálnu funkciu v ich spoločenstve.

5 Rozmnožovanie človeka
 
5.1 Rozmnožovanie človeka
Proces vytvárania nového života sa nazýva rozmnožovanie a časti tela, ktoré sa na ňom podieľajú, tvoria rozmnožovací systém. V tele muža sa tvoria mužské pohlavné bunky, spermie a v tele ženy vajíčka. Keď sa spermie spoja s vajíčkom, vytvorí sa nová bunka, tá sa veľa- krát rozdelí, aby vzniklo dieťa.
 
5.2 Ženské a mužské pohlavné orgány
Ženské pohlavné orgány sú vnútorné a vonkajšie ženské pohlavné ústroje: párové pohlavné žľazy, vaječníky (ováriá) sú uložené po stranách v malej panve. Pri vaječníkoch sa otvárajú do brušnej dutiny vajíčkovody, ktoré sa končia v maternici. Maternica ústi do pošvy čapíkom. K vonkajším pohlavným orgánom patrí vulva s jej rôznymi časťami, ako sú veľké a malé pysky ohanbia, veľké predsieňové žľazy, ako aj dráždec (klitoris) a Venušin pahorok (mons pubis). Od obdobia puberty sa každý mesiac jedno vajíčko uvoľní z vaječníka a putuje do vajcovodu, tento proces sa nazýva ovulácia a v tomto období môže žena otehotnieť.

Mužské pohlavné orgány:
V miešku uloženom mimo tela sa nachádzajú oba semenníky a aj oba nadsemenníky. V obidvoch semenníkoch sa tvorí mužské semeno a odtiaľ sa dopravuje do oboch nadsemenníkov. Odtiaľ sa semeno dostáva, ako je to vidieť na obrázku, cez prostatu, kde je obohatené tekutinou umožňujúcou väčšiu pohyblivosť. V prostate sa zlučuje močová rúra (urethra) a semenovod a vedú cez penis do vonkajšej časti tela. Únik semena nastáva spravidla ako následok sexuálneho vzrušenia pri orgazme a zriedkavo nevedome v noci počas spánku. Pri výrone semena sa vylúči cca. 3 – 5 mililitrov tekutiny.

Fakty o ejakulácií:
- Priemerný počet ejakulácií počas života muža: 7 500
- Priemerné celkové množstvo ejakulátu počas života muža: 17 litrov
- Priemerná dĺžka trvania orgazmu: 4 sekundy
- Priemerné množstvo spermií v ejakuláte zdravého muža: 40 až 600 miliónov
- Životný cyklus spermie: 2,5 mesiaca od vývinu po ejakuláciu
- Životnosť spermie po ejakulácii: 30 sekúnd až 6 dní (v závislosti od podmienok prostredia)
- Vzdialenosť, ktorú musí prekonať spermia, aby oplodnila vajíčko: 7,5 až 10 cm

Počatie:
Počas pohlavného styku sa penis stoporí a vnikne do pošvy. Svaly okolo mužskej močovej rúry sa stiahnu a z penisu do pošvy vystrekne malé množstvo spermy, ejakulátu. Spermia pláva hore maternicou do vajcovodu. Keď sa spermia stretne s vajíčkom, môžu sa spojiť a vytvoriť zygotu- prvú bunku nového jedinca. Tento jav sa nazýva oplodnenie alebo počatie.

6 Sexualita
 
6.1 Ľudská sexualita
Ľudská sexualita je dôležitou súčasťou ľudského bytia počas celého života jednotlivca a zahŕňa pohlavie, rodovú identitu a rodové role, sexuálnu orientáciu, erotiku, pôžitok, intímnosť a reprodukciu. Sexualita je prežívaná a vyjadruje sa v myšlienkach, predstavách, túžbach, názoroch, postojoch, hodnotách, správaní, sexuálnych praktikách, roliach a vzťahoch. Aj keď sexualita môže zahŕňať všetky tieto dimenzie, nie každý jednotlivec ich prežíva a vyjadruje v úplnosti. Sexualitu ovplyvňuje interakcia biologických, psychologických, sociálnych, ekonomických, politických, kultúrnych, etických, právnych, historických a náboženských či spirituálnych faktorov.
Sexuálna orientácia označuje skutočnú alebo prisudzovanú, citovú a/alebo sexuálnu náklonnosť jedinca k osobám opačného, alebo toho istého pohlavia.

Existuje niekoľko druhov sexuálnych orientácií:
·  bisexualita
·  homosexualita
·  heterosexualita
 
6.2 Vlastný výskum
Do našej práce sme chceli vložiť aj niečo vlastné, preto sme vytvorili dotazník (príloha C), s cieľom zmapovať vývin sexuality u dnešnej mládeže a zistiť, aký je rozdiel v sexualite u mužov a žien. Na náš dotazník odpovedalo 100 respondentov z vekovej kategórie 15- 20 rokov. Predstaviteľov mužského pohlavia bolo 45 a predstaviteliek ženského pohlavia bolo 55. Dotazník bol anonymný.

Ženské pohlavie:
Percentáž prvej otázky nám hovorí o tom, že oslovené ženské pohlavie vo veku 15- 20 rokov prevažne (67.2%) ešte nemalo pohlavný styk. Ak už boli sexuálne aktívne bolo to zväčša vo veku 16- 19 rokov. Počet sexuálnych partnerov nie je vysoký, pohybuje sa okolo 1 sexuálneho partnera. Názor mladých žien ohľadom informovanosti mladých ľudí o veciach súvisiacich so sexualitou je obstojná alebo dostatočná. Avšak myslia si, že sexualita by mala byť zaradená do vyučovacích osnov, ale malo by sa jej venovať aj v rodine. Otázka ohľadom neplánovaného tehotenstva mala dva extrémy a to veľká časť by si dieťa nechala a pokúsila sa oň postarať a veľká časť by išla na potrat. Pri pohlavnom styku najčastejšie používajú prezervatívy. Názor na homosexualitu je neutrálny. Nevadí im, ale nechceli by sa ocitnúť v takej situácií.
 
Mužské pohlavie:
U mužskej populácie sme zistili, že sú skôr sexuálne aktívni ako ženy (62%), a to vo veku najmä 16- 19 rokov. Väčšina mala tiež ako aj ženy 1 sexuálneho partnera. Názor na informovanosť je taký istý ako u žien a to, že je obstojná alebo dostatočná. Vo väčšine si myslia, že sexuálna výchova by mala byť zaradená do vyučovacích osnov a to na strednej škole. Keby ich partnerka nečakane otehotnela, prehovorili by ju na potrat. Pri pohlavnom styku väčšina používa prezervatívy a ich názor na homosexualitu je neutrálny až odsudzujúci.  

7 Záver
Dúfame, že Vás naša práca upútala, nie unudila. Zistili sme, že hranica sexuálnej aktivity sa neustále znižuje a pre mládež je táto oblasť veľmi zaujímavá a záhadná. Nie nadarmo sa hovorí: „Zakázané ovocie chutí najlepšie“. Dnešní mladí ľudia sú spokojní s informáciami, ktoré sú im podávané. Aj v dnešnej vyspelej spoločnosti je homosexualita ešte dosť odsudzovaná, a naopak interupcia stále viac preferovaná ako možnosť zbaviť sa zodpovednosti pri nechcenom tehotenstve.
  
8 Cudzojazyčné resumé
We hope, that our project was interesting for you, not boring. We have recognised, that outline of sexual activity is going down and down rapidly and for young people is this area of life really interesting and mysterious. It is known: „ Forbidden fruit is the best“. Nowadays, young people are satisfied with information which are given them. Our forward society reproaches homosexuality. On the other hand, abortion is more and more prefered. It is a possible way to throw away your confidence.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu