Ochrana prírody – chránené živočíchy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 26.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 890 slov
Počet zobrazení: 15 036
Tlačení: 505
Uložení: 559

Ochrana prírody – chránené živočíchy

ÚVOD
Vymieranie je normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, než sa objavil človek, pretože neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom. Približne od roku 1600 sa však vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom ľudí, ktorí začali loviť zver pre radosť a ničiť prirodzené životné prostredie výstavbou miest, úpravou vodných tokov, vysúšaním močarísk a turistikou. Dnes si mnoho ľudí uvedomuje tento problém a vznikajú rôzne organizácie na ochranu živočíchov a životného prostredia. Ich činnosť je globálna, ale aj lokálna. Propagácia  pomoci Zeme a našej biosfére sa každým rokom zvyšuje. No nemyslím, že je to kvôli lepšiemu ohlasu  u ľudí, ale naopak, kvôli zhoršujúcemu sa stavu flóry a fauny a alarmujúcim číslam  zdevastovaných biotopov či vymierajúcich druhov, ktoré každodenne rastú.

Preto nás práve táto téma oslovila a prinútilo nás to ukázať vám, čo sa vo svete deje a ako by sme tomu spoločne mohli zabrániť alebo aspoň zmierniť dopady. Bolo ťažké písať o každodenných veciach, ktoré sú pre mnohých z nás neznáme, no čo je horšie, pre mnohých z nás sú dokonca ľahostajné.
Boli by sme radi, keby ste sa aspoň počas toho, ako budete vnímať informácie, ktoré vám chceme predostrieť, zamysleli a skúsili si uvedomiť, že aj vy ste tí, čo svojimi neuváženými činmi ničíte našu Zem. Snažme sa byť lepší!
 

1.  NIČENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Človek ničí prírodu, pretože potrebuje čoraz viac poľnohospodárskej pôdy, znečisťuje životné prostredie a vykorisťuje prírodné zdroje. Môže však pritom prírodu a jej obyvateľov aj chrániť, ak bude pri uspokojovaní svojich vlastných potrieb postupovať šetrne a nie bezohľadne a deštruktívne.
 
Preľudnenie
Dnes žije na Zemi približne päť miliárd ľudí. Každodenne nás pribúda ďalšieho štvrť milióna. Počet obyvateľstva na Zemi sa zdvojnásobuje každých štyridsať rokov. Najmenej jedna tretina ľudstva pritom trpí hladom. Ustavične stúpajúca potreba potravín a miesta na bývanie zvyšuje celosvetový tlak na nové doteraz neobývané oblasti. Tento tlak vedie často k ničeniu veľmi cenných prírodných území a divo žijúce zvieratá a rastliny zatláčame do ustavične sa zmenšujúcich území.
 
Ničenie životného prostredia
Zamokrené územia, rôzne ustavične alebo príležitostne zaplavované plochy a tiež tropické dažďové pralesy sú veľmi dôležité pre mnoho druhov živočíchov a rastlín. Patria však medzi najviac ohrozené územia. V močarinách žijú rozmanité druhy živočíchov: vážky a žaby, obojživelné ryby, lezce alebo tigre. Na celom svete ľudia tieto zamokrené územia vysušujú kvôli rozširujúcim sa poliam, výstavbe tovární, nových obytných domov a turistických centier. Tejto neprístojnosti sa môže urobiť koniec len vtedy, ak budú vlády nekompromisne presadzovať zákony na ochranu prírody.
Ohromná hojnosť tropických dažďových pralesov je ohrozená ničením týchto území. Viac ako jedna tretina ľudstva a najmä obyvatelia v rozvojových krajinách, získava energiu spaľovaním dreva. Drevo je síce potenciálne ľahko obnoviteľná surovina, je však v mnohých krajinách omnoho rýchlejšie spotrebovávané, než sa stačí rastom obnoviť. Ničenie lesov na južných svahoch Himalájí vyvolalo opakujúce sa katastrofálne záplavy v Bangladéši. Rieky vystúpili z brehov a voda zaplavila mnoho dedín a miest ležiacich pozdĺž riek.

Znečisťovanie pôdy a vôd
Trávnaté savany a stepi ponúkajú potravu mnohým bylinožravcom, ale zároveň sú aj zdrojom potravy pre stáda hovädzieho dobytka, ovce a kozy. Z mnohých území sú divé zvieratá vyháňané preto, aby zostalo viac pastvy pre dobytok. Nadmerným pasením potom dochádza k tomu, že tráva nestačí dorastať dostatočnou rýchlosťou a vegetačná pokrývka pôdy je slabá a nerovnomerná. To má za následok odkrytie povrchovej vrstvy pôdy, a tú potom odnáša vietor, alebo splavuje dážď. Tak sa až tretina poľnohospodársky obhospodarovanej pôdy premenila na neúrodný úhor.
Ďalším veľkým problémom je znečisťovanie vôd priemyselným odpadom, prehnojovaním polí, splaškami z mestských kanalizácií a lodnou dopravou. Veľmi citlivým a takisto silno ohrozeným miestom sú ústia riek, ktoré podliehajú režimu morského prílivu a odlivu. Tieto významné biotopy sú bohaté na rôzne druhy mäkkýšov, napríklad ustríc, a často tu žije aj veľké množstvo lastúrničiarov a iných druhov vodných vtákov.
Vo svetových oceánoch žije nesmierne množstvo živočíšnych a rastlinných druhov. Vody veľkých oceánov majú samočistiacu schopnosť a môžu určité znečistenie samy zneškodniť.

1.1.  Znečistenie mora a jeho následky
Moria a oceány pokrývajú viac ako 78% povrchu našej planéty a pod hladinou skrývajú neuveriteľne bohatý život. Z mora pochádza 23% všetkých bielkovín, ktoré tvoria potravu ľudstva. Neustálym znečisťovaním toho nenahraditeľného Ekosystému si ľudstvo „píli konár, na ktorom sedí“.

1.1.1.  Znečisťovanie morí a potravný reťazec
Jednou z najkrutejších daní za znečisťovanie morí jedovatými látkami je ich koncentrácia v telách živočíchov, ktoré sa nachádzajú na vyšších úrovniach potravného reťazca. Pre tvory, ktoré stoja až na jeho úplnom konci, môže byť dávka jedov, ktorá sa im spolu s potravou dostane do organizmu, smrteľná.
Jedovaté látky, ktoré sa dostanú do mora, sa najskôr zabudujú do planktónu, ktorý sa ich takmer nevie zbaviť. Podobne sú na tom aj živočíchy, ktoré sa živia planktónom. Z toho vyplýva, že koncentrácia jedovatých látok v tele živočíchov je o to vyššia, o čo vyššie v potravnom reťazci sa zvieratá nachádzajú.
 
1.1.2.  Odpady
Každoročne končia v moriach milióny ton odpadkov, ktoré sem privážajú osobitné, na to určené lode. Do vlečných rybárskych sietí určených na lov tuniakov alebo sépií sa každoročne zapletú – a pomaly uhynú – aj tisíce delfínov, žralokov, morských korytnačiek a vtákov. Siete rozprestreté na voľnom mori klesajú pod ťarchou úlovkov ku dnu a stávajú sa smrteľnou pascou pre morské živočíchy. Odhaduje sa, že laná, siete a najrôznejšie plastové predmety spôsobia ročne smrť 100 000 morským cicavcom a dvom miliónom vtákov. Potápanie veľkých neskladných predmetov na dno morí znemožňuje zvláštnym upratovacím lodiam čistenie dna.

1.1.3.  Ropné látky
Ropa má okrem iného aj tú nebezpečnú vlastnosť, že perie a srsť morských živočíchov zbavuje vodovzdornosti. Preto sa mnohé živočíchy, ktoré prišli do styku s ropou utopia alebo zamrznú. Málokto vie, že katastrofy ropných tankerov tvoria len zlomok príčin ropného znečistenia morí. Rozhodujúci podiel na ňom má nákladná námorná doprava a rafinérie. Voda znečistená po umývaní nádrží ropných tankerov sa podľa zákonov má zhromažďovať a čistiť, namiesto toho sa vypúšťa do mora.
 
1.1.4.  Poľnohospodárstvo a znečistené moria
Rovnako vážne ohrozenie ako ropné látky predstavujú pre život morí aj pesticídy a ťažké kovy, hlavne ortuť a kadmium, bežne prítomné v odpadových vodách. Veľa menších podnikov doteraz nemá zariadenia, ktoré by odpadové vody mohli čistiť, a preto ich voľne vypúšťajú do riek.
Pesticídy sa do riek dostávajú s dažďovou vodou a potom odtekajú do mora. DDT dokáže niektoré ryby a kôrovce zahubiť už pri minimálnej koncentrácií, keď na jeden diel tejto látky pripadá bilión dielov vody.
Zvyšky priemyslových hnojív, ktoré sú splavované do riek, obsahujú vysoké koncentrácie fosfátov a dusičnanov. Tieto látky pôsobia za teplého počasia stimulujúco na rast morských rias. Voda sa potom pokryje ich kobercom, ktorý bráni prístupu dostatočného množstva svetla a tepla, nevyhnutného pre iné formy života. Baktérie, ktoré sa živia odumierajúcimi riasami, odoberajú z morskej vody neúmerné množstvá životne dôležitého kyslíka.
TBT je chemická látka, ktorá sa používa na natieranie trupov lodí a má zabrániť prichytávaniu prisadnutých živočíchov. Keď sa však dostane do vody, zabíja aj larvy mäkkýšov a hviezdice. V poslednom čase sa v niektorých lodeniciach začínajú používať impregnačné farby, ktoré obsahujú TBT len v nevyhnutných koncentráciách.
 
1.2.  Zachráňme dažďový prales
Ničenie tropických dažďových pralesov pripraví o život nielen tisícky druhov zvierat, ale má vplyv aj na celkovú klímu Zeme. Jej zmena môže mať pre ľudstvo ďalekosiahle následky. Ak bude jeho ničenie postupovať tempom ako doteraz, môže sa stať, že z neho o päťdesiat rokov nezostane takmer nič.
 
1.2.1.  Čo je to dažďový prales?
Tropický dažďový prales zaberá asi desať miliónov štvorcových kilometrov v najvlhších oblastiach sveta a vytvára rozmanité typy životného prostredia pre zložitú spleť živočíšnych a rastlinných spoločenstiev, ktoré spolunažívajú v rovnováhe v klíme, ktorú si samé vytvárajú. Dažďový prales plní veľmi dôležitú úlohu – zasahuje do kolobehu vody a prvkov a do klimatickej rovnováhy.

1.2.2.  Ohrozenie dažďového pralesa
Skoro celý zostávajúci dažďový prales sa nachádza v krajinách tretieho sveta, pre ktoré predstavujú cenný zdroj bohatstva. Zahraničná zadĺženosť je pre chudobné obyvateľstvo týchto lokalít značným problémom. V mnohých krajinách sa z predaja úžitkového dreva financujú natoľko potrebné nemocnice a školy a súčasne podporuje hospodársky rast. Populácia ľudí na Zemi neustále rastie, a to predovšetkým v rozvojových krajinách. Všetci títo ľudia potrebujú potravu a pôdu, aby sa uživili, ale potrebujú aj palivo a drevo na stavbu domov. A tak s rozrastaním sa dedín  prenikajú ľudia stále hlbšie do lesov, kde získavajú novú pôdu, avšak ihneď, ako sa táto novozískaná pôda vyčerpá postupujú ďalej.
 
1.2.3.  Čo môžeme robiť?
Dažďové pralesy ešte môžu zachrániť pozemkové reformy, ale táto zásadná zmena by mohla prísť neskoro. Nemôžeme prales ničiť len preto, že ľudia potrebujú jeho produkty, ale musíme nájsť metódy jeho regenerácie.
-  Skupiny ochrancov prírody musia dôrazne pôsobiť na vlády a správu v týchto oblastiach.
-  Lacné produkty hovädzieho mäsa môžeme bojkotovať a dať tak obchodníkom najavo, prečo ich tovar nekupujeme. Rovnako tak môžeme uvážiť, či je nutné používať tvrdé tropické drevo.
-  Dažďové pralesy sa často zalesňujú cudzími dovezenými druhmi. Aj keď tieto opatrenia zabezpečia regeneráciu pôdy, nesmieme preceňovať ich biologický význam.
 
1.3.  Kyslý dážď a jeho vplyv na život zvierat
Kyslý dážď nie je nič nenormálne. Každý dážď, ktorý padá na zem, má určitú prirodzenú kyslosť. Dažde, ktoré v poslednom čase padajú na rôznych miestach, však túto kyslosť až tisíckrát prevyšujú a môžu vážne poškodiť životné prostredie.

1.3.1.  Príčiny kyslého dažďa
Pred tristo miliónmi rokov zaberali značnú časť Zeme tropické pralesy. Hmota odumretých stromov sa počas miliónov rokov premenila na ropu a uhlie, ktoré pri spálení zmiznú počas niekoľkých okamihov. Bohužiaľ nie úplne.
Dnes tieto fosílne palivá používame na výrobu elektrickej energie. Spaľujeme ich, aby sme vykúrili svoje domy a továrne. Spaľovaním fosílnych palív sa uvoľňuje rad škodlivín, ktoré sa z vysokých komínov rozptyľujú do ovzdušia.
 
1.3.2.  Otrávený svet zvierat
Pred výstavbou vysokých komínov a zavedením nedymivého benzínu v päťdesiatych rokoch nášho storočia boli priemyselným znečistením vzduchu postihnuté len územia v bezprostrednej blízkosti priemyselných oblastí. Dnes je znečistenie prírody menej zreteľné, ale o to nebezpečnejšie.
V Nórsku, Švédsku, Škótsku, Kanade a vo východných štátoch USA uhynuli za krátky čas tisíce rýb. Väčšina z nich na otravu hliníkom, ktorý vyplavil kyslý dážď z pôdy a dostal ho do vody. Zasiahnuté boli aj rybožravé vtáky. Značne sa spomalil aj nárast populácie niektorých vzácnych cicavcov, ako napríklad vydry severoamerickej. Vysoký obsah hliníka sa objavil aj v telách bezstavovcov a ovplyvnil rovnováhu celého ekosystému. Dnes už prakticky neexistuje na severnej pologuli väčšia oblasť, ktorú by kyslé dažde viac alebo menej nepoznamenali.
 
1.4.  Pesticídy a ich dopad na živočíchy
Deň čo deň pokračuje na celom svete bezohľadná chemická vojna proti škodcom, ktorá likviduje životné prostredie. Len málo ľudí má presnú predstavu o obrovských množstvách jedovatých chemikálií a o ich smrtonosných účinkoch.
 
1.4.1.  Používanie pesticídov
Proti živočíšnym škodcom a proti burinám bojujú poľnohospodári takzvanými pesticídmi alebo biocídmi. Z týchto látok sú najnebezpečnejšie insekticídy (prostriedky určené na hubenie hmyzu). Väčšina insekticídov sa dnes používa v poľnohospodárstve. Najjedovatejšie z nich sa objavili v priebehu posledných šesťdesiatich rokov, pričom za najškodlivejšie skupiny insekticídov dnes považujeme organické zlúčeniny chlóru a organofosfátov. Organofosfáty spôsobujú prerušenie spojenia nervového systému so svalmi. Vyššie dávky sú schopné usmrtiť aj väčšie stavovce, vrátane človeka. DDT zase zostáva v prostredí nerozložené mnoho rokov a hromadí sa v telách živočíchov.
 
1.4.2.  Otrávené polia
V priebehu 50. a 60. rokov hynuli na poliach v mnohých európskych krajinách celé tisíce vtákov. Nakŕmili sa totiž osivom, ktoré bolo namorené pesticídom Dieldrinom. Na zemi zostávali ležať holuby, pinky, drozdy, škovránky a iné spevavé vtáky. Podobná situácia bola v Spojených štátoch, kde zase vtáky dráždilo DDT. Vo Veľkej Británii malo toto umieranie ešte širší dopad. Hynuli tu tisíce líšok, ktoré tieto otrávené vtáky požierali. Následky použitia pesticídov bolo možné pozorovať celé roky, pretože ich stopy stále pretrvávali v potravných reťazcoch. Najviac postihnuté boli živočíchy na konci potravných reťazcov, teda dravce. Pesticídy takmer vyhubili celú populáciu severoamerických aj európskych sokolov sťahovavých.
 
1.4.3.  Smrtiace prostriedky
Na rozľahlých amerických farmách aj v mnohých afrických štátoch sa dodnes často používajú na rozprašovanie pesticídov nízko letiace lietadlá. Aj u nás sa občas ešte s podobnou praxou stretávame. Takto aplikované chemikálie sa však môžu rozptýliť na mnoho štvorcových kilometroch mimo cieľové územia a jedovatá hmla zasiahne a usmrtí okrem škodcov aj vtáky a motýle.
Včely sa pri neodbornom postreku ovocných stromov môžu dostať do spŕšky insekticídov. Nezahynú hneď – stráže pri vchode do úľa však nespoznajú ich pach a usmrtia ich. Keď postrek pesticídov zasiahne pôdu alebo po postreku začne pršať, jedovaté látky sa vsiaknu do pôdy a dážď ich spláchne do priekop, potokov a riek. Nakoniec sa pesticídy ocitnú v mori. Pretože ryby dýchajú tak, že ustavične preháňajú žiabrami vodu, vychytáva ich organizmus stopové množstvá jedov z vody a tie sa v ňom začínajú koncentrovať. Takáto ryba zväčša nezahynie, ale stane sa ľahšou korisťou dravých druhov rýb. V dravých rybách sa potom jedovaté látky hromadia oveľa rýchlejšie a vo väčších  koncentráciach, až sa v tele dravej ryby nakoniec nazhromaždí smrteľná dávka a ryba zahynie. Herbicídy, teda postreky proti burinám, nepostihujú len vybrané rastliny, ale aj motýle, ktorých húsenice sa na nich živia.
 
1.4.4.  Čo môžeme robiť my
Mnohí majitelia domov a záhradiek bežne používajú spreje proti muchám, prostriedky proti slimákom, psie obojky proti blchám, prostriedky na ochranu dreva alebo postreky proti burine. Všetky tieto látky by sme mali používať v čo najmenšej miere, bezpečne ich skladovať a presne sa riadiť návodom na použitie. Často sa dopúšťame zbytočného predávkovania – bezdôvodne tak zväčšujeme záťaž životného prostredia. Záhradných škodcov sa môžeme zbaviť aj prirodzenou cestou, ak v záhrade vytvorím vhodné prostredie pre život ropúch, ježkov, lienok a vtákov. Nežiaducich konzumentov svojich plodín môžeme odradiť jednoduchým natiahnutím hustých sietí.
 
2.  OHROZENÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV
Sú to druhy zvierat, ktoré sú v reálnom ohrození vyhynutia, teda ich počet na určitom území klesá. Všetky tieto druhy (od motýľov až po veľryby) sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, do ktorej neustále pribúdajú ďalšie. V Červenej knihe sú druhy rozdelené podľa nasledujúcich stupňov ohrozenia:
Kriticky ohrozené druhy: živočíchy, ktoré vyhynú i bez ľudskej „pomoci“
Ohrozené druhy: živočíchov je hojný počet, ale ich populácia klesá
Zriedkavé druhy: je ich pomerne málo, no nie sú v bezprostrednom nebezpečí vyhynutia

2.1.  Príčiny vymierania
Vymieranie je normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, než sa objavil človek, pretože neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom. Skrátka sa neadaptovali do meniacej sa prírody, alebo ich vyzabíjala živelná katastrofa, ako dinosaury. Približne od roku 1600 sa však vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom ľudí:
-  Začali loviť pre radosť, počet zabitých zvierat začal prevyšovať ich životné nároky, začali zvieratá doslova kynožiť. Napríklad lov veľrýb na tuk a mäso ich doviedol na pokraj vyhynutia. Nosorožec africký, lovený pre cenný roh, je vážne ohrozený. Mnoho ďalších zvierat je lovených pytliakmi, či predávaných na čiernom trhu. Takto sú ohrozené najmä exotické druhy zvierat, papagáje, primáty, či plazy.
-  Čierny trh ponúka zvieratá za lacný peniaz, sú totiž ulovené bez licencie a držané v krutých, nevyhovujúcich podmienkach.
 
Ako rozvoj našej civilizácie napredoval, stávali sa príčinami i vážne zásahy človeka do ekosystémov:
-  Vysúšaním močarísk zanikajú močiarne druhy rastlín, vodné vtáky sú takisto ohrozené. Premieňaním lúk na polia, hnojením, pasením a urbanizáciou pôdy sú ohrozené lúčne druhy. Nevhodnými zásahmi do lesov, nadmernou ťažbou dreva a znečisťovaním lesa sú ohrozené lesné druhy, veľké zvieratá majú totiž veľký areál pohybu, i veľký nárok na potravu. (Pri zmenšení lesnej plochy nemajú niektoré živočíchy šancu získať potrebné množstvo potravy a ich stav sa drasticky znižuje. Toto je problém i veľkosti chránených území - ak je malá plocha národného parku či chránenej oblasti, zbytočne tam budeme vysádzať veľké množstvá ohrozenej zveri, bez dostatku potravy tam určite neprežije.) Výstavba ciest takisto zaberá veľkú časť pôdy a premávka ohrozuje druhy, ktoré sa sťahujú a necítiac nebezpečenstvo prechádzajú cez cesty a končia pod kolesami áut.
-  Úpravou vodných tokov – vyrovnaním toku, vybetónovaním dna, odstránením príbrežnej vegetácie sú ohrozené vodné druhy organizmov.
-  Mnohé postihuje i tzv. ostrovný syndróm. Je to vytláčanie živočíchov z ich biotopov do úplne nového, im neznámeho prostredia. Takto strácajú kontakt s ostatnými skupinami, geneticky sa degenerujú a znižuje sa aj ich odolnosť a schopnosť prispôsobovať na meniacim sa podmienkam. Takisto nemusia mať vždy v novom prostredí dostatok im známej potravy a sú neschopné vyhľadávať inú obživu.
-  Znečistením a zmenami klímy. Hnojením lietadlami sa zanášajú nevhodné látky nie len na polia, ale i na okolitú krajinu. Dostávajú sa z pôdy do rastlín a živočíchov cez potravinové reťazce. Týmito škodlivinami je potom postihnuté hlavne rozmnožovanie a vývin mláďat. Znečistením atmosféry emisiami z tovární a z toho vyplývajúcimi zmenami klímy sú ohrozované druhy, ktorých správanie a výskyt je určované teplotou, vlhkosťou, počasím... Klimatické zmeny menia i biotopy, ktoré sa potom stávajú nevhodnými pre mnohé druhy, ktoré v ňom žijú.
-  Turizmus sa môže zdať neškodný, no opak je pravdou. Veľké množstvá turistov spôsobujú hluk, odhadzujú odpadky a ohrozujú tým živočíchy najmä v období párenia. Nehovoriac o tom, že kvôli turistom sú stavané obrovské hotelové komplexy na miestach, kde bola predtým panenská príroda.

2.2.  Ochrana
Niektoré súkromné organizácie a aj vlády štátov vyvíjajú úsilie o záchranu ubúdajúcich zvierat ohrozených druhov. Jeden zo spôsobov vidia v legislatíve. Napríklad v USA niektoré zákony už z roku 1900 ustanovujú rezervácie – ochrana ekosystémov pred lovom a zásahom civilizácie. V roku 1973 bola tzv. Akcia Ohrozené Druhy, ktorá uzavrela od okolitého sveta vzácne ekosystémy, čím možno zachránila ďalšie druhy živočíchov. Uzavreli sa aj zákony o ochrane migrujúcich vtákov medzi Mexikom a Kanadou. Medzinárodná dohoda – Medzinárodná Ochrana Ohrozených Druhov Divej Fauny A Flóry, ktorú podpísalo 51 národov zaznamenala tiež úspechy. Napríklad kondor kalifornský, ktorý mal populáciu (v roku 1987) 27 kusov mal potom (v roku 1992) 52 kusov. Ak bude takýchto akcií viac, červená kniha nebude hrubnúť ale bude sa zmenšovať.
 
Červená kniha – Svetová únia ochrany prírody a prírodných zdrojov vedie evidenciu vyhynutých, vymierajúcich a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Týmto zoznamom sa hovorí červená kniha. Evidencia je podľa naliehavosti ochranných opatrení rozdelená na niekoľko farebne odlíšených kategórií (červené, žlté, biele, sivé karty). Samostatnou kategóriou je na jednej strane čierny zoznam (druhy, ktoré už aspoň 50 rokov nikto nevidel a sú považované za vyhynuté). A na druhej strane zelená kniha, obsahujúca druhy, ktoré boli blízke vymretiu, ale sústredeným úsilím sa ich podarilo zachrániť a ich stav už nie je ohrozený. Najznámejším príkladom zo zelenej knihy je u nás žijúci zubor.

Svetová únia ochrany prírody (Union for Conservation of Nature, IUCN) nedávno zverejnila novú verziu Červeného zoznamu ohrozených druhov.
Do najnovšej verzie zaradili 44 383 druhov živočíchov. Do kategórie kriticky ohrozených zapísali 3 246 druhov, 4 770 do sekcie ohrozených a 8 912 druhov považuje IUCN za zraniteľné. Stovky živočíchov museli presunúť spomedzi ohrozených medzi vymreté. Strata alebo znehodnotenie prirodzeného životného prostredia vplýva na štyridsať percent cicavcov na celom svete.
 
Ohrozené druhy živočíchov sú vyhlasované za chránené a ich lov je prísne pokutovaný. Niektoré druhy chrobákov a motýľov sú u nás veľmi drahé. Za lov modlivky zelenej, či fúzača alpského by ste zaplatili pokutu päť tisíc korún, za motýľa jasoňa červenookého desať tisíc a za kobylku ságu až pätnásť tisíc korún. Ich lov je v nadmernom množstve dokonca trestaný až dvoma rokmi väzenia. Pokuty za lov lesnej zveri sa šplhajú do tisícok eur za kus, platí to i o vtákoch a rybách. Samozrejme, najprv treba pytliaka prichytiť, až potom ho je možné pokutovať.

V Afrike majú ochranárske skupiny svojské spôsoby na chytanie pytliakov. Tak ako oni lovia slony, ochranári lovia ich. Afričania vytvárajú doslova militantné skupiny, ktoré sa, tak ako ich protivníci, nestránia použiť akýkoľvek druh násilia, aby pytliakov dostali. Netreba sa im však čudovať. V Afrike totiž pytliačenie napáchalo najväčšie škody. Loví sa tam doslova všetko. Slony, opice, nosorožce, hady, hrochy i vtáctvo.

Medzi rokmi 1979 a 1989 spôsobil svetový trh so slonovinou obrovský úhyn týchto tvorov. Počet slonov sa za desať rokov znížil na polovicu a stále klesal. Do roku 1997 žilo v Afrike iba 600 000 slonov. V súčasnosti sa však ich počet ustálil vďaka zákazu obchodu so slonovinou. Slonov je však príliš málo a hrozí im vyhynutie. Pred zákazom obchodu boli ochranári nútení uspávať tieto zvieratá a odpilovať ich kly, aby kvôli nim neboli zabité. Bola to však temer rovnako drastická metóda ako keby ich rovno zabili. Slony sa prebúdzali zmätené a ich hlavný spôsob ochrany pred predátormi zmizol. Od tejto metódy sa teda upustilo a namiesto toho sa začali vytvárať parky, kde strážia slony zriadenci. Problémom však je, ako inak, nedostatok financií - je málo ľudí i priestoru. Rôzne organizácie a nadácie sa snažia tieto parky podporovať, napríklad organizácia IFAW darovala lietadlo štátu Keňa a jeho Spoločnosti na ochranu prírody, KWS (Kenya Wildlife Service). Lietadlo budú využívať pri kontrole územia a vo vyhľadávaní pytliakov, či slonov v núdzi. Je to už druhé lietadlo, ktoré IFAW darovalo Keni.

Podobných organizácií samozrejme existujú tisícky. Väčších či menších, medzinárodných, štátnych, dokonca súkromných. Avšak ani oni nestíhajú chrániť všetky zvieratá naraz a preto bolo nutné vytvoriť medzinárodný zákon, ktorý by zakazoval akýkoľvek obchod so zvieratami, či ich časťami.
 
CITES – Convention on International Trade in Endangered Species (Dohoda o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi)
Pytliaci získavajú množstvo peňazí za dodanie živočíchov buď živých alebo mŕtvych. Živé druhy obohatia súkromné zoologické záhrady boháčov, v ktorých sa už nikdy nerozmnožia, mŕtve poslúžia ako materiál na kabelky, topánky, sošky... Podmienky pri prevoze živočíchov bývajú veľmi kruté, v malých priestoroch sa tesnia mnohé jedince, ktoré sú počas prevozu úplne bez potravy, takže cestu neprežije ani polovica z nich... Mnohé exotické druhy sa stali pochúťkami v luxusných reštauráciách – ryby, morské živočíchy, žaby... Nelegálny obchod so zvieratami sa z týchto dôvodov stal druhý najvýnosnejší hneď po obchode s drogami!

Aj na Slovensku máme druhy, za ktoré sú zahraniční naftoví magnáti ochotní zaplatiť veľké peniaze. Je to napríklad orol kráľovský a niektoré druhy sokolov, i napriek stráženiu hniezd sa každoročne podarí pytliakom niekoľko hniezd vykradnúť.

Preto sa mnohé krajiny spojili, aby zabránili takémuto lovu a obchodovaniu so vzácnymi živočíchmi a rastlinami. Prijali dohodu s názvom CITES. CITES sa pokúša na medzinárodnej úrovni eliminovať a regulovať obchod s divoko žijúcimi druhmi. Dohovor bol prijatý v roku 1973 a do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Slovenská republika k nemu oficiálne pristúpila 1. januára 1993. Nástrojmi CITES sú predovšetkým colné predpisy. V zoznamoch CITES sa momentálne nachádza približne 5.000 druhov zvierat a 25.000 druhov rastlín.
V tejto dohode sú stanovené podmienky, za akých je dovolené prevážať a obchodovať so zvieratami, aké povolenia je potrebné mať, s ktorými druhmi sa nemôže obchodovať vôbec a pod.. Čím je druh ohrozenejší, tým prísnejšie by mala byť zabezpečená kontrola a evidencia každého jedinca tohto druhu, a tým ťažšie by malo byť jeho premiestňovanie do inej krajiny. Dodržiavanie týchto podmienok kontrolujú špeciálni pracovníci na hraniciach krajín. Čierny obchod s ohrozenými druhmi stále prekvitá, pretože ešte veľa krajín nie je ochotných pristúpiť na takéto prísne opatrenia. O tom, že čierny trh so zvieratami je veľmi rozšírený svedčí i fakt, že v ilegálnom obchode s ohrozenými druhmi sa len v minulom roku prepralo takmer 200 miliárd USD.
 
Veľké víťazstvo pre vtáky
Druhy od veľkého bieleho žraloka po veľmi ohrozený druh ťavy s chlpatými kolenami sú medzi mnohými vzácnymi zvieratami, ktoré vyhrali vďaka tvrdej, novej ochrane pod záštitou United Nations Enviroment Programme, UNEP (Enviromentálny program spojených národov). Národy sa stretli v nemeckom Bonne, aby rozšírili Konvenciu o migrujúcich druhoch o šesť druhov veľrýb, čím vytvorili možnosť pre vytvorenie väčšej bezpečnosti a ochrany cicavcov v oblasti južného Pacifiku. Delegáti taktiež podporili plány na ochranu vtáctva a ďalších migrujúcich druhov od elektrických vedení a turbín, ktoré doslova vťahujú vtáky, pretože sú stavané blízko ich „letových dráh“.

Zhromaždenie popohnalo krajiny ku kúpe techniky prijateľnej pre vtáky pri výstavbe elektrického vedenia a veterných mlynov a taktiež vytvorenie „vtáko-vzdorných“ stožiarov, ktoré by znížili úmrtnosť spôsobenú elektrickým vedením. Okrem toho zhromaždenie podporilo i návrh Princa z Walesu na zníženie veľkých strát albatrosov a obmedzenie rybolovu. Tristo tisíc vtákov, z toho tretina albatrosov, totiž ročne uhynie, keď sa zachytia počas lovu do vlečných sietí či rybárskych háčikov, keď si korisť pomýlia s návnadou.
 
Človek v akcii
Keď Európania objavili Ameriku, žili tu dva druhy živočíchov, ktoré tu tvorili najväčšie spoločenstvá, aké kedy človek videl. Jedným z nich bol bizón severoamerický najskôr zabíjaný kvôli mäsu, ale neskôr len z politických dôvodov. Vláda totiž chcela vyhladovať Indiánov, a tak sa rozhodla bizóny úplne vyhubiť. Našťastie sa zbytky bizónov podarilo zachrániť, zostalo ich však kriticky málo.

Ďalším druhom bol holub sťahovavý. Jeho kŕdle sa odhadovali na dva bilióny jedincov a priam zatemňovali oblohu. A tak ich ľudia strieľali po tisícoch a vyberali ich hniezda. V roku 1869 bolo na jednom mieste chytených 7 miliónov holubov, v roku 1879 dokonca jeden bilión! Ľudia sa ani nespamätali a holuba sťahovavého bolo zrazu extrémne málo. Niekoľko kusov začali chovať v zoologických záhradách. Posledný holub sťahovavý zomrel v roku 1914 v ZOO v Cincinnati. Takto dokázali ľudia za necelých sto rokov odstrániť živočícha, ktorý sa vyvíjal milióny rokov.

2.3.  Obchodovanie so zvieratami
V Hong Kongu je v ponuke úplne všetko. Žraločie plutvy, šimpanzia srsť, rohy nosorožcov, pohlavné orgány tigrov a tuleňov, laby a kožušina pandy. Obchoduje sa i so psím mäsom, bojovnými psami, korytnačkami, leguánmi a inými zvieratami. Hong Kong je nechválne známy najväčším trhom so zvieratami na svete. Najväčším a najprosperujúcejším. Napriek tomu je Čína ochranárskou veľmocou. Má 926 prírodných rezervácií, ktoré pokrývajú 769 800 hektárov, čo je 7,64% celkovej rozlohy krajiny. Jedna devätina všetkých rezervácií je práve tu. Čína podpísala viac než dvadsať medzinárodných dohôd o ochrane prírody a prírodných zdrojov. Napriek tomu pytliactvo v Číne prekvitá. Pytliaci si majú z čoho vyberať: Čína je jednou z najväčších krajín, z hľadiska biodiverzity. Viac než 6000 druhov stavovcov, 1244 druhov vtákov, 3862 druhov rýb a viac než 30 000 druhov rastlín.
 
2.4.  Chránené živočíchy
 
Panda veľká
Panda veľká žije v súčasnosti iba v niekoľkých navzájom izolovaných populáciach v horských lesoch strednej Číny a je najvzácnejším cicavcom na svete. Napriek tomu jej dnes bezprostredne nehrozí vyhubenie, pretože sa organizuje mnoho akcií na jej záchranu. Dnes sa, bohužiaľ, panda vyskytuje iba v izolovaných vysokohorských lesoch oblasti Sečuánu a v ostatných ohraničených provinciách južne od stredného pásma hôr v oblasti Quinling. Aj keď presný počet jedincov pandy nepresahuje počett 500-1000 zvierat.

Hlavnou príčinou poklesu početnosti pandy je ničenie jej životného prostredia.
Na juhu a východe Číny sa lesy klčujú kvôli osídľovaniu a získavaniu ornej pôdy, pričom panda je zatlačovaná do najdrsnejších oblastí. V takýchto oblastiach je nutné, aj keď  tu panda nie je lovená, areál jej rozšírenia chrániť a vyhlásiť za rezerváciu.

Najväčším súčasným problémom  je jej izolácia Celkovo trinásť horských rezervácií je od seba oddelených trávnatými a obilnými plochami, čo vlastne znamená, že stretnutie pánd zo susedných rezervácií nie je možné.
Aj keď populácia v jednej rezervácii dosahuje počet niekoľko desiatok zvierat, dochádza tu ku kríženiu medzi príbuznými jedincami. Pandy veľké sa príliš úspešne nerozmnožujú, a preto dochádza k neustálemu poklesu odchovaných mláďat. Samica rodí iba jedno mláďa a ak sa objavia dvojčatá, samica sa sústredí iba na jedno mláďa. Chovom pandy rástla prestíž zoologických záhrad v rôznych krajinách, a tak sa pandy okrem Číny chovali v každej zoo jednotlivo alebo v pároch. Mnohé v zajatí držané pandy mali psychické problémy, takže ich chov a rozmnožovanie boli pomerne problematické.

Veľryby

Od roku 1986 je lov veľrýb zakázaný na celom svete, sčasti aj vďaka verejným protestom a akciám svetových organizácií na ochranu prírody. Napriek tomu však ľudia veľryby naďalej lovia, čo vedie k tomu, že navzdory ich ochrane počet usmrtených už chránených veľrýb dosahuje jedenásťtisíc kusov.

Ľudia lovili veľryby už pred tisíckami rokov. Využívali ich ako zdroj vzácneho spermacetu a tzv. ambry, za ktorú bohato platili hlavne výrobcovia voňaviek. Tuk sa používal ako olej od lámp a mäso z jednej veľryby poskytlo obživu celej dedine. Spočiatku sa lovili veľryby grónske. Veľrybári vyhubili tieto morské obry na konci 17. storočia v severnom Atlantiku a v roku 1850 aj v severnom Pacifiku. Vorvane boli v celosvetovom meradle zdecimované na konci 19. storočia. Aj napriek platnému zákazu lovu veľrýb nie je isté, či ich nelovia pod zámienkou vedeckého výskumu. Ďalším nebezpečenstvom sú ilegálne operujúce pirátske lode. Problémy spôsobuje aj rybársky priemysel. Rybári lovia v oblastiach najbohatšieho výskytu rýb, čím ochudobňujú veľryby o potravu a vyhladujú ich, či ich priamo bezohľadne usmrcujú, keď sa im zapletú do rybárskych sietí. Veľké ohrozenie predstavuje aj znečisťovanie prostredia.

Ľudoopy
Vinou priameho lovu pre najrôznejšie účely a takisto vplyvom ničenia ich životného prostredia sa všetky druhy ľudoopov ocitli na pokraji vyhynutia. Ohrozené sú šimpanz učenlivý, šimpanz bonobo, gorila a orangutan.
Jednotlivé druhy afrických a ázijských ľudoopov sú ohrozené vyhynutím v rôznej miere, vždy je však hlavnou príčinou tohto stavu človek. V najkritickejšej situácii sa dnes nachádzajú horské gorily, ktorých populácia sa odhaduje na posledných niekoľko sto jedincov. Africkí roľníci najčastejšie získavajú pôdu pre svoje polia, pastviny a stavbu obydlí tak, že na danom mieste vypália pôvodné porasty pralesa. Ich dobytok zničí pastviny nadmernou pastvou a zošliapaním pôdy už za tri roky. Znamená to, že nasleduje likvidácia ďalšieho kusa pralesa.

Drevárske firmy, ktoré ťažia drevo ohľaduplným spôsobom, rúbu len určité vybrané stromy a nechávajú pralesu dosť času na to aby ich obnovili. Gorily sa do takto ťaženého prostredia vracajú až po šiestich rokoch, pretože dávajú prednosť hustým pralesom s bohatým porastom. Tam, kde sa bezohľadne vyťažia rozľahlé plochy pralesa, nenájdu gorily vhodné životné podmienky ani po mnohých rokoch.

Šimpanzy, ale predovšetkým šimpanz bonobo, v samom srdci Zairu to majú ešte ťažšie. Aby mohli pokryť svoju každodennú potrebu tekutín, musia sa živiť prevažne šťavnatými plodmi. Tie však rastú hlavne v pôvodných pralesoch, kam ľudská noha takmer nevkročila. V druhotných pralesoch s množstvom vytvorených presvetlení, ktoré len pozvoľna zarastajú stromami, je šťavnatých plodov oveľa menej. Šimpanzy učenlivé a šimpanzy bonobo tu teda musia za svojimi zdrojmi tekutín putovať na veľké vzdialenosti.
Rúbanie pralesov postihuje aj orangutany v juhovýchodnej Ázii. Nie je ľahké zistiť presné údaje o veľkosti populácií týchto pokojných a plachých ľudoopov, pretože sa zdržiavajú vysoko nad zemou v korunách stromov dažďových pralesov. V štáte Gabun v strednej Afrike pokrýva celú spotrebu živočíšnych bielkovín mäso z goríl a šimpanzov bonobo. V Nigérii môže počas budúcich 15 rokov dôjsť k úplnému vyhubeniu nížinného poddruhu gorily pralesnej, pokiaľ sa nepodarí zastaviť jej zabíjanie. Gorily sú strieľané rýchlejšie, ako sa stačia rozmnožovať. Gorila pralesná východná je aj v Zaire prenasledovaná pytliakmi, ktorí zásobujú čierny trh lebkami, predávanými ako suveníry.

Lemury
Pred približne 40 miliónmi rokov sa podarilo niekoľkým lemurom na „plti“ z padnutých kmeňov stromov prekonať stále sa rozširujúci pás mora medzi ich africkou domovinou a ostrovom Madagaskar. Uchytili sa tam a vyvinulo sa z nich vyše 40 rôznych druhov, z ktorých však mnohé boli postupne vyhubené.

Zdá sa, že prírodné podmienky, ktoré na tomto ostrove panovali, lemurom veľmi vyhovovali, pretože dnes je Madagaskar jediným miestom na svete, kde sa táto skupina nižších primátov čiže poloopíc ešte zachovala. Predpokladá sa, že 14 väčších druhov lemurov vyhynulo iba krátko po osídlení tohto ostrova človekom, to znamená asi pred 1500 rokmi. Nálezy kostrových poznatkov v jaskyniach dokazujú, že lemury vtedy boli pred ľudí dôležitou korisťou. Bohužiaľ, ešte aj dnes skončí mnoho lemurov ako potrava ľudí.
V 20. storočí sa počet obyvateľov Madagaskaru výrazne zvýšil, čo spôsobilo veľký nedostatok poľnohospodárskej pôdy. Tento problém sa riešil rúbaním a vypaľovaním dažďových pralesov a namiesto nich sa začali objavovať stále nové plochy polí. Pôda je tu však veľmi chudobná na živiny, a tak tieto nové polia boli už po niekoľkých rokoch celkom vyčerpané. Zákonite teda nasledovalo vyklčovanie ďalšieho kusa pralesa. Počas tohto storočia veľká časť madagaskarských pralesov spustla a premenila sa na jednotvárny bušový porast.

3.  ORGANIZÁCIE A ICH ČINNOSŤ
3.1.  Greenpeace
Greenpeace je nezisková medzinárodná organizácia na ochranu životného prostredia založená vo Vancouveri, Kanada v roku 1971. Nenásilnou formou sa snaží upozorniť na enviromentálne problémy, navrhovať riešenia a prijmuť kompetentných k vykonaniu zmeny.

Greenpeace je známe vedením nenásilných kampaní za zastavenie vzdušných a podzemných jadrových pokusov a ukončenie lovu na veľryby. V posledných rokoch sa organizácia zameriava aj na iné témy ochrany životného prostredia ako globálne oteplenie, genetické inžinierstvo, toxické látky a rada iných. Greenpeace má národné a regionálne odbočky v 41 krajinách na celom svete, ktoré sú prepojené cez v Amsterdame sídliacu Greenpeace International. Organizácia dostáva finančné prostriedky od odhadovane 2,8 milióna darcov a z charitných fondov. Aby si však zachovala úplnú nezávislosť, neprijíma dary od podnikov či vládnych inštitúcií. Greenpeace Slovensko má kanceláriu v Bratislave, lokálne skupinky aktivistov sú v ostatných väčších mestách. Momentálne pôsobí v Greenpeace Slovensko asi 400 dobrovoľníkov.
 
3.2.  WWF
Svetový fond na ochranu prírody World Wildlife Fund (WWF) je známy po celom svete vďaka svojmu logu s pandou. Venuje sa ochrane svetovej prírody a divočiny. Je najväčšou súkromne podporovanou záchranárskou organizáciou na svete a v samotných Spojených štátoch amerických má viac ako 1.000.000 členov. Od svojho založenia v roku 1961 WWF investoval do viac ako 13.000 projektov v 157 krajinách.
WWF upriamuje svoje záchranné snahy na tri globálne ciele:
-  ochrana ohrozených druhov
-  záchrana ohrozených druhov
-  adresovanie globálnych hrozieb
Od práce na záchrane pandy obrovskej, tigra a nosorožca k pomoci so zakladaním a riadením parkov a rezervácii po celom svete sa WWF zaoberá už 40 rokov.
 
3.3.  IUCN
IUCN, Svetová únia ochrany prírody (vznikla v roku 1948), združuje v jedinečnej únii štáty, vládne inštitúcie, vedecké ustanovizne, mimovládne organizácie a nezávislých expertov. Jej poslaním je "ovplyvňovať, podporovať a pomáhať spoločnostiam na celom svete pri ochrane integrity a rozmanitosti prírody a zabezpečovať, aby akékoľvek využívanie prírodných zdrojov ľuďmi bolo spravodlivé a trvalo udržateľné". Európsky program IUCN sa snaží realizovať tuto misiu v Európe.

Nadácia IUCN, ktorú únia založila na Slovensku koncom roku 1994, je mala jednotka (3 stali pracovnici), ktorá sa zaoberá rozvojom a koordináciou projektov, ktorých cieľom je integrácia ochrany prírody s ekonomickým a sociálnym rozvojom (samozrejme, pokiaľ ekonomicky rozvoj nechápeme zúžené v štýle predstav konvenčného ekonomického modelu).
 
3.4.  Eurogroup for Animals
Eurogroup for Animals je koalíciou združujúcou organizácie na ochranu zvierat z väčšiny štátov EÚ. V Bruseli, kde má sídlo, poskytuje odborné konzultácie v oblasti welfare zvierat európskym inštitúciám ako sú Európsky parlament, Európska komisia alebo Rada ministrov.
 
Za vyše 25 rokov svojej existencie dosiahla mnohé úspechy v zlepšení legislatívnej ochrany zvierat v EÚ:
· Zákaz dovozu vtákov odchytených v divočine do EÚ (od 1. júla 2007).
· Zákaz konvenčných klietkových chovov sliepok v celej EÚ od 1. januára 2012.
· Zastavenie dotovania vývozu dobytka na porážku do krajín mimo EÚ.
· Uznanie zvierat za cítiace bytosti v legislatíve EÚ.
· Zlepšenie zákonov ohľadom transportu zvierat.
· Podpora výskumných metód v laboratóriách bez zvierat.
· Ochrana zvierat v zoologických záhradách európskou legislatívou.
 
Sloboda zvierat, ako aktívny člen Eurogroup for Animals, sa mnohých kampaní zúčastnila a v súčasnosti s ostatnými združenými organizáciami pracuje na kampani za zodpovedné obchodné reťazce a na kampani za ochranu tuleňov pred komerčným lovom.
 
3.5.  PETA
People for the Ethical Treatment of Animals (skrátene PETA) je nezisková organizácia, ktorá sa angažuje za práva zvierat. Bola založená v roku 1980 v Norfolku, Virgínia. družuje 1,8 milióna členov a podporovateľov a je najväčšou organizáciou svojho druhu. Slogan organizácie znie „zvieratá nie sú naše na jedenie, obliekanie, experimentovanie alebo používanie na zábavu“.
Svoje úsilie sústreďuje na štyri oblasti v ktorých veľké množstvo zvierat trpí väčšinu svojho života: továrne a farmy (chov zvierat), laboratória (pokusy na zvieratách), odevný priemysel (kožušníctvo) a zábavný priemysel (cirkusy). Organizácia pracuje aj v oblastiach, kde sa obzvlášť krutým spôsobom zaobchádza so zvieratami.

Ročne vyšetrovatelia organizácie PETA odhalia veľký počet prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami. PETA pracuje pomocou verejného vzdelávania, vyšetrovania a výskumu, legislatívnymi cestami a protestnými kampaňami. Organizácii pomáhajú aj známe osobnosti a zapájajú sa do kampaní (napr. Pamela Andersonová, Pink, Joaquin Phoenix, Paul McCartney).

ZÁVER
Písať túto prácu bolo veľmi zaujímavé, ale ťažké a zodpovedné, keďže tento projekt zahŕňa viacero okruhov od ochrany prírody cez znečistenie až po jeho dopad na živočíchy. Pracovali sme s kvalitnou literatúrou a internetom zároveň, preto táto práca obsahuje všetky dôležité poznatky a údaje, ktoré Vám pomôžu pochopiť súčasnú situáciu na Zemi.

Zemský povrch tvorí nesmierne rozmanitý celok, ktorý je hodný zachovať a chrániť. Ochrana tejto rozmanitosti biotopov je dôležitá i kvôli ochrane druhovej. Záchrana ohrozeného živočícha je možná len v prípade, že budeme chrániť aj miesto jeho výskytu, teda jeho biotop. Nesmieme zabudnúť na dôležitosť biotopov z hľadiska zachovania ekologickej rovnováhy planéty. Ochrana krajiny, rastlín, zvierat i samotné prežitie človeka je možné len vtedy, ak sa budeme snažiť zachovať a chrániť všetky zložky prostredia – vodu, pôdu, vzduch, lesy, močiare, polia, lúky. Nesmieme však chrániť iba časť zeme, iba nejaké rezervácie, mali by sme sa snažiť prinavrátiť rovnováhu i do našich miest. Mali by sme sa snažiť žiť v súlade s prírodou, ako to robili naši predchodcovia, ktorí sa starali iba o svoje prežitie, nie o nadmerný a zbytočný blahobyt.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu