Rakovina hrubého čreva

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 100 slov
Počet zobrazení: 7 148
Tlačení: 429
Uložení: 421
Rakovina hrubého čreva
Sledovanie predrakovinovych a rakovinovych zmien sliznice hrubeho creva vo svetelnom mikroskope
 
Uvod:
Najcastejsim inavazivnym tumorom  gastrointestinalneho traktu v Severnej Amerike a Europe je kolorektalny karcinom. V pocte umrti je druhy najcastejsi po rakovine pluc u muzov  a rakovine  prasnika u zien. Incidencia karcinomu hrubeho creva kolise v pocte 20 az 37/100 000 obyvatelov. Tento udaj je v ostrom kontraste s vyskytom ochorenia v Afrike , kde jeho incidencia predsatvuje menej nez 5/100 000. Mozno povedat , ze priblizne 1 zo 600 muzov a 1 z 800 zien kazdy rok umrie na koloraktalny karcinom. Najkritickejsia situacia je v Ceskej Republike a Madarsku kde mortalita ochorenia predstavuje  34.3/100 000.  Vzhladom k tomu ze nemame ani priblizne cisla tykajuce sa situacie v Slovenskej Republike su tieto udaje pre nas vyznamne , nakolko posledne spomenute krajiny su nam blizke nielen geograficky  ale aj stravovacimi navykmy a celkovym zivotnym stylom.

Z hladiska pohlavi sa kolorektalny  karcinom vyskytuje  viac u muzov  ako u zien a to v pomere 3:2. Ide o ochorenie  ktoreho vyskyt obvykle stupa i s vekom pacienta. Postihuje najme osoby v 6. dekade zivota, pricom  stredny vek presahuje 62 rokov. Vekovy rozptyl je siroky a zasahuje I do prvej dekady zivota.Tento udaj je alarmujuci vzhladom k tomu , ze prognoza u detskych alebo velmi mladych pacientov je zla. Zaujimave je , ze mortalita u afroamericanov je vyzsia nez u belochov a to u oboch pohlavi v USA.

V odlisnych regionoch sveta su vyrazne rozdiely pri incidencii rakoviny hrubeho creva. Uz dlhodobejsie sa pozoruje zvyseny vyskyt tohto ochorenia u migrantov pochadzajucich z krajin  z nizkym rizikom ochorenia zijucich  vo vysokorizikovych regionoch . Markantne je to napriklad  u Japoncov zijucich v USA. Mortalita u nich stupa v kazdej generacii troj az stvor nasobne  nez v prvej generacii. Je evidentne ze obrovsky vyznam pri tomto ochoreni zohravaju stravovacie navyky, najma pozivanie zivocisnych  tukov a vyskyt  alebo absenicia vlakniny v potrave. Statisticky je dokazane  ,ze kolorektalny karcinom sa prednostne objavuje v societach s hojnym uzivanim zivocisnych tukov a hovadzieho masa. Varenie masa a ryb pri vysokej teplote|{250 C} produkuje substancie ako su heterocyklicke  aminy  ktore su karcinogenne. Naproti tomu vitamin C, E a beta-caroten spolu so seleniom a kalciom  sa povazuju za latky ktore chrania sliznicu hrubeho creva pred nadarovymi zmenami. Dalsim dolezitim faktorom je problematika zapchy . Za nepriaznivy sa povazuje predlzeny cas prechodu traveniny traviacim traktom  pri ktorom sa predlzuje kontakt crevnej sliznice s karcinogenmi ktore su v nej obsiahnute. Z tohoto dovodu je dolezite pravidelne vyprazdnovanie creva k comu dopomaha zvyseny obsah vlakniny ktora stimuluje crevnu motalitu a tym svoj obsah posuva.

1.0-Ciel prace:
Moja  praca nema ambicie vyskumu ide skor o edukacny zamer .Chcel som sa naucit rozlisovat zmeny na bunkach pri predrakovinovych a rakovinovych pochodoch . Rakovinu hrubeho creva som si vybra pre jej vysoku frekvenciu a  pomerne napadne zmeny v sliznici ktore spomenute zmeny sprevadzaju.
 
2.0-Metodika:
Sledovanie morfologiskych zmien  v histologickych preparatoch spracovanych klasickymi postupmi za pomoci svetelneho mikroskopu. Histologicke preparaty mi boli zapozicane  diagnostickym pracoviskom zaoberajucim sa vyhodnocovanim cytologickeho a bioptickeho materialu ;Centrum bioptickej a cytologickej diagnostiky BB Biocyt s.r.o.
 
3.0-Anatomické údaje:
3.1-Makroskopicky obraz hrubeho creva:

Hrube crevo , intestinum crassum, ma priemerne dlzku 1.2 az 1.5m. Zacina za ileocekalnou chlopnou . Na zaciatku je siroke (5-8cm) a smerom ku konecniku sa zuzuje. Jeho zaciatok je ulozeny v pravej bedrovej jame slepim rozsirenim nazyvanym slepe crevo , caecum,ktore vybieha do cervoviteho vybezku , appendix vermiformis. Hrube crevo vo svojom priebehu po obvode obkruzuje klucky tenkeho creva , ktore su ulozene hlbsie v brusnej dutine. Od ceka pokracuje usekom zvanym tracnik, colon ,ktory  sa podla priebehu dalej cleni na tracnik vzostupny,colon ascendens, tracnik priecny, colon transversum, trasnik zostupny, colon descendens a esovitu klucku , colon sigmoideum. Medzi vzostupnou a priecnou castou je pecenovy ohyb, flexura hepatica a medzi priecnou castou a zostupnou je slezinovy ohyb , flexura lienalis. Dalsi vacsi oddiel hrubeho creva  sa nazyva konecnik , rectum, ktoreho konecna cast je canalis analis.

Celkovy vzhlad:  Hrube crevo ma sivaste sfarbenie, narozdiel od tenkeho creva , ktore je skor ruzovkaste.  Tenke crevo ma vzhlad jednoduchej trubice avsak relief  hrubeho creva  je ciastocne zvrasneny a  vytvara nepravidelne vypukliny zvane haustra. Dalsou zaujimavostou su pozdlzne stihle svalovinove pruhy zvane teniae, ktore sa siria po celej dlzke creva . Na vonkajsej strane crevnej steny sa dalej vyskytuju vybezky tukoveho tkaniva – appendices epiploicae

3.2-Mikroskopicky obraz steny hrubeho creva:

 Stena hrubeho creva ma 4 hlavne vrstvy: sliznicu, podsliznicne vazivo, vonkajsia svalova vrstva a subserozne vazivo. Sliznica; mucosa,  hrubeho creva obsahuje pozdlzne-tubularne zliazky ulozene v riedkom vazive obsahujucom krvne cievy a korpuskularne krvne elementy majuce vztah k imunite : plazmaticke bunky,eozinofily a lymfocyty.Nepravidelne su roztrusene nakopenia lymfatickeho tkaniva vytvarajuceho lymfaticke folikuly. Povrch sliznice a zliazoky su vystlane jednovrstvovym epitelom zlozenym z enterocytov , pocetnych poharikovitych buniek , endokrinnych buniek a nepocetnych Panethovych buniek.

Enterocyty:
su bunky s rezorpcnou vlastnostou, ktore nasadaju na bazalnu membranu, maju cilindricky tvar a ovoidne jadro ulozene v dolnej tretine bunky.Na apikalnom konci obsahuje riasinky, mikroklky , ktore v mikroskopickom obraze vytvaraju dojem kefkoviteho lemu. V cytoplazme enterocytov su hojne zastupene mitochondrie a endoplazmaticke retikulum. Rezorpcia latok v enterocytoch prebieha difuzne a aktivnym transportom cez bunkovu membranu.

Poharikovite bunky:
su zaujimave tym , ze sa vlastne jedna o jednobunkove mucinozne zliazky jednotlivo rozhodene medzi enterocyty. Maju poharikovity tvar so sudkovito rozsirenou hornou castou a zuzenou bazou, pri ktorej je ulozene jadro. V rozsirenej apikalnej casti su nahromadene kvapky mucinu . Hlien sa z buniek postupne vylucuje a v tenkej vrstvicke povlieka povrch sliznice.
Panethove bunky:

Su v hrubom creve zastupene v podstatne mensej miere nez v tenkom creve a vyskytuju sa v ceku. Maju piramidovy tvar a v bazalnej casti obsahuju pocetne cisterny granularneho endoplazmatickeho retikula, ktore v histologickom obraze vnimame ako hrube napadne ruzove granula.

Endokrinne bunky:

V zakladnom histologickom obraze niesu viditelne, vizualizuju sa len specialnymi histochemickymi a imunohistochemickymi metodikami. Ako uz z nazvu vyplyva ide o bunky, ktore tvoria hormonalne aktivne latky.
Sliznicu od submucozneho vaziva oddeluje  tenka vrstvicka hladkej svaloviny nazyvana lamina muscularis mucosae.
 
Podsliznicne vazivo; tela submucosa, tvorena je kolagenovym vazivom v , ktorom prebiehaju vascie krvne a lymfaticke cievy a vegetativny nervovy pletenec, plexus submucosus (Meissneri) obsahujuci gangliove bunky.
 
Svalovina hrubeho creva; tunica muscularis, je zlozena z 2 vrstiev a to z hladkej svaloviny-vnutornej cirkularnej a vonkajsej longituditalnej. V priebehu colon je longitudinalna vrstva zhrubnuta a vytvara uz skor spomenute tri pozdlzne pruhy, taeniae coli. Serozne vazivo;  tunica serosa, zlozena je z vrstvicky riedkeho kolagenoveho vaziva pokryteho na povrchu jednovrstvovym plochym epitelom zvanym mezotel. V colon na povrchu vybieha do tukovych priveskov(appendices epiploicae) Popisane vrstvy crevnej steny sa vyskytuju v caecu a colon. Urcite odlisnosti vsak nachadzame v recte a najma v canalis analis. 
 
3.3-Rectum;
 na recte rozlisujeme dlhsi horny usek , pars pelvina, s rozsirenou ampulla recti a kratsi dolny usek canalis analis. Histologicka stavba pars pelvina je rovnaka ako v colon.  V canalis analis je nad analnym otvorom usek, ktory  sa nazyva zona haemorrhoidalis a v ktorej cylindricky epitel sa meni na vrstevnaty nerohovejuci dlazdicovy epitel, ktory sa v analnom otvore meni na epitel rohovejuci, zona cutanea.  V podsliznom vazive prebiehaju velke zilove pletence. Zona cutanea v analnom otvore nadobuda typicku stavbu koze a nachadzaju sa tu tiez mazove  a potne zliazky. Tunica muscularis; je mohutna zlozena je z 2 vrstiev hladkeho svalstva vnutornej cirkularnej a vonkajsej longitudinalnej . Cirkularna svalova vrstva je zhrubnuta v mieste zona  haemorroidalis do vnutorneho zvieraca , musculus sphincter ani internus, smerom von od cirkularnej vrstvy sa nachadza nad zona haemorroidalis nesuvisla tretia vrstva zlozena z pozdlzne usporiadanych snobcekov hladkeho svalstva vytvarajucich columnae anales. V analnom otvore sa k m. Sphincter ani in., cirkularne usporiadany priecne pruhovany sval musculus sphincter ani externus. Tunica serosa;pokryva vonkajsi povrh horneho useku recta, v dolnom useku je nahradena riedkym kolagenovym vazivom s cievnymi a nervovymi pletencami zvana adventitia. 
 
3.4-Appendix  vermiformis; 
Cervovity vybezok je asi 8-10cm dlhy a 0.5-1cm hruby slepo konciaci valcovity vybezok slepeho creva. Jeho stena je zlozena z rovnakych vrstiev ako stena colon. Lumen je strbinovite zvacsa vyplnene zvyskami faeses. V epiteli prevladaju poharikovite bunky a ovela castejsie su endokrinne bunky. Lamina pro pria mucosae je takmer uplne vyplnena lymfatickym tkanivom zlozenym z velkeho poctu splivajucich lymfatickych folikulov. 

4.0-Nadory:
(vseobecna charakteristika)
Uspokojiva definicia  nadorov nebola este stanovena. Vo vseobecnosti sa prijima definicia podla Willisa ,ktora hovori, ze nador je zhluk abnormalnych buniek , ktore rastu odlisne od normalnych a tento rast pretrvava  i vtedy ked uz vyvolavajuca pricina  prestala posobit.

NAdorove bujenie vychadza z buniek vlastneho tela. Vseobecne sa oznacuje ako blastom, neoplazma alebo tumor. Jednotlive druhy nadorov oznacujeme pridanim koncovky –oma; ( po slovensky –óm) ku nazvu tkaniva , z  ktoreho nador vznika . Napr; fibrom (benigny nador vychadzajuci z väziva), osteom(benigny nador vzchadzajuci z kosti), adenom( benigny nador vychadzajuci zo zliaz),karcinom( maligny nador vychadzajuci zo zliaz), sarkom( maligny nador vychadzajuci z makkeho tkaniva). Casto vznik nadoroveho bujenia predchadzaju prekancerozy.Prekancerozy su nenadorove patologicke zmeny , ktore mozu predchadzat vzniku nadorov , alebo sa na ich podklade nador moze vyvijat . Vcasnou a ucinnou liecbou prekancerozy mozeme neraz uspesne zakrocit proti vzniku samotneho nadoru. Prekancerozy delime na stacionarne ( prekancerozy v sirsom zmysle slova)  a progredientne ( prekancerizy v uzsom zmysle slova)

4.01-Stacionarne prekancerozy su chorobne procesy , ktore samy o sebe nejavia nijake priznaky svedciase pre nadorovy zvrat , vieme vsak , ze moze pri nich nastat . Patria sem nepravidelnosti stavby epitelu v jazvach po popaleninach po tuberkuloze , chronycke vredy v triaviacej rure a pod.

4.02-Progredientne prekancerozy sa prejavuju rastovym nepokojom a bujenim, nemaju vsak este vyslovene nadorovy character. Patria sem niektore odchylky epitelu krcka maternice, sliznice dychacich ciest u fajciarov a polypy hrubeho creva. Mnoho krat sa tieto prekancerozy prelinaju s pociatocnymi stadiami nadoroveho rastu i ked su zatial v pokoji a vo forme nadoru sa prejavia az neskor. Diagnostika takychto prekanceroz je nesmierne dolezita a vo vacsine pripadov chirurgicke odstranenie tychto zmien uplne zabrani rozvinutiu zhubneho bujenia ( displasticke pigmentove nevy na kozi)

4.03-Priciny vzniku nadorov;
V sucasnej dobe pozname rozne vplyvy , ktore mozu vyvolat nador i ked  nevieme s istotou urcit ako detailne na konkretne tkaniva posobia. Tieto faktory delime do urcitych skupin;

1, vonkajsie chemicke latky; oznacujeme ich ako kancerogeny-najznamejsie a zaroven i jedny z najucinnejsich su benzpyren,aromaticke aminy, azo zluceniny a pod. Do tejto skupiny mozno zaradit i rozne latky z kazdodenneho zivota napr. Dym z cigariet, benzinove vypary, rozne priemyselne splodiny nachadzajuce sa vo vzduchu i vo vode, produkty pecenia a prazenia.
2, vonkajsie fyzikalne vplyvy; radiacia,najvacsi vyznam ma opakovane ozarovanie i malych davkach napr; chronicke vystavenie koze slnecnemu ziareniu vedie ku castym karcinomom koze , pripadne ku vzniku velmi zhubneho maligneho melanomu koze.  NA druhej strane mozu byt urcite davky radiacie dobrou liecebnou metodou u urcitych typov nadorov.
3, virusy; v dnesnej dobe sa podarilo identifikovat niekolko typov onkogennych virusov napr. Karcinom cipka maternice vo vysokom percente spojobuje HPV( human papiloma virus)-najmä klon 16 a 18.
4,hormony; ak pojobia v nadmernom mnozstve mozu ovplyvnit vznik nadorov napr. Estrogeny ovplyvnuju vznik rakoviny mliecnej zlazy, tehotenstvo zhorsuje priebeh uz prebiehajuceho nadoroveho ochorenia.
5, dedicnost; je problematicek presne percentualne stanovit podiel dedicnosti na vznik nadorov, ale skusenost ukazuje ze ma velky vplyv na vznik rakoviny prsnika, rozne gynekologicke malignity a samozrejme zhubny nador hrubeho creva. Nadory vsnikaju poruchou struktury chromozomov a casto je nasledkom poruchy genetickej informacie-mutacie. 

Nadorove bujenie je vysledkom straty vnutrobunkovej kontroly na podklade genetickej mutacie vyvolanej rozlicnymi  uz spomenutymi cinitelmi. Tieto mutacie prebiehaju v DNA-chromozomov.
 
4.04-Klasifikacia nadorov:
Nadory delime z dvojakeho hladiska : -podla ich prejavov
  -podla povodu  
Rozdelenie nadorov podla ich prejavov; -benigne (nezhubne)
 -maligne(zhubne) 
 
Spolocne charakteristiky benignych nadorov su:
  1, rastu pomaly
  2, su ohranicene
  3, rastu expanzivne: zvacsuju svoj objem a stlacaju okolite tkaniva
  4, lahko sa odstranuju
  5, neopakuju sa
  6, netvoria dcerske loziska – metastazy
 
Spolocne charakteristiky malignych nadorov su:
  1, rastu rychlo
  2, su neohranicene
  3, rastu -infiltrativne: prerastaju bez ohladu na hranice organu okolite tkaniva
  -destruktiven: casto postihnuty organ znicia alebo vyradia z funkcie
  4,problematicky sa odstranuju
  5, zvyknu sa opakovat-recidivuju
  6,tvoria metastazy

Tieto rozlisujuce znaky su viditelne volnym okom a preto ich nazyvame makroskopicke rozlisovacie znaky. Tieto vsak nestacia pri rozhodovani ci skutocne je nador benigny aelebo maligny a o aky typ nadoru sa jedna a ci nejde len o proces  nadoru podobny. V minulosti boli lekari odkazani na diagnostiku nadorov len na zaklade tychto znakov. V dnesnej dobe je na ich diagnostiku mikroskopicke vysetrenie zaväzne. Len mikroskopicke metody ako je biopticke a cytologicke vysetrenie urcuju bunkove atypie a pripadny infiltrativny rast procesu. 
 
4.05-Bunkove atypie:
Su nepravidelnosti vo velkosti a tvare buniek , vo velkosti , tvare a pocte jadier,vo velkosti a pocte jadierok, v pocte a vzhlade mitoz , v mnozstve cytoplazmy v pomere k velkosti jadra(N/C pomer nukleocytoplazmaticky) a vo farbitelnosti cytoplazmy. V drvivej vacsine malignych nadorov maju bunky velke jadro , napadne jadierko, zvysenu mitoticku aktivitu a mensi objem cytoplazmy v porovnani s nenadorovymi bunkami prislusneho tkaniva. Meni sa i farbitelnost jadra , hovorime ze sa zvysuje jeho hyperchromazia. Jadro sa zda tmavsie a jeho chromatin hrubsi.  Tieto zmeny popisuje cytologicke i histologicke vysetrenie
 
4.06-Infiltrativny rast:
Je jednym z najdolezitejsich znakov malignity. V podstate ide o neohraniceny rast nadoru do okolia. Posudit ho dokaze len histologicke vysetrenie, ktore na rozdiel od cytologickeho , pri ktorom sa posudzuju jednotlive bunky,vyhodnocuje zmeny v celych tkanivach alebo organoch.

4.07-Rozdelenie nadorov podla povodu:
Podla povodu, t.j. podla druhu tkaniva, z ktoreho vyrastaju delime nadory na tieto skupiny:
1,mezenchymalne nadory
2, epitelove nadory
3, nadory z nervoveho tkaniva
4,nadory z pigmentotvorneho tkaniva
5, zmiesane nadory
6, teratomy
7, chorionepitelion
 
4.08-Epitelove nadory:
Vyrastaju z povrchoveho alebo zlazoveho epitelu. Opat ich delime na benigne a maligne. Benigne epitelove nadory; z povrchoveho epitelu vyrasta papilom. Sklada sa z rozvetvenych prstovitych vyrastkov s vazivovou stromou, na povrchu krytych prislusnym epitelom. Zo zlazoveho epitelu vyrastaju nadory  napodobnujuce materske tkanivo stavbou i cinnostou. Nazyvaju sa adenomy.Mozu vznikat z akejkolvek zlazy.Ak vznikaju v zlazach s vnutornou sekreciou casto produkuju hormony, ktore su pre nu typicke  a to zvacsa vo vacsicich mnozstvach napr. adenom hypofyzy-rastovy hormon.Adenomy sliznic mozu vystupovat nad povrch sliznice-polypozne adenomy, ktore mozu mat rozne hrubu stopku . Pretoze sa mozu maligne zvrhavat je potrebne ich odstranovat a histologicky vysetrit. Nie kazdy polypozny utvar na slizniciach je adenomom, casto moze istlen o zapalove polypy. Maligne epitelove nadory;maligne epitelove nadory sa vseobecne nazyvaju karcinomy tie ,ktore vychadzaju zo zlazoveho epitelu sa nazyvaju adenokarcinomy.Z povrchoveho epitelu vyrastaju papilokarcinomy, ktore maju zvrasneny povrch napriklad v sliznici mocoveho mechura ,(vrstevnaty prechodny epitel), na kozi su to verukozne karcinomy pripominajuce bradavice( vrstevnaty dlazdicovy epitel) .

4.09-Adenom sliznice hrubeho creva:
Adenom je benigna intraepitelova neoplazia(novotvar) zlozena z dysplastickych buniek . Najcastejsie vznikaju vo veku u ludi okolo 50-70 rokov.Predpoklada sa , ze 50-60% muzov a 40% zien ma tieto nadory , ktore su casto klinicky neme a preto nepoznane. Byva tomu najma u malich lezii( zmena) vacsie utvary mozu mat rozne klinicke prejavy ( pocit neuplneho vzpraydnenia, krce krv v stolici, bolest ...) najcastejsie vznikaju v rekte v esovitej slucke.

Endoskopicky nalez: drobne lezie sa mozu prejavit ako vyklenutie alebo cervenkaste sfarbenie casti sliznice, ktora moze byt krvaciva pripadne obsahovat drobne zvredovatenie. Zvacsa su vsak nachadzane  ako polypozne utvary, mozu merat niekolko milimetrov a mat plochy alebo prisadnuty character. Zvacsa vsak vycnievaju do crevneho lumenu a zo stenou suvisia tenkou stopkou. Stopkate polypozne tvary su najcastejsie u vacsich adenomov. Ich povrch moze byt hladky , bradavicnaty pripadne az karfiolovity.
 
Histologia adenomov: Adenomy su charakterizovane pritomnostou dysplastickeho epitelu. V sucasnej dobe sa rozlisuje lahky a vyrazny stupen dysplazie co ma prakticky vyznam zhladiska mozneho vyvoja procesu. LAhko dysplasticke zmeny mozu byt reverzibilne a mozu byt len prejavom zapalovych alebo mechanickych podnetov. Tazko dysplasticke zmeny mozu byt podkladom rozvoja invazivneho maligneho procesu. Jednoznacne sa uz povazuju nielen za prekancerozu , ale podla mnohych pramenov su uz pociatkom maligneho zvrhavania na urovni intragladularneho epitelu.
Lahky stupen dysplazie znamena , ze jadrove zmeny su lokalizovane v spodnych dvoch tretinach bunky. V cytoplazme dochadza k ubytku hlienovych latok . Jadra sa bud predlzuju do cigarovitych tvarov a stavaju sa kolmo k baze zliazky. Chromatin vsak ostava jemny a jadierka su nenapadne .Jadra sa vsak mozu I menit v zmysle akehosi zdurovania , zaokruhlovania az do mechurikovitych formacii. Moze sa lahko zvysovat mitoticka aktivita.Z architektonickeho hladiska sa podstatne tvary zliazok nemenia.
 
Tazky stupen dysplazie: Architektonicka distorzia vyplna celu bunku ,jadra  stracaju stratifikaciu ich chromatin hrubne zvyraznuju sa jadierka napadne sa zvysuje mitoticka aktivita a epitelie v zliazke nadobudaju celkovo neorganizovany vzhlad. Mozu sa menit tvary zliazok a ich pocet napadne rastie a zacinaju sa k sebe navzajom prikladat a niekedy je problematicke medzi nimi pozorovat zvysky vazivovej stormy.
Typy adenomov: najcastejsie sa vyskytuje tubularny, tubule-vilozny a vilozny.
 
4.1-Adenokarcinom hrubeho creva:
Endoskopicky obraz: v pripade malych tumorov sa mozu makroskopicky javit ako polypy. Obvykle su stopkate ,pricom stopka moze byt stihla alebo  siroka . Mnohe z nich su prisadnute alebo dokonca ploche. V typyckych pripadoch su vacsie  karcinomy zvredovatele maju miskovity tvar s nadvyhnutymi okrajmi , pricom ulceracia ( zvredovatenie) je lokalizovana centralne a vytvara akusi preliacinu. V tychto miestach sa nador chova casto invazivne a prenika do hlbsich vrstiev crevnej steny. Casto sa vyskytuju aj  bradavicnate utvary roznej velkosti, ktore  prominuju do crevneho lumenu a mozu byt prekazkou crevnej pasaze. Tieto sa tiez casto zranuju a lahko krvacaju.
Histologia: priblizne 80% kolrektalnych karcinomov ma v histologickom obraze zachovanu povodnu glandularnu strukturu, t.j. ze su diferencovane. Rozlisuju sa tri stupne diferenciacie: dobre , stredne a nizko diferenovane adenokarcinomy.
 
Dobre diferencovane adenokarcinomy: su tvorene dobre poznatelnymi zliazkami zvacsa tubularneho vzhladu, ktore su vystlane vyrazne atipyckym epitelom a I pri vacsej neorganizovanosti ako celku si zachovavaju  urcitu autonomiu. V pripade invazivneho rastu sat vary zliazok prisposobuju tkanivu cez ktore prenikaju.
 
Stredne diferencovane adenokarcinomy:predstavuju priblizne 70-80% kolorektalnych adenokarcinomov. V tomto pripade uz zliazky stracaju svoju suverenitu a castos sa spajaju do vacsich celkov , ktore nadobudaju sietovitu strukturu , tvoria tzv. Kribriformne formacie. Celularna atipia sa zvysuje  stupa mitoticka aktivita a nador ma zvysenu tendenciu k infiltrovanemu rastu.
 
Nizko diferencovane adenokarcinomy: stracaju povodnu glandularnu architektoniku , casto vytvaraju neusporiadane skupiny vyrazne atipickych a monstroznych buniek s velmi vysokou mitotickou aktivitou castimi nekrozami a tendenciou ku cievnej invazivite a tvorbe metastaz.
 
5.0-Pouzita literatura:
- Atlas of Tumor Pathology
- Patologia; MUDr. Jaroslav Krejci,Doc. MUDr.Cestmir Dvoracek
- Histologie ucebnice pro lekarske fakulty; Prof. MUDr. Eduard Klika Dr.Sc.
 
6.0-Zaver:
Pri tumoroch a celkovo pri rakovine si musime uvedomit ze ide o velmi agresivne formy zmutovanych buniek , ktorych DNA bola pozmenena a tak sa zmenil aj ich povodny character  a preto uz nepracuju podla povodnych planov ale nicia vsetko coho boli sucastou. Napr. Vybuch v Cernobile sposobil obrovske  straty na ludskych zivotoch ale aj v sucasnosti pocitujeme nasledky radioaktivneho  ziarenia  ved kazda generacia je takmer postihnuta , alebo ma predispozicie k nadorovym ochorenia. Sucasny pokrok v medicine  vsak dava nadej chorym ludom na uzdravenie alebo spomalenie progresie nadorov. Nakoniec musim skonstatovat, ze nadory tu boli , su a aj nadalej budu a je len  na nas ako s nimi budeme bojov. Faktom je vsak to , ze nikdy nebude existovat superliek pretoze kazdy nador je specificky z toho dovodu ze sa vygeneroval z roznych tkaniv.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu