Liečivé rastliny

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 10.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 033 slov
Počet zobrazení: 10 835
Tlačení: 451
Uložení: 442
Liečivé rastliny
 
Úvod
Téma liečivé rastliny mi je veľmi blízka. Odmala ma zaujímalo čo je ktorá rastlinka zač. Preto som si vybrala aj túto tému. V minulosti, keď ľudia nepoznali antibiotiká a iné lieky, museli sa spoľahnúť len na dary prírody. V prírode je to zariadené tak, že na každú chorobu sa tam nájde potrebný liek, len treba vedieť kde a ako hľadať. Iba keď sa prejdeme popred naše domovy, zbadáme hneď niekoľko liečivých rastlín. Dúfam, že po mojej prezentácii mnohí z vás ich budú vedieť rozoznať a možno niekomu aj pomôžu.

1. Liečivé rastliny v živote človeka 
Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Skoro každý deň sa dostávajú na náš stôl ako potraviny, mnohé slúžia na technické účely a početnou skupinou rastlín sú rastliny určené na liečbu. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište, ako napríklad nadmorská výška. Dávnoveký človek si všimol, že rastliny ho môžu živiť ale aj liečiť. Vo svojej poverčivosti si myslel, že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v tele rastliny. Ľudia sa snažili o priazeň ducha, tak mu prinášali rôzne dary a obete.

Na Blízkom i Ďalekom Východe existovala skutočná lekárska veda už pred zrodom antickej vzdelanosti. Bola skutočne na vysokej úrovni. Ďalej aj starí Babylončania a Egypťania mali lekárstvo na vysokej úrovni.
Medikamentózna liečba spočívala v minulosti predovšetkým na liečivých rastlinách, menej na látkach minerálneho pôvodu. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis (protichodné protichodným) a similia similibus  (rovnaké rovnakým). Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Verilo sa, že rastliny s mečovitými listami hoja sečné rany, rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke.

Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna ( zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická (zameraná proti príznakom chorôb). V terajšej dobe sa uplatňuje skôr prevencia. Tieto liečebné postupy sa snažia v tele vyvolať obranný proces liečivými látkami opačného účinku. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos- iný a pathos- choroba). Nespokojnosť s alepatickými liečebnými postupmi viedla k založeniu homeopatickej liečby ( z gréckeho homoios- podobný). Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva, ktoré vo vyšších dávkach vyvoláva u zdravého človeka príznaky podobného ochorenia. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva, učenia o signatúre, alopatie i homeopatie. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie.
 
1.1  Zber a sušenie liečivých rastlín
Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. Pre vegetáciu , teda aj pre liečivé rastliny má veľmi dobre podmienky. Slovensko je bohaté na vodné pramene, čo priaznivo ovplyvňuje vegetáciu. Na Slovensku rastie zhruba 200- 250 liečivých rastlín od nížinných pásiem až po alpínske hole a to v produkčnom množstve, čiže pri rozumnom zbere by sa nemali dať vyhubiť.
 
1.1.1  Od liečivej rastliny k droge
Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky, ktoré sú výsledkom biochemických pochodov v istom štádiu vývoja celej rastliny, alebo len jej časti. Rastliny môžeme využívať buď priamo čerstvé, čo je zvyčajne dosť ťažké. Zvyčajne sa konzervujú takým spôsobom, aby sa nestratili práve tie látky, ktoré podmieňujú liečivosť. Najvýhodnejším spôsobom je sušenie. Čerstvé rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu, no jej sušením vznikne droga. Čerstvé rastliny majú uplatnenie v terapii lebo liečivé látky v rastline sa v nich nemenia. Preto sa budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách. Homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny. Čerstvá biologická surovina sa musí rýchlo spracovať, lebo potom v nej začnú prebiehať nežiaduce zmeny obsahových látok. Na zastavenie týchto zmien sa používajú rôzne prostriedky, no v domácnosti sa dajú použiť len zriedka kedy, lebo je to napríklad : pôsobenie pár alkoholu na zozbieraný materiál, zmrazovanie pri nízkych teplotách lyofilizácia. 
Sušenie liečivej rastliny- drogy je veľmi citlivá robota. Niektoré rastliny treba pred sušením upraviť, napr. lúpať, rozkrajovať, bieliť.

PROBLEMATIKA ŠTYROCH ZÁKLADNÝCH FAKTOROV
- obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber
- spôsob sušenia nazberaného materiálu ( príprava drog)
- spôsob skladovania drog
- obsahové látky liečivých rastlín

1.1.2  Obdobie zberu liečivých rastlín
Obdobie zberu závisí na to, kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných látok. Ak sa rastlina riadne vyvíja čo je rastie, kvitne a pod., dá sa predpokladať, že aj tvorba obsahových látok prebieha normálne. Zber sa dá vytýčiť v istom časovom ohraničení podľa jej vzhľadu, vývoja niektorých jej orgánov napr., nasadenie kvetných púčikov, začiatok kvitnutia, tvorbu plodov atď. Obdobie zberu liečivej rastliny nemožno voliť náhodne, pretože má svoje vedecké opodstatnenie. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. Orgány s obsahom silice treba zbierať neskoro popoludní, lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. Púpavový koreň s vňaťou, ktorý sa zberá pre obsah horčín, treba vykopávať na jar, lebo vtedy je v ňom najviac obsahových látok.
 
1.1.3  Varovania pri zbere lesných plodov
Červené a žlté jedovaté bobule pripomínajú brusnice, no patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum), ktorý kvitne na skorú jar. Už 5-6 bobuliek spôsobí u detí ťažkú otravu, ktorá sa prejaví krvavým močením a často to má za následok trvalé poškodenie obličiek. Jedovaté plody má aj konvalinka, kokorík, tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), ľuľok žltý (Solanum luteum). Baza červená ( Sambucus racemosa), ktorá má husté strapce červených bobuliek, nie je síce jedovatá ale ani jedlá.
Čierne a modré si môžeme pomýliť s čučoriedkami či ríbezlami prípadne černicami. Otrava sa prejavuje vracaním, sčervenaním kože a rozšírenými zrenicami. Plodiny dosť podobné čučoriedkam sú napríklad samorastlík klasnatý (Actaea spicata), vranie oko (Paris quadrifolia)
ľuľok čierny (Solanum nigrum)
 
1.1.4  Sušenie liečivých rastlín
Sušenie je druhý faktor, ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny. V okamihu oddelenia zbernej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladové procesy- odumieranie a vädnutie. Zo živej hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky ako napríklad terapeuticky cenné glykozidy, budované z dvoch zložiek, z glykónu a cukru spojených ľahko prerušiteľnou väzbou, prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo, vyhovuje im najmä vodné prostredie a určitá teplota. Aby sa ich činnosť čo najrýchlejšie zastavila treba odpariť vodu, začať so sušením. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok.Rýchle sušenie si vyžaduje sušenie čajovníkových listov , horcový koreň. Pomalé sušenie a to i na slnku je možné pri krušinovej kôre. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné, lebo spôsobujú rozklad či denaturáciu liečivých obsahových látok. Pri nízkych teplotách sušenie trvá príliš dlho pričom sa predlžuje rozkladané, väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Preto by sa malo sušiť čím rýchlejšie nie však pri vysokých teplotách, teda sušiť tak aby si sušený materiál udržal pôvodnú farbu. Zberajme len toľko koľko môžeme hneď po zozbieraní usušiť. Sušíme v tieni pri dobrej výmene vzduchu, nie v miestnosti kde je para. Sušenie sa končí vtedy, keď rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie sa láme.

2. Obsahové látky liečivých rastlín
POJMY:
  1. cudzie organické prímesi úlomky iných rastlín alebo iné organické látky, ktorými sa  droga znečistí pri zbere, úprave, preprave

- iné časti materskej rastliny všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. kvety alebo byle v listovej droge)
- anorganické prímesi neorganické znečisteniny, ako hlina, kamienky, piesok, ktoré sa neodstránia pri zbere alebo úprave
- strata sušením hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok

Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle fytochémie (chémie rastlín) vidíme , že sa skladá zo značného množstva vody. Šťavnaté a dužinaté časti obsahujú 98 % vody, listy, kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. Oveľa menej vody je v zásobných podzemných orgánoch. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách najchudobnejších na vodu je 10 %. Hlavý podiel bezvodného zvyšku- sušiny- tvoria chemicky  zložité vysokomolekulové látky, ktoré z hľadiska funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. buničina a lignín), alebo fungujú na zásobné látky (napr. škrob a bielkoviny). Zvyšok sušiny tvoria minerálne látky, ktoré po spálení rastliny zostávajú ako popol.
Nízko molekulové látky ktoré v rastline vznikli druhotne ako výsledok jej živých prejavov môžu byť premeny metabolizmu rastlín. Produkty metabolizmu sa  rozdeľujú na dve skupiny a to na primárne sekundárne.
Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať aktívne (napr. enzýmy) alebo pasívne (napr. metabolity). Prebytky primárnej látkovej premeny, ktoré sa ukladajú ako zásobné látky sú napríklad škrob, organické kyseliny, tuky, glykogén, alebo tvoria bunkovú štruktúru celulózu a bielkoviny.
Sekundárne látky sú substancie, ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými premenami. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín a to alkaloidy, triesloviny a silice.
 
2.1.1 Základné fytochemické rozdelenie obsahových látok v rastlinách
Rastliny si vytvárajú pestrú paletu obsahových látok, ktorý potrebuje pre svoj život. Nás zaujímajú tie, ktoré sa dajú liečebne uplatniť. Tie, ktoré sú nositeľmi liečebného účinku, nazývame hlavné účinné obsahové látky. Ich účinnosť podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky.
Z druhotne utváraných špecializovaných obsahových látok sú to :
1. alkaloidy zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík, rozpustné v organických rozpúšťadlách, ich soli sú rozpustné vo vode. Pre živé organizmy sú vysoko toxické.
2. glykozidy  obsahujú jedovaté látky. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušinovej kôre. Netoxické glykozidy sú saponíny, lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev a žalúdka. Osahuje ich napríklad prvosienka, divozel a fialka.
3. horčiny ide o nejedovaté, prevažne glykozidické látky, vhodné na povzbudenie tvorby žalúdočných štiav, teda na zlepšenie chuti do jedla. Obsahuje ich koreň horca.
4. flavonoidy žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. Sú veľmi dôležité pre životné funkcie, preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. Najznámejší je rutín obsiahnutý najmä v rute. Flavonoidy zosilňujú účinky hlavných obsahových látok, napr. močopudných (list brezy), spazmolitických (rumanček)
5. éterické oleje (silice) bezdusíkaté, takmer nejedovaté látky, ktoré sú často zmesou viac ako 50 rozličných vonných látok. Pôsobia proti kašľu napr. vňať tymianu, močopudne petržlenový koreň, vetropudne rasca, sedatíva chmeľové šištice. Všetky silice pôsobia liečivo a hojivo na ľudský organizmus.
6. kyseliny rozdeľujú sa na niekoľko skupín, v ovocí sú prítomné plodové kyseliny, dodávajú mu príslušnú osviežujúcu chuť (kyselina jablčná, vínna a citrónová). V zelenine a šípkach je hojne zastúpená kyselina askorbová známa ako vitamín C. Z minerálnych kyselín je najvýznamnejšia kyselina kremičitá prítomná najmä v prasličke . Kyseliny lišajníkov majú antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napríklad v lišajníku dubovom. Významné su aj nenasýtené mastné kyseliny nazývané vitamín F, prítomné v ľanovom oleji.
 
Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá., predovšetkým chlorofyl, ktoré sú súčasťou listovej zelene.  Chlorofyl sa uplatňuje v prípravkoch na urýchlenie hojenia, alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách. Izoluje sa v žihľave alebo v špenáte.
Osobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy, alebo rastlinné antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napríklad v cesnaku, cibuli a repíku.
 
3. Použitie liečivých rastlín: čajovinové zmesi
Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Maši dávni predkovia konzumovali aj rastliny pričom zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky a tinktúry. Najväčšiu obľubu odpradávna do dnes majú liečivé čajoviny.
Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do výluhy prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinky látky a že sa zabráni vyluhovaniu nežiaducich  látok.

3 spôsoby prípravy čajov:

1. macerát výluh drogy za studena, droga sa preleje vodou, ktorá má teplotu 15- 20 stupňov, nechá sa predpísaný čas stáť a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa pripravuje výluh napríklad koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena.
2. zápar (infúzum) v domácnosti sa pripravuje tak, že sa droga preleje predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť tak 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potrasie, po vychladnutí sa precedí. Zápar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naňho silicové drogy napríklad mäta pieporná, medovka lekárska.
3. odvar (dekoktum) získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 15 sekúnd, odstavený výluh sa nechá chladnúť. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí ako kôra a drevo.
 
Čajovinové zmesi sa pripravujú zmiešaním upravených drog v nádobe. Začína sa s drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody a semená idú na samí koniec). 4ajovinová zmes sa preoseje a znovu sa premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami staršej zásoby. Pripravené zásoby sa skladajú v dobre uzavretých obaloch chránených pred svetlom a vlhkom.
 
ŠPECIÁLNE ČAJOVINY PODĽA INDIKAČNÝCH SKUPÍN
Antiastmatiká- proti záduchu
  - základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky
Antidiabetiká- pomocná liečba pri cukrovke
-  základné drogy: struky fazule bez semien, vňať jastrabiny, list čučoriedky
Antidiaroiká- proti hnačke
-  základné drogy: list a plod čučoriedky, koreň krvavca, vňať a koreň nátržníka husieho a všeobecne drogy s obsahom trieslovýn
Antihemoroidáliá- proti hemroidom
-  základné drogy: dobrá je kombinácia trieslových drog so silicovými drogami
Antihidrotiká- proti nadmernému poteniu
-  základné drogy: list šalvie a koreň valeriány
Antireumatiká- proti reumatizmu
-  základné drogy: list brezy, kôra vŕby, vňať prasličky
 
4.Liečivé rastliny
Alchemilka žltozelená (Alchemilla vulgaris) ľudovo divý muškát. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch, najmä vo vyšších polohách. Lístky majú obličkovité 5 až 9 laločné listy, kvety sú nevýrazné, svetložlté. Rastlina si uchováva zelenú farbu aj v zime a možno ju nájsť aj veľmi skoro na jar. Zbierajú sa celé rastliny. Pomáha pri nadváhe a obezite. Zaručuje zníženie hmotnosti.
.
Cesnak medvedí (Alliurm ursinum) ľudovo medvedí lenek. Je to tieňomilná rastlina, rastie vo vlhkých lužných lesoch, na tienistých brehoch potokov. Listy sú podobné konvalinkovým listom a jedovatým jesienkam, ktoré majú lístie na jar, no kvitnú až na jeseň. Ľahko ho rozoznáme aj podľa ľahkej cesnakovej vône. Až koncom apríla začiatkom mája vyrazí biely okolík z cesnakovej hľuzy na vysokej stonke. Účinky cesnaku medvedieho sú uznávané už oddávna. Má účinky na prečistenie krvi pôsobí na žalúdok črevný trakt.
 
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) ľudovo bylina sv. Jána. Nájdeme ho na suchých rúbaniskách a na neobrábanej pôde. Je to 60 až 70cm vysoká rastlina s viacerými stonkami a s rozkonárenými výhonkami so zlatožltými okolíkmi kvetov na koncoch. Vyvíja sa v období najsilnejšieho slnečného žiarenia, v období slnovratu. Zbierame celú rastlinu, kvety, stonky a listy. Je vychvalovaný pre svoju liečivú schopnosť pri nervových a psychických ťažkostiach.
 
Materina dúška (Thymus serpyllum) ľudovo dúška. Patrí do čeľade hluchavkovitých. Nájdeme ju na okrajoch lesov a na lesných mraveniskách. Materina dúška potrebuje veľa svetla i tepla a môže vďaka svojmu nízkemu vzrastu a tesnému spojenie so zemou získavať teplo i z pôdy. Zo zeme vyrastajú výhonky do výšky 30cm. Na výhonkoch sú drobné oválne sediace listy a z nich vyrastajú ešte drobnejšie voňavé svetlo- až tmavo fialové kvety. Kvitne od júna do augusta. Čaj z materinej dúšky pôsobí osviežujúco, nezaťažuje žalúdok, zmizne z neho aj nepríjemný ranný kašeľ.
 
Myšochvost obyčajný- Rebríček obyčajný (Achillea millefolium) ľudovo mačací chvost. Rastie na rumoviskách, okrajoch ciest, ale aj na lúkach. Býva vysoká tak 30 až 40cm, kvitne bielo a červenkasto od júna do septembra. Má schopnosť regulovať produkciu všetkých štiav.
Odporúča sa piť čaj z myšochvosta pri prechode a nepravidelnej menštruácii.
 
Nechtík lekársky (Calendula offcinalis) patrí do čeľade súborovitých. Pestujú ho v záhradách. Rastlina je 60cm vysoká, má hrubú dužinatú a šťavnatú stonku a podlhovasté celistvookrajové, jemne chlpaté listy. Svetložlté až tmavopomarančové kvety. Ako krv prečisťujúca bylina je naším pomocníkom pri infekčnej žltačke. Nechtíková masť rýchlo pomáha pri zápaloch ciev, omrzlinách a ranách po popáleninách.
 
Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) nájdeme ho na jar ako jeden z prvých zlatožltých kvetov na ílovitých podkladoch, pieskoviskách, štrkoviskách. Na slnku sa kalíšky otvárajú, ale zatvoria sa len čo sa obloha zatiahne. Listy, ktoré sú na spodnej strane striebristé vyrastajú o 3 až 4 týždne neskôr ako kvety. Jeho protizápalové a hlieny uvoľňujúce vlastnosti výborne pôsobia na bronchitídu, astmu či zápalu pohrudnice.
 
Praslička roľná (Equiselum arvense) ľudovo divé proso. Rastie na vlhkých piesčitých pôdach, roliach. Deväť druhov prasličiek, ktoré rastú v našich podmienkach, patrí medzi nekvitnúce rastliny. Rozmnožujú sa mikroskopicky drobnými spórami. Zavčasu rána sa objavujú žltohnedé plodnice, podobné ceruzkám, s malou hnedou čiapočkou, v ktorej sa vytvárajú spóry. Vietor roznesie spóry a plodnica sa stratí. Až potom sa objavia letné zelené stonky prasličky. Koncom apríla až začiatkom mája sa začne vyvíjať praslička. Má pravidelne rozkonárené konáre, podobné malej jedličke. Bezlistá časť svojimi hlbokými koreňmi vysáva vlahu a živiny z polí. Vysoká praslička s konármi hrubými ako prst, rastúca v močariskách je jedovatá. Zbierame vždy len dve tretiny rastliny. Jednu tretinu nechávame na mieste. Chráni človeka pred reumou a príznakmi opotrebenia, ktoré sprevádzajú starnutie.
 
Prvosienka jarná (Primula officinalis) patrí medzi prvých poslov jari. Prvosienke sa dobre darí vo svetlých lužných lesoch, na brehoch riek. Zelená ružica listov prezimúva na silnom koreni. Zbierame celé okolíky. Prvosienka pôsobí utišujúco, pôsobí priaznivo aj na srdce a nervové poruchy. Zabraňuje migréne, zápalom srdcového svalu.
 
Púpava lekárska (taraxacum officinale) ľudovo pampeliška. Patrí do čeľade úborovitých. Rastie na všetkých lúkach a pri cestách. Tvorí ju prízemná ružica celistvookrajových až zúbkatých listov, z ktorých vyrastá asi 20cm vysoká rúrkovitá stonka, ktorá pri poranení roní mlieko. Na nej sedí žiarivo žltý kvet. Po odkvitnutí vytvára belavú, guľovitú letáčikovú korunu. Najúčinnejšie je korene zbierať na jar. Toto je bylinka pre malátnych ľudí, ktorých čaj z púpavy osvieži a vráti im stratenú energiu. Veľmi pomáha pri chronickom zápale pečene. Odstraňuje svrbenie kože, lišaje a vyrážky.
 
Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) ľudovo hrebíček. Patrí medzi ružovité, rastie na slnečných sprašových hlinách, pasienkoch, lúkach. Rastlina má výšku 90cm, drobné klasovité, alebo strapcovité žlté kvety s červenou škvrnou a hrubo zúbkované tmavozelené listy, na rube svetlozelené, drsne chlpaté. Kvitne od júla do septembra. Zberáme celú rastlinu tak, že ju odrežeme tesne nad zemou, nakrájame nadrobno a sušíme v tenkých vrstvách. Pri sušení si má zachovať pôvodnú farbu listov i kvetov. Má veľké liečivé schopnosti na všetky zápaly v krku, ústach a hrtane. Listy repíka pôsobia na málokrvnosť a na rany.
 
Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) ľudovo psí jazyk. Patrí do čeľade skorocelovitých. Rastie na cestách, lúkach a medziach. Zbierame z neho listy počas kvitnutia. Stonka kvetu, ktorá prerastá listy, nesie valcovitý klas kvetov. Dobre znáša zimu a i v mrazoch ostáva zelený. Funkciou skorocelu je prečisťovať krv. Predovšetkým sa používa na všetky ochorenia dýchacích orgánov, najmä na silné zahlienenie, čierny kašeľ a pľúcnu astmu.
 
Šalvia lekárska (Salvia officinalis) u nás rastie iba ako kultúrna rastlina. Pochádza z kamenistej zeme Dalmácie. Šalvia môže vyrásť na zložitý ker s oválnymi, filcovými, mierne zúbkovanými listami so strieborným nádychom. Tmavofialové kvety kvitnú v júni a v júli. Listy možno zberať a používať počas celého leta až do jesene. Šalvia sa používa pri kŕčoch, chorobách miechy a žliaz. Šalviový zápar  na vonkajšie použitie pri zápale mandlí a bolestiach.
 
Žihľava malá (Pŕhľava malá) ľudovo prhlica. Rastie pri múroch, v krovinách a okrajoch lesov. V miestach kde je najbujnejšia je najvýraznejšie žiarenie v pôde. Patrí medzi žihľavovité rastliny. U nás rastú dva druhy a to dvojdomá a malá. Obe sú liečivé no žihľava malá je pŕhlivejšia. Z bohato rozrasteného žltkastého pakoreňa vyrastá vysoká hranatá stonka s podlhovastými vrúbkovanými listami. Stonka i listy sú porastené pŕhlivými chĺpkami. Liečivé sú listy, stonky, kvety a korene, ktoré však musíme vykopať ešte pred zakvitnutím rastliny. Žihľava dvojdomá býva vysoká 100 až 150cm, žihľava malá asi 40cm. Oba druhy sú jednoročné. Veľké rastliny majú buď samčie alebo samičie kvety a oplodňuje ich vietor. Žihľava malá má samčie i samičie kvety na jednej rastline a nemá pakoreň. Má krv prečisťujúce účinky a krvotvornú liečivú moc.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu