Downov syndróm

Downov syndróm

Prečo sme si vybrali túto tému?
Takmer každý z nás už videl človeka s nejakým telesným alebo mentálnym postihnutím. Takýto ľudia často upútavajú pohľady plné ľútosti, ktoré sú však často nepríjemné a neraz aj plné znechutenia a opovrhnutia. Takýmto správaním im však nepomáhame, naopak, vyvolávame v nich väčší pocit menejcennosti a zvýrazňujeme ich odlišnosti od ostatných ľudí. Preto sme sa rozhodli priblížiť vám v tomto projekte život ľudí s postihnutím, odpovedať na otázky prečo k takýmto ochoreniam dochádza, ako sa s nimi vyrovnať, ako ich liečiť alebo ako pomôcť ľuďom zmierniť ich postihnutie. Dúfame, že tento projekt zmení pohľad niektorých z vás na ľudskejší. Pretože ľudí trpiacich nejakým syndrómom nesmieme ignorovať, či vyčleňovať zo spoločnosti, aj oni sú jej súčasťou. A možno vás aj inšpirujeme vstúpiť do organizácie, ktorá by im poskytla plnohodnotnejší život.

Úvod do genetiky
GENETIKA je veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov. Vlastnosť organizmu, ktorá zaisťuje podobnosť medzi rodičmi a potomkami, sa nazýva DEDIČNOSŤ. Obsahom štúdia dedičnosti je štruktúra a funkcia génov a spôsob ich prenosu z generácie na generáciu. Podobnosť však neznamená totožnosť. Potomkovia sa v určítých vlastnostiach líšia od svojich rodičov aj od svojich súrodencov. Rozdiely medzi nimi sú podmeinené premenlivosťou –VARIABILITOU. Príčiny premenlivosti sú dvojaké. Môže byť zapríčinená genetickými faktormi- genetická premenlivosť. Vyjadruje rozdiely medzi organizmami, ktoré sú podmienené rozdielmi v ich génoch. Premenlivosť v génovom obsahu vznikla v priebehu evolučného procesu mutáciami a rôznou kombináciou génov (nezávislým rozdeľovaním chromozómov pri meióze, ich náhodnou kombináciou pri oplodnení).

Negenetická premenlivosť je podmienená faktormi vonkajšieho prostredia.
Genetika sa snaží objasniť príčiny a podstatu genetickej zložky premenlivosti-variability. Medzi dedičnosťou a premenlivosťou existuje veľmi blízky vzťah. Vzájomne sa vylučujú, ale aj podmieňujú. Zakladateľom genetiky je JOHAN GREGOR MENDEL(1822-1884), opát v augustiánskom kláštore v Brne. Výsledky jeho dlhoročnej práce s genetickými experimentami na hrachu môžeme zjednodušene formulovať tak, že sa nededia znaky a vlastnosti ako také, ale čosi, čo ich vznik podmieňuje. Mendel ich nazval elementy a od roku 1909 sa nazývajú gény. Podmienky na rozvoj genetiky ako vedy vznikli až po roku 1900. Zásadné práce, ktoré prispeli k poznaniu dedičnosti a premenlivosti, sú približne z obdobia posledných 50 rokov. Toto obdobie je charakteristické búrlivým rozvojom genetiky a príbuzných disciplín, najmä molekulovej biológie a biochémie.
 
Gén, genotyp
Základným genetickým materiálom je DNA(deoxyribonukleová kyselina), je nositeľom genetickej informácie, ktorá je obsiahnutá v poradí nukletidov- nukletidovej sekvencii. Je schopná autoreprodukcie, pri zdvojení- replikácii DNA sa vytvárajú kópie tejto informácie a bunkové delenie(mitóza) zaisťuje odovzdávanie tejto informácie do dcérskych buniek. V DNA je zakódovaná genetická informácia pre štruktúru a funkciu bielkovín. GÉN je základnou jednotkou genetickej informácie, ktorá má konkrétny fenotypový prejav. Gén je úsek molekuly DNA, ktorý nesie úplnú genetikcú informáciu pre určitý biologický prejav-biologickú vlastnosť alebo funkciu. Súbor všetkých génov organizmu sa nazýva GENOTYP. Súbor všetkých génov v bunke sa nazýva GENÓM. V súčasnosti je popísaný genóm: človeka, šimpanza, myši, potkana a psa.

Chromozómy
V bunkách je genetický materiál organizovaný do štruktúr, ktoré sa nazývajú chromozómy. Chromozómy sú tyčinkovité útvary uložené v jadre každej bunky ľudského tela. V chromozómoch sú zakódované všetky gény, ktoré dieťa zdedí po svojich rodičoch. Polovica každého chromozómu pochádza od matky, druhá polovica pochádza od otca. Pretože na rozdiel od ostatných telových buniek- pohlavné bunky vajíčko a spermia obsahujú iba polovičnú genetickú výbavu, ktorá sa skompletizuje práve po oplodnení vajíčka spermiou v zárodočnej bunke.

Znak, fenotyp
Realizáciou genotypu v konkrétnych podmienkach prostredia vzniká ZNAK- prejav génu. Znaky a vlastnosti sa nededia, dedia sa gény, vlohy, alely, ktoré ich vývoj podmieňujú. Súbor všetkých znakov organizmu tvorí FENOTYP. Fenotyp je vonkajším prejavom všetkých dedičných informácií.

Mutácie
Mutácie sú dedičné zmeny, ktoré sa prejavujú ako trvalé a jedinečné zmeny znakov a vlastností organizmu, ktoré sú podmienené zmenami v ich DNA. Mutácie vždy súvisia so zmenou genotypu, ale nemusia sa aj fenotypovo prejaviť. Pre evolúciu živej prírody sú mutácie najpodstatnejším zdrojom rozšírenia prirodzenej variability (premenlivosti). Vo väčšine prípadov sú mutácie pre nositeľa nepriaznivé. Mutácie chápeme ako významný biologický proces, ktorý sprevádza vývoj a je základom vzniku nových druhov v prírode.
Jedince, ktoré nesú zmenenú genetickú informáciu získanú mutáciou, na nazývajú mutanty. Najčastejšie sa mutácie rozdeľujú podľa veľkosti genetickej informácie, ktorú postihujú na:
génové mutácie, chromozómové mutácie, genómové mutácie
Genómové mutácie
Sú zmeny v počte chromozómov alebo chromozómových sád.
Polyploidia vzniká  zemnou počtu sád chromozómov (3n, 4n,...). Polyploidia sa pri cicavcoch a u človeka nevyskytuje, ale pre niektoré druhy rastlín je polyploidia prirodzený jav. Je dôležitým zdrojom premenlivosti v evolúcií a šľachtení.
Aneuploidia vzniká zmenou počtu chromozómov. V genóme jeden alebo viac chromozómov chýba alebo je jeden alebo viac chromozómov prítomných navyše.
Ak jedna bunka má jeden nadbytočný chromozóm vzniká trizomia (2n+1), ak v bunke jeden chromozóm chýba vzniká monozomia (2n-1). Jedinec, ktorý má väčší alebo menší počet chromozómov, je postihnutý komplexom ochorení, tzv. syndrómom.
Najznámejšie príklady aneuploidií u človeka sú:
Downov syndróm – trizomia 21 chromozómu (výskyt 1:700)
Edwardsov syndróm – trizomia 18 chromozómu (výskyt 1:7500)
Turnezov syndróm – chýbanie jedného z X chromozómov (výskyt 1:4000)
Klinefelderov syndróm – zdvojenie X chromozómu muža (výskyt 1:500-1000)

Čo je to Downov syndróm?
Downov syndróm (DS) nie je ochorenie v klasickom význame slova, je to genetická anomália s dôsledkami na celý život. Medzi deťmi s Downovým syndrómom nájdeme viac odlišností ako podobností. Nejde len o fyzický vzhľad, ale aj o povahu a najrôznejšie schopnosti. Deti s DS možu byť kľudné a pokojné, iné sú energické. Niektoré majú radi hudbu, iné vôbec nezaujíma. Preto by sme mali ignorovať generalizáciu typu „Deti s DS sú kľudné a majú radi hudbu“. Je nepravdepodobné, že by toto zovšeobecnenie platilo pre všetky deti s DS, pretože každý jednotlivec je jedinečnou osobnosťou.

Napriek tomu existujú typické príznaky DS týkajúce sa vzhľadu(nižšia postava, krátky krk,...),náchylnosti na určité ochorenie(znížená imunita,poruchy zraku a sluchu,...) a vždy je prítomná mentálna retardácia rôzneho stupňa-väčšina detí a dospelých s DS spadá do pásma ľahkej(IQ medzi 50-70) alebo stredne ťažkej mentálnej retardácie(IQ medzi 35-50).A práve tieto spoločné rysy sú pre konkrétny syndróm charakteristické.
Syndróm je skupina príznakov, ktoré sa prejavujú spoločne. Pokiaľ sa u človeka vyskytuje súčasne niekoľko typických príznakov pre určitý syndróm, hovoríme, že jedinec trpí daným syndrómom. Vrodený syndróm, ako napríklad DS, patrí k poruchám, ktoré sú zjavné hneď po narodení.  Vzniká v dôsledku abnormálneho vývoja plodu. Každá bunka ľudského tela obsahuje 46 chromozómov( usporiadaných v 23 pároch)- ľudia s DS majú 47 chromozómov(22 dvojíc a jednu trojicu). Chromozómy sa študujú zo vzorky krvi alebo tkaniva. Vizuálna identifikácia a projekcia chromozómov, očíslovaných podľa ich charakteristického tvaru  a usporiadaných podľa veľkosti, sa nazýva KARYOTYP.

Príčinu tohoto javu sa dodnes nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Súčasné znalosti potvrdzujú, že k chybnej replikácii genetického materiálu dochádza náhodne- nie je to ovplyvnené ničím, čo by rodičia pred alebo v priebehu tehotenstva urobili alebo neurobili. Určitá súvislosť sa našla medzi početnosťou výskytu DS a vekom rodičov- matky po 35 roku a otcovia po 50 roku sú možnosťou narodenia dieťaťa s DS viac ohrození. Tiež je známe, že DS sa vyskytuje rovnomerne u obidvoch pohlaví, u všetkých ľudských rás, etnických skupín, sociálnoekonomických tried a národností. Podľa najnovších údajov sa na celom svete rodí každoročne približne 100 000 novorodencov s DS- tj. na každých 700 živo narodených detí pripadá jedno dieťa s DS.

Historické pozadie
V histórii ľudstva sa už oddávna objavovali bytosti, ktoré sa vymykali bežným kritériám. Je veľmi pravdepodobné, že mnohé zo známych geneticky podmienených ochorení a chromozomálnych abnormalít, vrátane DS, sa vyskytovali v ľudskej civilizácii už v predchádzajúcich tisícročiach. K zaznamenaniu a popísaniu vývojových porúch došlo až s rozvojom lekárskych vied. Prvá zaznamenaná podoba osoby s charakteristickými príznakmi tejto diagnózy bola objavená na oltári v Cachách v Nemecku, s dátumom vzniku 1505. V roku 1838 popísal lekár Jean Esquirol vzhľad dieťaťa, ktorého znaky zodpovedajú dnešnému fenotypu DS(popis vonkajšieho vzhľadu). Podobný poznatok popísal v roku 1846 Edouard Seguin. Ako samostatná diagnóza bol však DS uznaný až v roku 1866, kedy anglický lekár John Langdom Down publikoval svoju vedeckú štúdiu o skupine pacientov, ktorí sa svojou podobou a správaním odlišovali od ostatných pacientov. doktor Down príčinu diagnózy nepoznal. Jeho predpoklad, že DS je návratom k primitívnemu mongolskému etnickému plemenu čoskoro zavrhol jeho syn Reginald(tiež lekár). Preto sa neskôr pomenovanie „mongoloizmus“,ktoré doktor Down používal považuje za zavádzajúce a nepresné. Po publikácii J.L Downa sa objavili práce dalších autorov, ktoré prispeli k popísaniu detailov týkajúcich sa DS. Celkovo sa uvádza 55 charakteristickýchznakov, u každého jedinca sa však vyskytuje iba časť z nich. Nikdy nebola objavená súvislosť medzi počtom vonkajších znakov a stupňom mentálnej retardácie. Doktor Waarden burg v roku 1932 prišiel s myšlienkou, že príčinou DS by mohla byť chromozomálna anomália. Jeho hypotézu v roku 1959 demonštroval doktor Jerome Lejeuna, ktorý potvrdil, že DS súvisí s jedným nadbytočným chromozómom.
 
CHARAKTERISTICKÉ PRÍZNAKY
U väčšiny detí s Downovým syndrómom je možné diagnózu stanoviť hneď po narodení alebo krátko po ňom. Lekár je väčšinou schopný so značnou istotou stanoviť diagnózu na základe vzhľadu dieťaťa.
Tvár- Deti s Downovým syndrómom majú pri pohľade spredu guľatú tvár, pri pohľade zo strany je profil väčšinou plochý.
Hlava- Hlava je vzadu ľahko sploštená. Tomuto javu sa hovorí brachycephalia
Oči- Väčšina detí i dospelých s Downovým syndrómom má oči mierne zošikmené. Naviac sa u nich často vyskytuje malá kožná riasa, ktorá prebieha medzi vnútorným kútikom oka a koreňom nosu. Hovorí sa jej epikantická riasa alebo epikantus. Pokiaľ je epikantická riasa veľká, môže vyvolať mylný dojem škúlenia. Oči môžu mať po okraji dúhovky (farebná časť oka) biele alebo ľahko nažltnuté bodky. Nazývajú sa Brushfieldové škvrny. Tieto škvrny môžu mať aj zdravé deti. Takmer 70% detí s Downovým syndrómom má nejaké postihnutie zraku: - ďalekozrakosť alebo krátkozrakosť, tupozrakosť, škúlenie, upchaté olzné kanáliky,...
Vlasy- Vlasy bývajú väčšinou jemné a rovné
Krk- Novorodenci s Downovým syndrómom môžu mať na zadnej strane krku voľnú kožu, ktorá sa však obvykle s rastom vyhladí. Staršie deti a dospelé majú krátky a široký krk.
Ústa- Ústa sú o niečo menšie, jazyk naopak o trochu väčší. Táto kombinácia má za následok, že niektoré deti zvyknú vyplazovať jazyk.
Ruky- Ruky bývajú široké, s krátkymi prstami. Malíček môže mať dokonca jeden kĺb namiesto dvoch. Môže byť takisto ľahko ohnutý smerom k ostatným prstom (klynodaktylia). Na dlani býva väčšinou iba jedna priečna ryha.
Nohy- Nohy bývajú silné a majú širokú medzeru medzi palcom a ukazovákom.
Svalové napätie- Končatiny a krk malých detí s Downovým syndrómom bývajú ochabnuté. Táto svalová ochablosť sa nazýva „hypotonia“ a znamená „malý tonus“(Tonus je odpor svalov proti pohybu vo voľnom stave). Svaly môžu byť ochabnuté, ale obvykle nie sú slabé.
Veľkosť postavy- Deti s Downovým syndrómom obvykle vážia pri narodení menej, bývajú aj o niečo menšie. V detstve rastú rovnomerne, ale pomaly, a v dospelosti dorastajú menších výšok – 145 až 168 cm u mužov a 132 až 155 cm u žien.

U mnohých detí s Downovým syndrómom sa jazykový vývoj oneskoruje. Ľudia s DS často trpia zhoršením sluchu, ochoreniami srdca, dýchacích ciest a často trpia aj CELIAKIOU – je to onemocnenie, pri ktorom ľudské črevo neznáša lepok, ktorý je prítomný vo väčšine múčných výrobkov. Nie sú významné rozdiely vo výsledkoch chlapcov a dievčat s DS. Mentálny a sociálny vývin mongdoidných detí má pozitívny trend asi do 10. roku, potom sa výrazne spomaľuje. Deti s DS dosahujú pomerne vyššiu úroveň v oblasti sociálnej vyspelosti oproti mentálnej úrovni.

Správanie dieťaťa
Na správanie dieťaťa i dospelých s Downovým syndrómom sú v zásade dva protichodné názory. Jeden hovorí, že sú to kľudné bytosti, ktoré sa dajú ľahko zvládnuť. Druhý naopak tvrdí, že sú to jedinci ťažko zvládnuteľní.
Súvisia s Downovým syndrómom nejaké zvláštne poruchy správania?
Deti s Downovým syndrómom dosahujú jednotlivé vývojové štádiá neskoršie ako priemerné deti. Preto v porovnaní s ostatnými deťmi ich správanie nezodpovedá veku ani telesnej zdatnosti. Obdobie vzdoru, ktoré sa normálne prejavuje medzi druhým a tretím rokom sa u dievčaťa s DS dostaví až okolo štyroch rokov. Správanie preto môže byť deštruktívnejšie, pretože dieťa je väčšie a silnejšie. Neexistujú však žiadne výchovné problémy, ktoré by súviseli výhradne s diagnózou Downovho syndrómu.

Vzdelanie
Deti s DS majú právo na vzdelania rovnako ako ich nepostihnutí rovesníci. V predškolskom veku by mali mať možnosť navštevovať materské školy, či už špeciálne alebo bežné. Vo veku povinnej školskej dochádzky by mali všetky deti chodiť do školy. Podľa závažnosti postihnutia majú možnosť vzdelávať sa vo zvláštnych školách, pomocných školách alebo môžu byť zaradené do bežných základných škôl. Takisto majú možnosť pokračovať aj v stredoškolskom vzdelaní.

Spoločnosť Downovho syndrómu na Slovensku
Je členskou organizáciou Slovenskej humanitnej rady od roku 1993. Vznikla z inciatívy piatich rodičov detí s DS(MUDr. Javorská, MUDr. Straková, MUDr. Šustrová, Ing. Šuterová a prof. Ing. Ráček) v roku 1993 ako nezávislé neštátne združenie, ktorého úlohou je pomáhať ľuďom s DS a ich rodinám.
Cieľom tohto združenie je chrániť záujmy a potreby ľudí s týmto ochorením, presadzovať skvalitnenie zdravotníckej starostlivosti a obhajovať právo na primerané vzdelanie a integráciu do spoločnosti. Poslaním tejto Spoločnosti je dať deťom s DS šancu, aby ich spoločnosť prijala, aby sa mohli rozvíjať ako iné deti, učiť sa, študovať, športovať, rozvíjať svoj talent v rôznych umeleckých odvetviach, zabávať sa, ale aj uzatvárať priateľstvá, bližšie vzťahy a možno v budúcnosti aj manželstvá.

Veľmi dôležité je zabezpečenie kvalifikovanej poradenskej činnosti- spolupráca s odborníkmi, najmä psychológmi, špeciálnymi pedagógmi a rehabilitačnými pracovníkmi.V roku 1994 sa Spoločnosť napojila na Oddelenie DS pri Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Tu bolo vytvorené Centrum pre deti a dospelých s DS, ich rodičov, odborníkov a dobrovoľných pracovníkov. Podľa programu optimálnej zdravotníckej starostlivosti sa sleduje u týchto detí už od narodenia ich psychomotorický vývin, navrhujú sa individuálne preventívne programy na zabránenie možných patologických stavov, korektná liečba a potrebná medikamentóza, chirurgická či iná liečba. Dôraz sa kladie na správnu životosprávu, pravidelné cvičenie- rehabilitáciu, vývin reči už od útleho detstva. Takisto rôzne programy starostlivosti o dospievajúcich a dospelých s DS.

Táto spoločnosť tiež organizuje rozličné semináre pre rodičov detí určitej vekovej skupiny, napríklad deti od jedného do troch rokov- seminár s praktickými ukážkami rehabilitačných postupov, psychologické pohovory. U rodičov detí od troch do šiestich rokov- seminár zameraný na špecifický pedagogický prístup a prípravu detí na vstup do materských škôl,...

Každoročne v lete združenie pripravuje niekoľko týždňových pobytov pre celé rodiny s deťmi s DS. Sanatória sú spravidla v prostredí slovenských hôr. Deti majú presne navrhnutý program. Programy sú prispôsobené veku detí. Prednosťou pobytu sú stretnutia rodičov, výmena skúseností,nadväzovanie priateľstiev,... Aj jednodňové rekreačné pobyty v rámci medzinárodného dňa detí,benefičné koncerty, relaxačné pobyty pre rodičov(bez detí, aby si aspoň čiastočne oddýchli od každodenných starostí)rozširovanie publikačnej činnosti(ktorá je v oblasti DS nedostatočná)sú organizované Spoločnosťou.

Prenatálna diagnostika
Metódy prenatálnej diagnostiky zisťujú výskyt DS u plodu. V prípade pozitívneho nálezu sa rodičia možu slobodne rozhodnúť, či matka podstúpi umelé prerušenie tehotenstva. najbežnejšou formou prenatálnej diagnostiky DS je AMNIOCENTÉZA. Vzhľadom k nákladom na jeho prevedenie, väčšinou sa táto služba umožnuje párom, u ktorých je riziko narodenia dieťaťa s DS relatívne vysoké. To znamená matkám v pokročilom veku(po 35.-37.roku) alebo v prípadoch, kde sa prvé dieťa narodilo s DS. Test je jednoduchý a prevádza sa ambulantne. Väčšinou sa robí medzi 16.-18. týždňom tehotenstva. Najprv lekár matku vyšetrí ultrazvukom, aby zistil polohu plodu a placenty. Potom pôrodník zavedie v mieste pod pupkom tenkú ihlu, ktorá preniká bruchom ďalej k maternici, až kým sa koniec ihly dostane do vaku s plodovou vodou obklopujúcou dieťa. Malé množstvo tejto tekutiny sa natiahne do injekčnej striekačky a odošle do laboratória na rozbor. V odobratej tekutine sú za normálnych okolností rozptýlené bunky pokožky plodu. Tieto kožné bunky sa v laboratóriu uložia do špeciálnej tekutiny, kde sa v teplom prostredí delia a rastú. Keď je ich dostatok je možné zafarbuť ich chromozómy. Takto sú viditeľné pod mikroskopom a dajú sa spočítať. Laborant potom môže určiť, či je prítomná chromozómová odchýlka spôsobujúca DS. Dve tretiny detí s DS sa rodia mladším matkám, ktoré žiadne dieťa s DS zatiaľ nemajú. Preto existuje jednoduchý krvný test, ktorým je možné stanoviť, či má matka zvýšenú pravdepodobnosť mať plod so syndrómom. Takýto test umožnuje rutinné screeningové vyšetrenie a konečné testy(napr. amniocentéza) sú ponúknuté iba ženám, ktoré nemajú výsledky v poriadku.

Alternatívne liečebné postupy
-terapia bunkovými extraktmi- deťom s DS sa pomocou injekcie vpravujú suché mozgové bunky plodu ovce alebo telaťa
-plastiská chirurgia- može pomôcť upraviť vzhľad deťom s DS 
-masívne podávanie vitamínov a minerálov
-„protialergické“ a bezlepkové diéty
-Feingoldova diéta-  vylúčenie potravín obsahujúcich umelé farbivá
-vývojová optometria- ovplyvňovanie funkcií zraku môže deťom pomôcť s učením
-chiropraxia- chiropraktik lieči choroby pomocou manipulácií s chrbticou
-lieky-medzi najpoužívanejšie patrí metylfenidát(ritalin) a dexamfetamin(dexedrin)- sú to stimulanciá, ktoré niektoré hyperaktívne deti ukľudňuje, dieťa je schopné sa dlhšie koncentrovať, zotrvať u danej činnosti, je menej výbušné a neposedné

Záver
Vzťah k jedincom s Downovým syndrómom dosiahol v posledných rokoch značné zmeny. K zmene by však nemohlo dôjst, keby nebolo rodičov, ktorí majú dôveru vo svoje deti. Stále viacej rodičov vychováva deti s Downovým syndrómom doma, často navzdory radám odborníkov a s malou podporou okolia. Deti sú súčasťou rodiny, kde sa im dostáva starostlivého prostredia, v ktorom rastú a učia sa.

Vznikajú spoločnosti, kde sa títo ľudia vzájomne podporujú a vedú odborníkov k tomu, aby sa na syndróm dívali novými očami. Presadili lepšie možnosti vo vzdelaní, pri oddychových aktivitách i v zamestnaní. Stačí sa zúčastniť schôdzky takéhoto rodičovského klubu, navštíviť občianske združenie podporujúce ľudí s Downovým syndrómom, aby ste videli, ako ohromne sú rodičia pre pomoc deťom zapálení, ako túžia dozvedieť sa viac o chorobe samotnej a ako sú pyšní na výsledky, ktoré ich deti dosiahli. Takisto aj vy môžete pomôcť deťom s Downovým syndrómom.

Dôsledkom nového postoja k tomuto syndrómu, sa zdatnosť jedincov s Downovým syndrómom zvýšila. Dnes sú títo ľudia zdravší, schopnejší a lepšie integrovaní do spoločnosti. Viac si uvedomujú svoju individualitu a svoje schopnosti. Za takýchto podmienok je budúčnosť ľudí s Downovým syndrómom o mnoho svetlejšia než doposiaľ a sľubuje lepšie príležitosti a životné naplnenie.