Žltá zimnica

Žltá zimnica 

Stručný prehľad

Žltá zimnica je vírusové ochorenie rozšírené najmä v tropických oblastiach Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Prenos vírusov nastáva bodnutím takzvaných komárov žltej zimnice.

Po inkubačnej dobe 3-8 dní dochádza v prvej fáze ochorenia k netypickým symptómom ako horúčka, zimnica, bolesti hlavy a končatín ako aj nevoľnosť a zvracanie, ktoré môžu po niekoľkých dňoch opäť odznieť. Vzápätí nasleduje – avšak len u časti postihnutých – druhá fáza s vysokou horúčkou ako aj vnútornými a vonkajšími krvácaniami, ktorá v 50% prípadov končí smreľne.

V súčasnosti proti vírusu ešte neexistuje žiadny liek. Je však možná profylaxia ochranným očkovaním, ktorá je ponúkaná na všetkých tropických inštitútoch. Popritom je treba v rizikových oblastiach dodržiavať všeobecné opatrenia na ochranu pred bodnutiami komárov ako spreje proti hmyzu, sieťky proti moskytom a pod.

Všeobecné informácie

Žltá zimnica je akútne, horúčkovité vírusové ochorenie. Patrí k hemoragickým infekčným chorobám; ochorenie je teda sprevádzané vnútornými a vonkajšími krvácaniami.

Pôvodne sa dalo nájsť, resp. dokázať len v Afrike. Počas kolonizácie sa vírus žltej zimnice preniesol obchodnými loďami a loďami s otrokmi do Ameriky a viedol tam k veľkým epidémiám; najznámejšie boli prepuknutia žltej zimnice pri stavbe Panamského prieplavu (1881 – 1914).

V rokoch 1985 až 1986 bolo na celom svete registrovaných 23 540 prípadov infekcie žltej zimnice. Z týchto chorých zomrelo 6 420. Pritom sa však musí vychádzať z veľkého počtu nenahlásených prípadov. Od roku 1946 sa v Nemecku začiatkom augusta 1999 stal známy prvý prípad infekcie žltej zimnice.

Išlo o kameramana Olafa Ullmanna, ktorý sa v rámci služobnej cesty nakazil na Pobreží Slonoviny. Ullmann zomrel 6. augusta 1999. Epidémia žltej zimnice bola hlásená v októbri roku 2001 z Pobrežia Slonoviny v Afrike. 203 ľudí bolo chorých, z ktorých až do tohto času zomrelo 21. Väčšej epidémii bolo zabránené masovým očkovaním 2,6 milióna ľudí počas niekoľkých dní.

Pôvodca ochorenia

Pôvodcom žltej zimnice je vírus žltej zimnice, RNA-vírus z rodu flavivírusov (k tomuto rodu patria aj vírus dengue a vírus hepatitídy C). Tento vírus môže napádať množstvo druhov, ako napr. vtáky, opice, netopiere, hady a napokon aj človeka. Ešte stále sa vírus vyskytuje hlavne v Afrike, Južnej a Strednej Amerike.  

Šírenie infekcie a inkubačná doba 

Infikovanie človeka nastáva výlučne bodnutím komára žltej zimnice (aedes aegypti). Prenos z infikovaného človeka na iných ľudí, napr. na lekársky personál v nemocniciach, je vylúčený. Preto nie sú potrebné ani žiadne, ako vždy vytvárané, ochranné opatrenia, ako ochranné masky a pod.

Podľa reťazca prenosu sa rozlišuje:

· urbárny typ žltej zimnice (človek – komár – človek)
· žltá zimnica džungle / buši (opica – komár – opica)

Pri bodnutí komára sa vírusy dostanú do krvného obehu a napádajú tam makrofágy („požieracia bunky“) lymfatických uzlín, sleziny, pečene a kostnej dreni, v ktorých sa rozmnožujú. Po nejakom čase sa potomkovia vírusov z napadnutých buniek uvoľnia a cirkulujú v krvnom obehu počas ca. 2-4 dní. Počas tejto doby ich možno v krvi aj priamo dokázať. Po inkubačnej dobe 3-8 dní sa napokon vírusy usadia vo svojich cieľových orgánoch, ku ktorým patria kĺby, svaly, koža, mozog a pečeň. Tam začína opätovný proces rozmnožovania vírusov, ktoré tu spôsobujú zodpovedajúce ťažkosti.

Priebeh choroby sa delí na dve fázy:

1-2 dni po infekcii nastupujú netypické symptómy ako horúčka, zimnica, bolesti hlavy končatín, spomalený pulz, nevoľnosť a zvracanie, ktoré môžu po niekoľkých dňoch opäť odznieť.

Potom môže cca. u 15% pacientov nastať druhá fáza choroby. Dochádza k opätovnému stúpnutiu horúčky, opuchnutiu pečene, žltačke (ikterus) ako aj k vracaniu krvi (hemateméza). Pritom môže byť v moči dokázaný zvýšený počet bielkovín (albuninúria). Okrem toho môže dôjsť k pomätenosti a k zakaleniu vedomia.

Pri nepriaznivom priebehu pacient zomiera väčšinou v priebehu dvoch týždňov, v priaznivom prípade možno ochorenie úplne vyliečiť.

Úmrtnosť

Úmrtnosť (letalita) je pri ťažkých priebehoch až 50%. Pritom sa musí vychádzať z toho, že mnohé, hlavne ľahšie priebehy ochorení nie sú v rozvojových krajinách často diagnostikované. Celosvetovo sa ročne registruje 1 000 – 3 000 prípadov žltej zimnice.

Diagnóza sa stanovuje hlavne na základe obrazu ťažkostí, predovšetkým v druhej fáze ochorenia a, ak je to potrebné, dôkazom protilátok a vírusov v krvi. Terapia žltej zimnice nastáva výlučne symptomaticky. Liek proti vírusu (zatiaľ) neexistuje. 

Prevencia, profylaxia

Ako očkovacia látka sa používa oslabený kmeň vírusu žltej zimnice (očkovanie živou očkovacou látkou). Očkovacia látka sa pokladá za dobre znášateľnú a veľmi efektívnu, nemala by sa však podávať deťom mladším než šesť mesiacov. 

Aj po úspešnom očkovaní sa vždy dodatočne odporúča aj ochrana pred bodnutiami komárov, teda používanie vhodného oblečenia a sietí proti moskytom, okrem toho sa odporúča používať prípravky na kožu na ochranu proti komárom.