Ebola vírus, hemoragická horúčka

Ebola vírus, hemoragická horúčka
 
Stručný prehľad

Vírus ebola
Ebola- hemoragická, čiže krvácania vyvolávajúca horúčka, vstúpila po prvýkrát do povedomia svetovej verejnosti v roku 1976 v Zaire, od roku 1997 Demokratická Republika Kongo. Je vyvolávaná filovírusmi, čiže jednopovrazcovými RNA-vírusmi. Prenos z človeka na človeka sa uskutočňuje telovými tekutinami chorých. V 50% - 80% prípadov ochorenie končí smrteľne. Vyskytuje sa iba v Afrike, a tam najmä v Demokratickej Republike Kongo, v Kongu-Brazzaville, v Sudáne, Gabune, na Pobreží Slonoviny alebo v Ugande. Lieky alebo očkovania proti vírusu neexistujú. Posledná známa epidémia eboly bola hlásená WHO vo februári 2003 z dedín Kelle a Mbomo, ležiacich ca. 800 km severne od hlavného mesta Konga-Brazzaville. Vtedy bolo podľa hlásenia WHO od 15. apríla 2003 až doteraz 140 infikovaných so 123 mŕtvymi (= 88%).
 
Pôvodca ochorenia
Hemoragická, čiže krvácania vyvolávajúca horúčka, je prenášaná istou skupinou vírusov. Exustujú štyri rôzne rody vírusov, ktoré sú schopné vyvolávať hemoragickú horúčku: filovírusy, arenavírusy, flavivírusy a bunyavírusy. Najčastejšími hostiteľmi týchto vírusov sú hlodavce a hmyz (komáre a moskyty). Pri ebola víruse je, ako bolo spomínané, prirodzený hostiteľ zatiaľ neznámy. Ďalšie hemoragické ochorenia sú napr. žltá zimnica alebo horúčka dengue. Ebola vírus je RNA-vírus z triedy filovírusov. Označujú sa ako filiae, ako „vlákna“, pretože pod elektrónovým mikroskopom vyzerajú ako veľmi tenké vlákna. Sú známe tri varianty tohto vírusu: ebola vírus, Margburg vírus a reston vírus, zdá sa, že posledný vírus spôsobuje ochorenie len u opíc.
 
Z histórie
Názvy všetkých hemoragických horúčkovitých ochorení sú podľa internacionálneho dohovoru udeľované podľa regiónu prvého známeho výskytu. V tomto prípade podľa rieky Ebola v bývalom Zaire.

Ťažkosti, symptómy
Symptómy hemoragickej horúčky začínajú 4 až 16 dní po infikovaní. U postihnutých sa objavuje horúčka, zimnica, bolesti hlavy a svalov, a úplne strácajú chuť do jedla. V ďalšom priebehu choroby sa vyskytuje zvracanie, hnačka, žalúdočné kŕče a silné bolesti hrudníka. Dochádza k ťažkým poruchám zrážanlivosti krvi a pacienti začínajú všade krvácať: v žalúdočno-črevnom trakte, pod kožou a rovnako aj z miest vpichov po injekciách. Na 5. až 7. deň ochorenia sa objavujú osýpkovité kožné vyrážky, ktoré sú však dobre viditeľné len na svetlejšej pokožke. Časté sú neurologické symptómy s ochrnutiami a psychózami. Smrť nastáva väčšinou okolo 9. dňa ochorenia.

Šírenie infekcie
Ebola vírus sa prenáša veľmi úzkym kontaktom, a najmä pri kontakte s telovými tekutinami chorej osoby. Pri doterajších vlnách choroby sa infikovali hlavne tie osoby, ktoré pracovali v nemocnici s chorými, osoby, ktoré boli ošetrované infikovanými injekčnými striekačkami alebo operačnými nástrojmi, alebo rodinní príslušníci, ktorí tieto osoby ošetrovali. Ako druh  medziprenášača eboli sa javia opice, pretože ľudia sa vírusom častejšie nakazili po požití infikovaných opíc (šimpanzov).

Ebola vírus sa môže, podobne ako vírus HIV, prenášať pohlavným stykom. V dôsledku veľmi úzkych rodinných vzťahov ľudí v týchto regiónoch sa mnohí nakazia aj pri pohrebných ceremóniách zomrelých na ebolu, pretože pri týchto ceremóniách často dochádza k úzkemu kontaktu s veľmi infekčným mŕtvym.
Pacienti, ktorí infekciu prekonali, nepredstavujú viac žiadne nebezpečenstvo pre šírenie ebola vírusu. Vírusy sa dajú dokázať v genitálnych sekrétoch už len krátky čas po prekonanej chorobe. Nákaza kvapôčkovou infekciou dýchacími cestami sa pokladá za relatívne nepravdepodobnú. Opakované infekcie vírusom neboli doteraz pozorované.
 
Liečenie, terapia
V súčasnosti neexistuje proti samotnému vírusu nijaké terapeutikum. Symptómy, resp. následky choroby musia však byť intenzívne lekársky liečené, tak napr. poruchy zrážanlivosti krvi. Pritom treba dodržiavať prísne hygienické opatrenia. V ideálnom prípade by liečba mala prebiehať na izolačných oddeleniach. Po laboratórnych infekciách v Anglicku sa uzdravili pacienti, ktorí dostali sérum od rekonvalescentov, čiže od osôb, ktorí infekciu prežili.

Výhľad do budúcnosti, prognóza
Pretože hlavným problémom infekcie ebola vírusom je neobjasnený zdroj primárnej infekcie, podniká sa mnoho úsilia na jeho nájdenie. Počas posledných epidémií boli chytené exempláre mnohých zástupcov zvieracej populácie daných oblastí, a následne boli vyšetrené, či ako hlavný hostiteľ neprechovávajú vírus.

Bez priameho dôkazu hlavného, resp. primárneho hostiteľa ostávajú otázky typu: „Môže sa ebola vírus zahniezdiť u mnohých rozličných hostiteľov, alebo je možné, že žije v džungli bez špecifického hostiteľa?“ Existujú však aj dôkazy o tom, že sa ľudia nakazili po požití opičieho mäsa. Pretože tieto zvieratá samé tiež na túto chorobu zomierajú, neprichádzajú ako primárni hostitelia do úvahy. Očkovanie proti ebola vírusu ešte neexistuje.

Ebola ako biologická zbraň
Ebola vírus patrí pre človeka k vôbec najnebezpečnejším pôvodcom ochorenia. Avšak prenos vírusu nastáva takmer iba kontaktom s telesnými sekrétmi, a tu najmä krvou, chorých. Nákaza dýchacími cestami nie je vylúčená, pokladá sa však skôr za nepravdepodobnú. Považuje sa preto za nepravdepodobné, že ebola vírusy sú používané ako biologická zbraň. Ak by však bol jej vírus použitý ako biologická zbraň a zámerne roznesený na ktorékoľvek miesto na svete, spustila by sa smrteľná lavína. V prvej fáze nakazenia zomiera až 80 % infikovaných, v druhej 30 %, v tretej asi 10 % a vo štvrtej už len 2%. Príznaky sú vysoké teploty a krvácanie. V poslednej fáze nakazenému zlyhávajú obličky a umiera. Vírus prežíva v ľuďoch, ale postupne slabne.