Vírusové ochorenia prenášané kliešťami

Vírusové ochorenia prenášané kliešťami

Úvod
Kto by nemiloval letné prechádzky po lese? Je ťažké odolať krásnemu pocitu, keď sa bosý prechádzate po tráve, no každý jeden krok má svoje riziká...Cieľom nášho projektu je poukázať na bežnú, no ešte stále podceňovanú problematiku ochorení prenášaných kliešťami. Ochorenie ako také by vo väčšine prípadov nebolo natoľko vážne, keby ešte stále väčšina ľudí nepodceňovala tieto „malé predátori“ žijúce v tráve. V práci ukážeme základné charakteristiky dvoch doposiaľ najrozšírenejších ochorení, ktoré sú na človeka prenášané kliešťami a priblížime vám aj samotného prenášača. Taktiež by sme chceli poukázať na prvé príznaky týchto chorôb, čím by sme chceli uľahčiť skoré identifikovanie a následnú liečbu, ktorej pohotovosť je predpokladom pre vyhnutie sa možným budúcim komplikáciám. Dúfame, že takýmto spôsobom sprostredkujeme svoje nadobudnuté vedomosti o zákernosti týchto ochorení aspoň úzkemu okruhu ľudí. Chceli by sme upozorniť na veľa možností prevencie, ktorými sú predovšetkým očkovanie, rôzne repelenty, či správna farba oblečenia, na ktorej ľahšie zbadáte kliešťa.

1. Všeobecná charakteristika
1.1. Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)
Najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Kliešte sa vyskytujú predovšetkým v tráve a v nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodnej strane listov, preto ich nevidíme. Ich najväčší výskyt býva od mája do októbra. Kliešť má trojročný vývojový cyklus, počas ktorého vystrieda troch hostiteľov. Samička kladie približne 2000 vajíčok do povrchových vrstiev pôdy a do spodných častí vegetácie. Z nich sa vyvíjajú larvy, neskôr nymfy a v poslednom vývojovom štádiu dospelé kliešte. Každé vývojové štádium sa živí krvou hostiteľa. Kliešť obyčajný má ploché telo s tvrdým povrchom a 8 nohami (iba larva má 6 nôh). Samček je sfarbený do hnedočierna, samička do červena. Na hlavičke má kliešť chelicery klepietka), ktorými vytvorí otvor na koži, do ktorej potom vsunie bodavý orgán, hypostom. Zaujímavosťou je, že samček oplodňuje samičku na hostiteľovi a umiera. Jeho pôvodná veľkosť je 2,5 – 4,5 mm (Prílohy 1.1. a 1.2.), no samička po nasýtení krvou môže dosahovať asi 10 mm. Umožňujú mu to slepé výbežky  v čreve, ktoré sa naplnia krvou, vďaka čomu niekoľkokrát zväčší svoj objem a odpadne.

1.2. Neuroborelióza- Lymská choroba (Borelia Burdgoferi)
1.2.1. Definícia
Lymská borelióza (LB) je multisystémové zápalové ochorenie vyvolávané spirochétami patriacimi do rodu Borrelia. Ide o zoonózu prenášanú na človeka spravidla po prisatí kliešťa a najtypickejšími klinickými prejavmi ochorenia sú kožné, neurologické a kĺbové príznaky.

1.2.2. História objavu choroby
Ako prvý ju opísal švédsky lekár Arvid Afzelius v roku 1908. Na začiatku minulého storočia, keď pôvodca prvého štádia tejto choroby, tzv. erythema chronicum migrans /ECM/ nebol známy, sa predpokladalo, že ide o akúsi toxickú látku, ktorú prenáša na človeka kliešť alebo krv cicajúci hmyz. Do úvahy pripadal aj infekčný mikroorganizmus, pravdepodobne baktéria alebo vírus. Záhadu pôvodcu ECM a lymskej choroby vyriešil medicinálny entomológ švajčiarskeho pôvodu, Dr. Willy Burgdorger, vedecký pracovník Rocky Mountain Laboratory v Hamiltone v štáte Montana. Koncom roka 1981 vyšetroval na Shelter Island v štáte New York kliešte druhu Ixodes scapularis, u ktorých bolo podozrenie z premorenia inými baktériami. Tieto nenašiel, ale v zažívacom trakte až 60 % kliešťov zbadal spirochéty. Potom spirochéty izolovali z kliešťov, ako aj z krvi, miechy a z biopsii erytémov chorých s ECM. Nebezpečná baktéria Borelia Burgdorferi bola odhalená. Choroba však dostala svoje meno podľa mestečka Old Lyme v štáte Connecticut na základe opisu prípadu juvenilnej artritídy v roku 1975 a následne i ďalších kožných zmien, zmien myokardu a nervového systému. Pôvodca tejto choroby bol zaradený medzi spyrochéty s niektorými vlastnosťami Treponém a nazvaný bol Borrelia (neskôr Borrelia Burdgorferi). Ukázalo sa, že môže infikovať človeka prostredníctvom vektora kliešťa (Ixodes scapularis, udáva sa i I. dammini a I. ricinus), ktorého medzinositeľom sú myši, hlodavce, ale i iné zvieratá a na človeka je prenášaná v nymfálnom štádiu prisatým kliešťom.

1.2.3. Prenášači
Pripúšťajú sa určité genetické rozdiely a variácie antigénnych štruktúr subtypov Borréllí spôsobujúcich toto infekčné ochorenie na americkom a eúropskom kontinente (Borelia Burgdorferi, Borrelia Garinii). V Ázii sa Borelia burgdorferi nachádza prevažne u druhu Ixodes persulcatus v Európe je jej prenášačom Ixodes ricinus - kliešť obyčajný. Úlohu kliešťa ako jediného doteraz overeného vektora pri prenose tohto patogénnu na človeka však naštrbujú údaje mnohých chorých s preukázanou lymskou chorobou, ktorí v anamnéze prichytenie a cicanie kliešťov neuvádzajú. Možným vysvetlením je, že človek kliešťa v štádiu nymfy nezbadá. Výnimočne môže baktérie prenášať aj krv cicajúci hmyz, napríklad ovady alebo komáre.

1.2.4. Štádiá choroby
V prvom štádiu dochádza počas niekoľkých dní aj týždňov po infekcii k vývoju ochorenia podobného chrípke (bolesť hlavy,svalov, horúčka, zvracanie, nausea a pod.) a asi u 15 až 60 % postihnutých sa v mieste cicania kliešťa alebo aj na inom mieste vytvára výrazná červená škvrna - erytem. Býva často väčší ako 5 cm, ohraničený červeným okrajom, v strede svetlejší. Po niekoľkých týždňoch sa prejaví druhé štádium choroby - poruchy kardiovaskulárneho systému (rozličné stupne blokády práce srdca, arytmia srdca, zápal srdcového svalu) a nervového systému (ochrnutie lícneho nervu, bolesti hlavy, chrbta, končatín, stuhnutosť šije, nespavosť, strata koncentrácie atď.). Zákernosť choroby je v tom, že tretie štádium, ktoré býva už pre postihnutého veľmi vážne, sa prejaví až po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch. Postihnutie nervového systému, kĺbov a degeneratívne zmeny kože sú už v tejto fáze výraznejšie.

1.2.5. Liečba
Na vyliečenie prvého štádia stačí podávať antibiotiká (penicilín) perorálne. Pri druhom a treťom štádiu, keď už ide o dlhotrvajúce a chronické prejavy choroby, je potrebné podávať rozličné antibiotiká väčšinou do žily. Očkovacie látky pre človeka sú v štádiu výskumu a klinických štúdií, problémom je variabilita a neustála zmena povrchových antigénov borélií najmä v Európe.

1.3. Kliešťová meningoencefalitída
1.3.1. Definícia
Je to vírusové ochorenie spôsobené encefalitogénnymi vírusmi prenášanými na človeka artropódami, teda kliešťami, komármi, roztočmi z rôznych cicavcov alebo vtákov, ktoré predstavujú rezervoár infekcie. Bývajú viazané na určitú geografickú oblasť a na sezónny výskyt. Ide o vírusy RNA pomerne malých rozmerov 40 – 70nm.

1.3.2. Bližšia charakteristika
V našej geografickej oblasti (pozri Príloha2.1.) stredoeurópska kliešťová encefalitída (často označovaná aj ako „česko-slovenská“) patrí medzi endemické, ohniskové infekcie viazané na listnaté porasty, kde prenosným vektorom je kliešť Ixodes ricinus a rezervoárom sú malé lesné hlodavce, ale i iné divé a domáce zvieratá (po poštípaní infikovaným kliešťom, menej často mliekom infikovaných zvierat). Príčinou infekcie je flavivírus z komplexu togavírusov. Inkubačná lehota trvá 7 až 14 dní (udáva sa až do 30 dní). Obvykle s teplotou nastupujú všeobecné zápalové prejavy, bolesti v kĺboch a svaloch. Po intervalárnom období dochádza ku ďalšej fáze ochorenia s bolesťami hlavy, nauseou a vracaním, poruchami spánku a niekedy až delirantnými stavmi. Kliešťový zápal mozgu alebo mozgových blán môže mať i trvalé následky, ako sú obrny, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, znížená výkonnosť, depresia. Úmrtnosť na toto ochorenie je však iba 1 – 2% chorých.

1.3.3. Následky choroby
Pri zápale mozgu sú buď postihnuté len jednotlivé mozgové obaly (meningitída), alebo je napadnuté aj samotné tkanivo mozgu (meningoencefalitída) a miechy. Príznaky obvykle splývajú, prirodzene pri postihnutí mozgu sú najzávažnejšie. V popredí stojí psychický útlm, niekedy i stavy blúznenia, poruchy pamäte a spánku. Bolesť hlavy je prirodzene výraznejšia než v začiatkoch infekcie. Vzhľadom k postihnutiu okohybných nervov nie sú pacienti schopní čítať, písmenka im akoby unikajú. Pri prestupe zápalu na miechu môže pacient dočasne stratiť vládu nad niektorými svalovými skupinami. Podľa charakteru a intenzity príznakov sa rozdeľuje na tieto formy:
1.  abortívnu (chrípkovú, zvyčajne bez zmien v likvore),
2.  meningitickú (zápalová formula v likvore),
3.  encefalitický syndrom (prejavy postihnutia šedej i bielej hmoty),
4.  encefalomyelitický syndróm (niekedy iba postihnutie miechy a miechových koreňov, častejšie v oblasti pletencov a horných končatín) vzácne polyradikuloneurotické formy.

1.3.4. Liečba
Je celkom jednoduchá, vyžaduje sa prísny duševný a fyzický kľud. Samozrejmosťou je minimálne trojtýždenná hospitalizácia. Po prekonanej encefalitíde sa pacienti môžu sťažovať na poruchy spánku alebo sústredenia

2. Kliešťové ochorenia na Slovensku
2.1. Rizikové oblasti výskytu kliešťov
V Európe sú oblasti so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov najmä na území Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Chorvátska, Slovinska a Poľska. V súčasnosti sa odhaduje, že len na Slovensku každoročne ochorie na lymskú boreliózu najmenej 500 osôb. Skutočná situácia je však určite iná, nakoľko štatistická služba nie je presná a diagnóza je často nerozpoznaná a podcenená samotným pacientom, prípadne aj nesprávne určená a z toho dôvodu aj nesprávne liečená. Kliešť obyčajný je u nás najaktívnejším od konca marca do konca júna, v menšom množstve v septembri a v októbri. Obľubuje vlhké pásma, nížinné listnaté lesy, možno ho však nájsť aj v nadmorskej výške 600 - 800 m (pozri Príloha 2.2.). Na svojich hostiteľov čaká na vrcholoch tráv, rozličných rastlín a kríkov asi do výšky 1 m. Najaktívnejší je skoro ráno a večer v čase, keď si zver hľadá potravu.

2.2. Mechanizmus prichytenia kliešťa
Nie každý kliešť je infikovany boréliami. Predpokladá sa, že k prenosu borélií na človeka dochádza iba pri cicaní asi 10% infekčných kliešťov. Veľmi rozhodujúca je dĺžka cicania. Pokusy na zvieratách ukázali, že riziko infekcie pri cicaní infikovaným kliešťom do 24 hodín je malé, pri 48 hodinách asi 50 percentné, ale pri 72 hodinách cicania je takmer stopercentné. Okrem prenosu borelii kliešťami sa ďalej zistilo, že borélie vylučujú nakazené drobné hlodavce močom. Možnosť infekcie človeka spirochétami napríklad pri práci v záhrade, keď sa dostáva do styku s pracovnými nástrojmi pokvapkanými močom infekčných hlodavcov, je reálna. Vedci dokázali aj relatívne dlhé prežívanie spirochét v surovom kravskom mlieku. Samička kliešťa umŕtvi miesto vpichu, takže sa nedá zacítiť, v ktorom momente sa zahryzne, po prisatí do rán vypustí látku – ixodín, ktorá zabraňuje zrážanlivosti krvi. Cicanie spôsobuje len nepatrné miestne svrbenie. Ak sa cicajúci kliešť ako hnedočervený alebo čiernomodrý oválny útvar odstráni násilím, zostávajú v koži jeho časti a vyvolávajú reakciu na cudzie teleso - kliešťový granulóm.

2.3. Správne odstránenie kliešťa
Nesprávny názor je, že kliešte visia zo stromov a na svoju obeť padajú. Kliešte sa pri pohybe po týchto miestach prichytia na telo alebo odev a odtiaľ sa potom nebadane rozlezú do zákolenných jamôk, medzi stehná, do podpazušných jamôk alebo pod prsníky. Prisatého kliešťa je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť, najprv ho potrieť dezinfekčným roztokom. Neodporúča sa usmrtiť kliešťa krémom, petrolejom, olejom, alkoholom, lepom alebo masťou, pretože pravdepodobne podporujú tvorbu slín, čím sa zvyšuje možnosť prenosu infekčného agensa. Kliešť môže zvracať a z jeho tráviaceho traktu sa uvoľnia patogénne látky. Z toho istého dôvodu nie je vhodné tlačiť na kliešťa krúživými pohybmi. Nemal by sa uvoľňovať holými rukami, najmä ak sú na prstoch mikrotraumy napr. zádery. Kliešťa je treba uchopiť ostrou nevrúbkovanou pinzetou v oblasti hlavy/krku a s miernym ťahom pridržiavať asi 1 minútu (pozri Príloha1.3.). Po vybratí je potrebné miesto opäť dezinfikovať. Zvyšky by sa mali podľa možnosti okamžite odstrániť.

3. Možnosti prevencie voči ochoreniam
3.1. Očkovanie proti meningoencefalitíde
Očkovacia látka obsahuje usmrtené vírusy, ktoré už nemajú schopnosť sa rozmnožovať, po ich podaní do ľudského tela v rámci očkovania, začne vlastný imunitný systém očkovaného vytvárať obranné látky ako pri skutočnej infekcii. Protilátky bránia vírusom kliešťovej encefalitídy, aby vnikli do buniek a človek je takto chránený. Očkovanie prebieha v troch fázach, pričom každé tri roky sa treba preočkovať jednou vakcínou.
1.  fáza: prvá očkovacia dávka sa odporúča indikovať v studených mesiacoch, v čase od októbra do apríla,
2.  fáza: 2 týždne až 3 mesiace po prvej dávke, po tomto zaočkovaní si už organizmus vytvorí dostatočnú imunitu na nasledujúce obdobie,
3.  fáza: 9 až 12 mesiacov po prvom očkovaní sa aplikuje tretia dávka, ktorá poskytuje úplnú ochranu na obdobie približne troch rokov.

3.2. Prevencia kliešťovej encefalitídy
Pred liečbou sa vždy uprednostňuje prevencia nákazy primeraným oblečením a špecifická imunoprofylaxia pasívna ochrana hyperimúnnym humánním gamaglobulínom alebo aktívna imunizácia. V prípade nákazy je potrebná symptomatická liečba, podnecovanie imunitných pochodov.

3.3. Prevencia lymskej boreliózy
Vo všeobecnosti platí zásada: vyhnúť sa riziku cicania kliešťom. Platí pre človeka aj pre domáce zvieratá, ktoré musíme takisto chrániť, pretože by sa mohli stať hostiteľmi a prenášačmi borélií na človeka. Keď sa nemôžeme vyhnúť miesta s výskytom kliešťov, treba nosiť bledo – sfarbené oblečenie z hladkých materiálov, aby sme kliešťa na sebe ľahko zbadali prípadne aby sa vôbec nemohol zachytiť. Vhodné je tiež používanie repelentov na odkryté časti tela. Dobré je užiť pred prechádzkou do prírody vitamíny skupiny B. Každý deň je potrebné skontrolovať celé telo, ale i odev vzhľadom na možnosť prítomnosti aj veľmi malého kliešťa. Ak deti v lete trávia veľa času vonku, je potrebné ich večer pred spánkom prehliadnuť. Mali by sa prezerať najmä normálne skryté časti tela ako sú vlasy, uši, podpazušie, slabiny alebo podkolenné jamky. Taktiež je dôležité dôkladne vyprať a vyčistiť oblečenie, v ktorom sme boli von, keďže kliešť sa na ňom mohol iba zachytiť. Zdrojom parazitov môžu byť aj naši domáci miláčikovia a tak je potrebné aj tých denne kontrolovať.

Záver
Celá naša práca mala za cieľ poukázať na riziká ochorení, ktorých prenášačom kliešte a pomôcť zlepšiť informovanosť o tejto téme vďaka komplexnému pohľadu na problém. Prvotné rozobratie samotných chorôb môže v budúcnosti pomôcť iným ľuďom pri riešení problémov, ktoré tieto choroby spôsobujú. Aj keď sú v poslednej dobe v médiách podrobnejšie informácie týkajúce sa tejto hrozby, podľa nášho názoru záujem o riešenie nie je dostatočný. Práve tento fakt a samotná aktuálnosť, upriamili našu pozornosť týmto smerom. Základom je uvedomiť si, že aj v dnešnej dobe prudko rozvíjajúcej sa, no už i tak dostatočne vyspelej medicíny sú časté prípady úmrtia spôsobené len neopodstatneným podcenením zdanlivo neškodného malého uhryznutia.

Takouto formou sme sa snažili skompletizovať informácie potrebné na prevenciu voči lymskej borelóze či kliešťovej encefalitíde, čo bolo aj jedným z našich hlavných cieľov. My sami sme sa mnohé naučili a zistili sme, že iba tým, že budeme o danej chorobe vedieť čo najviac, sa jej môžeme úspešne vyhýbať. Dúfame, že táto práca bude mať kladnú odozvu u poslucháčov a splní cieľ, pre ktorý sme sa na ňu podujali. V závere by sme sa chceli poďakovať každému, kto nám pri tejto práci akokoľvek pomohol alebo nám poskytol materiály potrebné na spracovanie témy.