Dravce na Slovensku

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 11 704 slov
Počet zobrazení: 9 528
Tlačení: 467
Uložení: 459
Dravce na Slovensku
 
Úvod
Dravce fascinovali človeka už oddávna, predovšetkým zásluhou obdivuhodného letu. „Vládca vzduchu“ orol bol symbolom moci a sily na mnohých erboch vládcov. O sokoliarstve spísal už v 13. storočí cisár Fridrich II. dodnes platné dielo „De arte venandi cum avibus“ (O umení loviť s vtákmi). Na mnohých kniežacích dvoroch mali od stredoveku lovy so sokolmi významnú úlohu, pri ktorých nešlo ani tak o úlovok, ako o spoločenskú a športovú zábavu. Sokoli boli tiež významnými a vysoko cennými diplomatickými darmi. Vlastniť a loviť s dravcom bolo privilégiom len panovníkov.  Vyčlenenie dravých vtákov pre potreby vládnuceho panstva tak slúžilo aj ako ich ochrana.
V 18. až 19. storočí začal s vývojom palných zbraní obrat. Jednoduchší lov malej zveri spôsobil zníženie jej početných stavov a dravé vtáky boli považované za konkurentov lovcov. To malo za následok ich prenasledovanie všetkými spôsobmi, predovšetkým odstrelom, hlavne na výrovkách, vystreľovaním hniezd alebo odchytom do želiez, jastrabích košov a iných zariadení.

Vyplácanie zástrelného za „škodnú“ len prispievalo k väčšiemu prenasledovaniu dravcov. Tento neúprosný boj proti dravcom viedol k tomu, že z veľkej časti strednej Európy zmizli v druhej polovici 19. storočia hniezdiská orlov a silne sa znížili stavy všetkých druhov dravcov. K zníženiu početnosti dravcov ale aj iných živočíchov prispelo zvýšené používanie vysoko jedovatých prostriedkov pre ochranu rastlín, hnojív a ďalších chemikálii v druhej polovici 20. storočia. Tím boli veľmi postihnuté niektoré druhy dravcov, ktoré predstavovali konečné články potravinových reťazcov.

V dôsledku ochranných predpisov, zákazu používania určitých biocídov a vďaka snahám o aktívnu ochranu ohrozených druhov sa stavy niektorých dravcov opäť zvýšili. Je však nutné v tom naďalej pokračovať, predovšetkým s druhmi, ktoré sú stále ohrozené. K tomu je nutné veľkoplošné zaistenie vhodného prostredia, ako aj trvalá kontrola používania preparátov v prostredí. 

Postavenie dravcov v taxonomickom systéme

Celkový počet druhov dravcov sa podľa odlišných taxonomických systémov uvádza rôzne, približne od 280 do 312 druhov. V súčasnosti sú dravce ešte väčšinou "klasicky" chápané ako ucelená skupina- rad: dravce = sokolotvaré (Falconiformes), triedy vtáky (Aves).
 
Rad (Falconiformes) sa rozdeľuje na päť čeľadí:
-  kondorovité (Cathartidae),
-  kršiakovité (Pandionidae),
-  jastrabovité (Accipitridae),   
-  hadožrútovité (Sagittariidae),
-  sokolovité (Falconidae).
 
Podľa novších štúdií, vychádzajúcich z DNA a biomolekulárnych analýz, však dravce nie sú samostatným radom, ale pre zistenia o veľkej príbuznosti s brodivcami (Ciconiiformes) sa uvažuje o ich zaradení ako podradu do radu brodivcov. Ďalej sa ukazuje, že skupina je polyfyletická (má rôznych predkov) a kvôli tomu a pre obzvlášť veľkú podobnosť kondorov s brodivcami sa uvažuje, že kondory by mali byť úplne vyradené zo skupiny (či podradu) dravcov. Pre veľkú podobnosť kršiakovitých s jastrabovitými sa uvažuje o ich zaradení do jednej čeľade.
Dravce Slovenska

jastrabovité (Accipitridae)
včelár lesný (Pernis apivorus)  N
haja tmavá (Milvus migrans)  N
haja červená (Milvus milvus) N
orliak morský (Haliaeetus albicilla)  N
zdochlinár biely (Neophron percnopterus)  F
sup bielohlavý (Gyps fulvus)  F
sup tmavohnedý (Aegypius monachus) F
hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) N
kaňa močiarna (Circus aeruginosus) N
kaňa sivá (Circus cyaneus)  H
kaňa stepná (Circus macrourus) F  F
kaňa popolavá (Circus pygargus)  N N
jastrab lesný (Accipiter gentilis)  N
jastrab krahulec (Accipiter nisus) N N
myšiak lesný (Buteo buteo)  N
myšiak hrdzavý (Buteo rufinus)  F
myšiak severský (Buteo lagopus) H H
orol krikľavý (Aquila pomarina) N N
orol hrubozobý (Aquila clanga)  T
orol stepný (Aquila nipalensis)  F
orol kráľovský (Aquila heliaca)  N
orol skalný (Aquila chrysaetos) N
orol myšiakovitý (Hieraaetus pennatus) N
kršiakovité (Pandionidae)
kršiak rybožravý (Pandion haliaetus)   T
sokolovité (Falconidae)
sokol bielopazúrový (Falco naumanni) F
sokol myšiar (Falco tinnunculus) N
sokol červenonohý (Falco vespertinus) N
sokol kobec (Falco columbarius)  H
sokol lastovičiar (Falco subbuteo)  N
sokol rároh (Falco cherrug) N
sokol sťahovavý (Falco peregrinus)  N
 
vysvetlivky:
N- nidifikant- hniezdiaci druh
H- hibernant- prezimujúci druh
T- transmigrant- tiahnúci druh
F- frekventant- zaletujúci druh
 
Prostredie
Dravce obývajú na Zemi najrozličnejšie habitaty- od púští, cez polopúšte, pralesy, savany, stepi, močiare, vysoké pohoria, mestá až po morské pobrežia, tajgu a tundru. Vhodné prostredie musí poskytnúť dostatok potravy a vyhovujúce miesto na hniezdenie. Čo sa týka potravy, základom je jej dostupnosť- korisť musí byť uloviťeľná.  Pri tom môže mať rozhodujúcu úlohu napr. výška vegetácie alebo výška súvislej snehovej pokrývky. Pri výbere hniezdisk sú mnohé druhy veľmi prispôsobivé, zatiaľ čo ďalšie môžu mať na miesto hniezdenia veľmi svojrázne nároky. Podľa toho, kde a ako žijú, hniezdia a lovia, môžeme každý z našich druhov zaradiť aspoň do jedného z nasledovných prostredí.

Voda- veľké rieky, nádrže
Na prostredie vody s otvorenou hladinou sú viazané najmä druhy živiace sa lovom rýb- kršiak rybožravý, orliak morský, čiastočne aj haja tmavá a haja červená. Kršiak u nás nehniezdi, len pravidelne cez naše územie tiahne. Doliny veľkých riek a vodné nádrže sú miestami, kde je najväčšia šanca ho pozorovať. Orliaky v prostredí veľkých vodných nádrží a riek, najmä pri Dunaji, zimujú a v hniezdnom období lovia.

Močiarne habitaty
Sú to miesta so stagnujúcou vodou, ktorá však väčšinou nevytvára otvorenú vodnú hladinu, ako rôzne terénne depresie s pálkou, trsťou a vysokými ostricami, okraje vodných nádrží, rybníkov a podobne. Z našich dravcov je na mokré habitaty asi najviac viazaná kaňa močiarna, čiastočne aj kaňa popolavá, haja tmavá, haja červená. V iných európskych krajinách je výrazne na močiare viazaný aj orol krikľavý, u nás sa však táto väzba prejavuje len čiastočne.

Poľnohospodárska krajina nížin, pahorkatín a kotlín. Otvorená poľnohospodárska krajina s pasienkami, lúkami a poliami je loviskom pre väčšinu dravcov- myšiak lesný, sokol myšiar, orol krikľavý, sokol lastovičiar, kaňa močiarna, včelár lesný, jastrab lesný, sokol rároh, sokol sťahovavý, orol kráľovský, orol skalný, haja tmavá, haja červená, hadiar krátkoprstý a ďalšie. Priamo na poliach hniezdi kaňa popolavá, zriedkavo aj kaňa močiarna. V stromoradiach a v poľných lesíkoch hniezdi sokol červenonohý, prípadne aj sokol rároh, sokol myšiar, myšiak lesný, sokol lastovičiar a aj jastrab lesný.

Intravilán- mestá a dediny

Intravilán miest a dedín u nás obýva jediný druh dravca, a to sokol myšiar. V iných krajinách, napr. aj v susednom Česku, býva zaznamenané hniezdenie na budovách aj u sokola sťahovavého a v mestských parkoch u jastraba krahulca.

Lužné lesy
Lužné lesy predstavujú hniezdiská najmä pre orliaka morského, haju tmavú, haju červenú, ale aj myšiaka lesného a ďalšie druhy. Lesy v nižších pohoriach a v predhoriach (väčšinou listnaté, prípadne aj zmiešané) V lesoch nižších pohorí a na okrajoch vysokých pohorí hniezdia: jastrab lesný, jastrab krahulec, orol krikľavý, haja červená, sokol rároh, orol kráľovský, myšiak lesný, včelár lesný, sokol lastovičiar, hadiar krátkoprstý. V takýchto lesoch hniezdil aj orol myšiakovitý.

Lesy vo vyšších pohoriach (väčšinou ihličnaté)

Lesy vo vyšších pohoriach, prerušované pasienkami, prípadne s dostatkom otvorenej krajiny v priľahlých kotlinách alebo naopak nad hornou hranicou lesa sú typickým hniezdnym prostredím orla skalného. V takomto prostredí hniezdi aj jastrab lesný a jastrab krahulec, prípadne aj včelár lesný a myšiak lesný.

Skaly
Výhradne na skalách hniezdi sokol sťahovavý a približne aj polovica populácie orla skalného a nie tak často ale celkom pravidelne aj sokol myšiar a sokol rároh.

Subalpínske lúky a hole
Lúky nad hornou hranicou lesa sú obľúbenými loviskami orlov skalných, ale celkom pravidelne tu možno pozorovať aj sokoly myšiare, zriedkavo aj jastraby lesné, myšiaky lesné a jastraby krahulce.

Hustota populácie a veľkosť hniezdneho revíru
Hustota populácie (denzita) sa najčastejšie vyjadruje ako počet párov hniezdiacich (HP) na jednotke plochy, alebo ako počet obsadených hniezdnych teritóriíí (OHT) na jednotku plochy. Väčšinou sa tento počet prepočítava na 100 km2 a tak sa hustota vyjadruje v jednotkách HP/100km2, resp. OHT/100km2. Územie, ktoré daný pár obýva a využíva sa nazýva home range. Územie, ktoré pár bráni pred inými jedincami vlastného druhu alebo pred inými dravcami je obsadené hniezdne teritórium, alebo aj hniezdny revír. Samotné hniezdo je umiestnené v hniezdnom teritóriu, nemusí však byť v jeho strede. Malá časť populácie však obhajuje hniezdne teritórium, pritom však tieto jedince nehniezdia a ani vôbec nemusia mať postavené hniezdo. Územie, kde pár pravidelne loví sa nazýva potravné teritórium alebo potravný revír.

Home range je územie, ktoré pár obýva, kde hniezdi, loví alebo tadiaľ iba preletuje. Home range viacerých párov sa môžu prekrývať, hniezdne revíry sa neprekrývajú. Denzita a veľkosť home range sa samozrejme výrazne líšia u jednotlivých druhov. Približne platí, že čím väčší druh, tým väčší home range a zároveň nižšia hustota populácie. Ďalej približne platí, že hustota klesá v poradí od zdochlinožravých a hmozožravých druhov, cez vtákožravé a druhy živiace sa malými cicavcami až po druhy živiace sa veľkými cicavcami. Okrem toho denzitu a veľkosť home rangeu v rámci jedného druhu ovplyvňuje prostredie a množstvo dostupnej koristi.

Veľmi malé hniezdne revíry majú samozrejme druhy hniezdiace semikoloniálne, či koloniálne. V takýchto kolóniách je potom rozloha hniezdneho revíru len niekoľko m2 (napr. sokol myšiar, sokol červenonohý). Naproti tomu u solitérne hniezdiacich  sokolov myšiarov je rozloha hniezdneho revíru okolo 5-10 ha. Rozloha home range, teda celého obývaného územia je u myšiarov okolo 3 km2 a hustota populácie dosahuje 5-50, najčastejšie 10-20 HP/100km2. Z našich dravcov máva menší home range len jastrab krahulec, okolo 1,5-2 km2. Náš najbežnejší druh, myšiak lesný, dosahuje hustotu populácie najčastejšie 15-30, výnimočne však iba 5 alebo až 70 HP/100 km2. Samotný hniezdny revír máva rozlohu okolo 1-1,5 km2 a celý home range 4-7 km2. 

S narastajúcou veľkosťou druhov narastá mierne veľkosť obhajovaného hniezdneho revíru, výrazne však narastá rozloha celého obývaného územia a úmerne k tomu klesá hustota populácie. U orla krikľavého je hniezdny revír len o trochu väčší než u myšiaka, dosahuje okolo 2 km2, ale home range dosahuje už okolo 20 km2 a hustota len 3-10 HP/100 km2. Z našich dravcov majú najväčšie teritóriá orliak morský, orol kráľovský a orol skalný. Ich home range má rozlohu 30-70 km2 a dosahujú hustotu 0,5-1,5 HP/100km2.
 
Druhy dravcov hniezdiacich na Slovensku
Včelár lesný (Včelár obyčajný, Pernis apivorus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Včelár lesný obýva západopalearktický areál- Európu a západnú Áziu. Na východe hniezdi po povodie rieky Ob. Zimuje v Afrike južne od Sahary. Obýva väčšinu Európy, okrem Islandu, Írska, Veľkej Británie, najsevernejších a najjužnejších častí. Najvyššie početnosti v Európe sú v Rusku (cca 80 000 párov), Francúzsku (cca 10 000 párov), Nemecku, Švédsku (po 7-8 000 párov). Slovensko obýva takmer celé, okrem najvyšších pohorí a veľkých plôch intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny nížin v počte 900-1300 párov. Najviac mu vyhovujú biotopy starých teplejších listnatých lesov susediace s lúkami a pasienkami. Najčastejšie žije v predhoriach, zriedkavejšie v nížinách a v horách až asi do 1000 m n. m. Nezáleží, či sú lesy malé alebo veľké, s vodou alebo bez nej. Nevyhýba sa ani blízkosti ľudských sídiel. V oblastiach hniezdenia žije približne štyri mesiace (máj-august).

Poznávanie v prírode

Sfarbenie je veľmi variabilné. Celkové zafarbenie na chrbtovej strane tela je tmavohnedé. Väčšina samcov má popolavo sfarbenú hlavu. Na konci chvosta je výrazný čiernohnedý pás a ďalšie dva sú pri jeho koreni. Väčšina jedincov má na hrudi nápadné priečne usporiadané hnedé škvrny. Často sa vyskytuje hrdzavý nádych alebo až hrdzavé sfarbenie. Samec je trochu menší než samica. Dosahujú hmotnosť 680-950 g. Rozpätie krídel je 130 cm. Za letu je veľmi podobný myšiakovi lesnému, má však užšie krídla a dlhší a užší chvost a je obratnejší letec.

Rozmnožovanie
Hniezdi jednotlivo, v monogamii. Páry sú stále po viac rokov a sú verné miestu hniezdenia. Nové páry sa pravdepodobne vytvárajú už na zimoviskách alebo v priebehu ťahu. Hniezda si stavajú na stromoch, väčšinou každý rok nové. Ako súčasť toku predvádzajú samce zvláštny let, pri ktorom držia krídla nad telom a občas nimi počuteľne tlesknú. Všeobecne sú hniezda menšie než hniezda iných, podobne veľkých dravcov. Vajíčka samica začína znášať neskoro- v polovici mája až začiatkom júna. Počet vajec je väčšinou 2, zriedkavo 1, výnimočne 3. Na vajciach sedí viac samica. Inkubácia začína zväčša po znesení prvého vajca a trvá 30-31 dní. V prípade uhynutia samice dokáže samec vysedieť vajíčka až do vyliahnutia mláďat. Do veku jedného týždňa sú mláďatá kryté samicou a aj ďalšie 1-2 týždne sa ešte zdržuje na hniezde. Mláďatá vyletujú vo veku 40-45 dní. Nasledujúce 2-3 týždne im ešte rodičia nosia potravu na hniezdo. Krátko po osamostatnení sa mláďat odlietajú včeláre na zimoviská.

Potrava
Včelami sa napriek svojmu slovenskému pomenovaniu včelár neživí. Hlavnú časť jeho potravy tvoria osy a ich larvy. Tieto získava vyhrabávaním osích hniezd zo zeme, vyberaním z dutín stromov alebo z osích hniezd zavesených na konároch stromov. Larvy ôs nosia rodičia mláďatám v plástoch. Živí sa aj iným hmyzom- ostatné blanokrídlovce, motýle, chrobáky, mravce, koníky; v menšej miere aj drobnými stavovcami- hlodavce, žaby, jašterice, mláďatá vtákov, hady a aj rastlinnou potravou- rôznymi lesnými plodmi.

Haja tmavá (Milvus migrans)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Haja tmavá obýva rozsiahle územie v Európe, Ázii, Afrike a Austrálii. Obýva veľkú časť Európy, okrem Islandu, Britských ostrovov, Škandinávskeho polostrova, severnej časti Ruska, severozápadného Francúzska, Dánska, Sardínie a Korziky. Okrem toho veľmi riedke až ostrovčekovité rozšírenie má v Holandsku, Belgicku, Dánsku, Rakúsku, Čechách, na Slovensku, v Rumunsku, na Balkáne, vo Fínsku. Málo známe je rozšírenie v ruskej časti areálu. Hlavné oblasti hniezdneho rozšírenia na Slovensku sú lužné lesy v blízkosti Moravy, Dunaja a Latorice. Mimo Európy často žije v mestách alebo v ich blízkosti. Na Slovensku obýva predovšetkým pahorkatiny, široké údolia medzi pohoriami, ale aj lužné lesy a nižšie pohoria v počte 40-60 párov. Obľubuje lesnatú krajinu prestúpenú voľnými plochami (polia, lúky), takmer vždy v blízkosti vôd, veľkých riek alebo vodných nádrží. Európske haje tmavé sú prelietavé až sťahovavé. Zriedkavo môžu prezimovať v blízkosti hniezdiska, prípadne tiahnuť len do južnej Európy. Väčšinou však zimujú v rovníkovej až južnej Afrike. Na zimoviská odlietajú zväčša už v druhej polovici augusta a vracajú sa v prvej polovici apríla.

Poznávanie v prírode

Samec a samica sú rovnako sfarbení. Celkové zafarbenie je tmavohnedé, len na hlave a krku belavé. Spodok tela je bledší, hnedý s nádychom do hrdzava. Letky a chvost sú tmavohnedé. Na ohybe krídel na spodnej strane nie je bledé sfarbenie, ktoré je typické pre haju červenú. Samec je o trochu menší než samica. Hmotnosť je 750-1000 g, rozpätie krídel je 150 cm. Chvost je vykrojený menej než u haje tmavej. Pri širokom roztvorení chvosta výkroj zaniká. Haja tmavá je trochu menšia ako haja červená.

Rozmnožovanie
Mimo Európy hniezdi často aj v kolóniách. Na Slovensku i v celej Európe hniezdi jednotlivo, výnimočne semikoloniálne. Často hniezdi v kolóniách alebo v blízkosti kolónií iných vtákov - volaviek popolavých, bocianov bielych. Páry sú asi trvalé a na hniezdiská priletujú oba vtáky spolu. Po prílete predvádzajú svadobné lety. Ich súčasťou je, že sa vtáky vysoko vo vzduchu zachytávajú pazúrmi a padajú spolu takmer až k zemi, pričom sa okolo seba otáčajú. Hniezda si stavajú na stromoch. Často používajú staré hniezda iných vtákov- volaviek, kormoránov, vrán, bocianov a podobne. Vo výstelke hniezd sa okrem rastlinného materiálu často objavujú aj kusy papiera, handier, umelých hmôt, špagáty a podobne. Vajíčka začínajú znášať koncom apríla, začiatkom mája. Ich počet je 2-3 a znášané sú v intervale 2-3 dní. Inkubácia začína pred znesením posledného vajca. Na sedení sa podieľajú obaja rodičia, samica viac. Zahrievanie trvá 28-32 dní. Počas sedenia nosí samec samici potravu. Najslabšie mláďa býva staršími potlačované a niekedy hynie. Na hniezde zostávajú 42-46 dní. U nás vyletujú zväčša v priebehu júla. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku najmenej 2 roky. S rodičmi sa môžu zdržovať v hniezdnom teritóriu aj ďalší rok, pričom nie sú odháňané.

Potrava
Haja tmavá sa živí rôznou potravou. V blízkosti vôd prevažujú v potrave ryby. Inde môžu prevažovať cicavce, najmä drobné hlodavce alebo vtáky. Menej loví aj obojživelníky a plazy. Vysoký podiel môže tvoriť hmyz. Je o nej dobre známe, že často okráda o potravu iné druhy vtákov, najmä dravce. Často zbiera živočíchy zrazené na cestách. Tam, kde žije v mestách alebo v ich blízkosti, živí sa zväčša odpadkami. Veľmi často požiera zdochliny. Potravu môžu zbierať aj za letu z vodnej hladiny.
 
Haja červená (Milvus milvus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Európsky areál, pokrývajúci južnú a strednú Európu až po južné Švédsko a dosahujúci severný okraj Afriky. Najväčšie počty žijú v Nemecku (cca 13 000 párov), v Španielsku (cca 4 500 párov) a vo Francúzsku (cca 2 500 párov). Haja červená obýva  na Slovensku  juhozápad a severovýchod krajiny. Na severovýchodnom Slovensku pahorkatiny a predhoria s listnatými alebo zmiešanými lesmi, v blízkosti s pasienkami a lúkami. Na západnom Slovensku obýva nížinné listnaté lesy, predovšetkým luhy, v blízkosti s vlhkými lúkami. Početnosť haje červenej je v súčasnosti odhadovaná na 15 - 20 hniezdiacich párov a jej počty stále klesajú. Je jedným z najohrozenejších dravcov u nás. Haje červené sú sťahovavé, väčšina európskej populácie zimuje na Pyrenejskom polostrove. Ojedinele ich možno u nás zastihnúť aj v zime. Väčšinou odlietajú v septembri a na hniezdiská sa vracajú v marci.
Poznávanie v prírode

Na chrbtovej strane je sfarbenie svetlo hrdzavohnedé. Hlava je veľmi svetlá, hrdzavokrémová. Spodná časť tela je hrdzavá s hnedým škvrnami. Zospodu je na krídlach nápadné svetlé pole pred koncom krídel kontrastujúce s čiernymi koncami letiek. Chvost je červenohnedý. Je nezameniteľná s inými dravcami kvôli hlboko vykrojenému chvostu. Výkroj nezaniká ani pri široko roztvorenom chvoste. Tento výkroj je u haje tmavej menej výrazný. Haja červená patrí medzi väčšie dravce, s rozpätím krídel asi 160 cm a hmotnosťou 1200-1600 g. Oba druhy sú obratní letci, majú dlhšie krídla než myšiak, často a dobre krúžia.

Rozmnožovanie
Páry sú verné miestu hniezdenia. Na rozdiel od haje tmavej hniezdi vždy jednotlivo. Svadobné lety začínajú koncom marca. Hniezdia na stromoch, zvyčajne veľmi vysoko. Pre haju červenú je typické umiestňovanie hniezd na okraj lesa. Stavajú si vlastné hniezda, ale obsadzujú aj staré hniezda po iných vtákoch. Ako materiál pre výstelku hniezd používajú rôzne odpadky, papiere a handry. Vajíčka začínajú znášať v apríli až začiatkom mája. Počet vajíčok je 2-3. Zahrievanie vajec trvá 30-32 dní. Na inkubácii sa podieľa najmä samica, samec menej. Po vyliahnutí zostáva samica ešte asi 2 týždne pri mláďatách. Hniezdna starostlivosť trvá okolo 50 dní. Po vyletení sa rodičia ešte asi štyri týždne starajú o mláďatá. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 2-3 roky.

Potrava
Živí sa rôznorodou potravou- najmä drobnými cicavcami, menej vtákmi, zriedkavo aj rybami. Často požiera aj zdochliny a okráda o potravu iné druhy dravcov.

Orliak morský (Haliaeetus albicilla)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva severnú Palearktídu od Japonska až po Škótsko a Island. Areál jeho rozšírenia zasahuje aj do Grónska. Na juhu siaha jeho areál od Chorvátska a Kaspického mora v Európe a 30° až 40° s. z. š. v Ázii. Na severe siaha areál až približne po 70° s. z. š., v Európe po Barentsovo more a po severnú Sibír v Ázii. Priame prenasledovanie v Európe v 18. a 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol z mnohých krajín. Najväčšie počty sa zachovali v Nórsku (1500-2000 párov), Rusku (cca 1000 párov), Poľsku (300-500 párov); hniezdi aj v Nemecku, Švédsku, Fínsku, Bielorusku, Chorvátsku, Ukrajine, Islande, Estónsku a niekoľkých ďalších krajinách. Na Slovensku hniezdi pri Dunaji, pri Morave a pri Zemplínskej Šírave približne 6 párov. V blízkosti musia byť staré lesy s veľkými stromami alebo na morskom pobreží skalné bralá. Odhaduje sa, že u nás zimuje okolo 60-80 jedincov. Dospelé vtáky zo stredoeurópskej oblasti sú väčšinou stále a zimu trávia v blízkosti hniezdiska. Mladé vtáky sú potulné až sťahovavé a zimujú v západnej alebo južnej Európe. Severské vtáky sú sťahovavé a môžu u nás zimovať.

Poznávanie v prírode
Orliak morský je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Dosahuje rozpätie krídel až 240 cm a samica môže vážiť až 8 kg. Veľkosť ako aj viaceré ďalšie znaky, napr. klinovitý chvost, ktorý je u dospelých biely, a veľmi masívny zobák ho činia nezameniteľným s inými druhmi. Krídla sú dlhé, široké, s výrazným prstovitým roztiahnutím letiek. Let nie je veľmi obratný. U dospelých je temeno a tyl nápadne svetložltý. Mladé vtáky sú celkove tmavšie než dospelé.

Rozmnožovanie
Páry orliakov sú stále po mnoho rokov a väčšinou sa rozpadajú len po smrti niektorého z partnerov. Hniezdi pomerne skoro, zásnubné lety a stavba hniezda začínajú už koncom decembra. Súčasťou svadobných letov je chytanie sa pazúrmi vo vzduchu, doprevádzané hlasným volaním. Hniezdi na vysokých mohutných stromoch, najčastejšie na topoľoch, bukoch a boroviciach. Na hniezdo musí byť dobrý prílet. Počas hniezdenia je citlivý na vyrušovanie. Hniezdo je veľmi veľké. Väčšinou má pár v teritóriu niekoľko hniezd, ktoré striedavo používa. 1-3 vajíčka znáša samica už v druhej polovici februára alebo začiatkom marca. Inkubácia trvá 36-40 dní. Sedí hlavne samica, na krátko striedaná samcom. Hniezdna starostlivosť trvá 80-90 dní. Ešte aspoň dva mesiace po vyletení sú mláďatá potravne plne závislé na rodičoch, ktorí ich kŕmia. Pohlavnú dospelosť dosahuje až približne vo veku 5 rokov.

Potrava
Potravná skladba orliaka je pestrá. Najväčšiu časť jeho potravy tvoria ryby, nasledované malými až stredne veľkými cicavcami a najrozličnejšími druhmi vtákov. Najmä v zime požiera často aj zdochliny.

Hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Areál jeho rozšírenia sa tiahne od severozápadnej Afriky cez južnú a východnú Európu, cez stredný východ po strednú Áziu a juhozápadnú Sibír. Najvyššie počty v Európe dosahujú v Španielsku (cca 2000 párov), Francúzsku (okolo 900-1000 párov), Chorvátsku (400-500 párov), Grécku a Bielorusku. Na Slovensku hniezdi najmä vo východnej až juhovýchodnej časti. Pozorovania naznačujú aj možnosť hniezdenia na viacerých lokalitách stredného a západného Slovenska, hniezdenie tu však nebolo dokázané. Dosť uniká pozornosti a dohľadať jeho hniezdo je veľmi ťažké. Aj preto sú odhady jeho početnosti veľmi približné, odhaduje sa, že u nás hniezdi 20 - 25 párov.

Poznávanie v prírode
Je pomerne veľký, dosahuje rozpätie krídel až 180 cm a hmotnosť 1500 až 2200g. Má dlhé a široké krídla, s nápadným prstovitým roztiahnutím letiek. Jeho mohutný vzhľad ešte zvýrazňuje nápadne veľká hlava. Väčšina spodnej časti tela je biela, iba hlava, krk a prsia sú tmavé. Na svetlom chvoste sú tri tmavé pásy, koncový je širší. Pri hľadaní koristi sa často trepotá vo vzduchu.

Rozmnožovanie
Páry sú veľmi verné hniezdnemu teritóriu. Predvádza nápadné svadobné lety s výrazným "hojdačkovaním". Hniezdi väčšinou na ihličnatých stromoch (borovica, jedľa), menej na listnatých, výnimočne aj na skalách v teplejších oblastiach blízko otvorených plôch, ako sú lúky, rašeliniská, holoruby a pod. Hniezdo je v pomere k veľkosti vtáka veľmi malé. Väčšinou stavia každý rok nové hniezdo. Samica znáša koncom apríla alebo začiatkom mája jedno výnimočne dve vajcia a sedí na nich 40-45 dní, pravidelne striedaná samcom. Asi do troch týždňov samica mláďaťu korisť trhá, potom ju už požiera celú. Aj keď sú niekedy znesené dve vajíčka, vyletuje vždy len jedno mláďa. Obdobie hniezdnej starostlivosti je až okolo 70-75 dní a mláďatá vyletujú z hniezd začiatkom augusta. V septembri odlietajú hadiare na juh na zimoviská v Afrike južne od Sahary. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 3-4 rokov.

Potrava
Hadiar krátkoprstý je potravným špecialistom. Živí sa takmer výhradne hadmi a jaštericami. Proti hadiemu jedu nie je imúnny. Len minimálne požiera aj drobné cicavce a mláďatá spevavcov.  
 
Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva veľmi veľký areál od severnej Afriky, cez Európu, Áziu až po Novú Guineu, Austráliu a Nový Zéland. V Európe chýba na väčšine územia Veľkej Británie a Škandinávie ďalej v Írsku a na Islande. Je málo početná alebo úplne chýba v mnohých oblastiach južnej Európy. Najvyššie počty sú v Poľsku, Ukrajine a Nemecku (približne po 6 000 párov). Na Slovensku obýva najmä južné časti v rovinách a pahorkatinách, ojedinele hniezdi aj v medzihorských kotlinách. Tak ako všetky kane obýva otvorenú krajinu nížin. Je najviac viazaná na vodu, hniezdi nad vodou v trsti na okrajoch rybníkov, mŕtvych ramien, v mokradiach s porastami trsti, pálky alebo ostríc, zriedkavo aj na nízkych kríkoch. Výnimočne hniezdi aj na poliach v repke alebo v obilí. Je sťahovavá, zimuje v Afrike, časť populácie však aj v juhozápadnej Európe. Zhromažďovanie do kŕdľov pred odletom spadá už do druhej polovice augusta, odlietajú však väčšinou až v septembri. Výnimočne môže na našom území prezimovať. Na hniezdiská sa vracia koncom marca a začiatkom apríla. Kaňa močiarna je u nás už v južných oblastiach pomerne bežným druhom a jej početnosť má už dlhšiu dobu mierne vzrastajúcu tendenciu, v súčasnosti dosahuje 500-600 párov. Postupne sa údoliami riek a kotlinami šíri na sever. V súčasnosti ju nemusíme považovať za ohrozený druh.

Poznávanie v prírode
Je u nej vyvinutý farebný pohlavný dimorfizmus. Samec je z vrchnej strany prevažne tmavohnedý s hnedožltou hlavou a predným okrajom krídel. Ďalej od tela sú krídla sivé, okraje sú čierne. Chvost je svetlosivý. Zospodu sú krídla svetlosivé. Brucho a nohavičky sú hrdzavohnedé. Samica je tmavohnedá, len hlava a predná časť krídla sú svetložlté. Je najväčšou z našich kaní, je veľká skoro ako myšiak ale zreteľne štíhlejšia. Dosahuje rozpätie krídel 115-130 cm a hmotnosť 450-750 g. Väčšinou lieta typickým kolísavým letom nízko ponad zem. Krídla pritom drží zdvihnuté šikmo nahor.

Rozmnožovanie
Väčšinou hniezdi jednotlivo, na vhodných lokalitách má však silnú tendenciu vytvárať malé kolónie. V takýchto kolóniách môže byť vzdialenosť hniezd aj iba niekoľko desiatok metrov. Hniezda sú najčastejšie v poraste minuloročnej trsti na polámaných steblách, niekedy teda aj priamo nad vodou. Často sú však aj v obilí alebo veľmi zriedkavo aj na nízkych kríkoch blízko vody. 3-6 vajíčok znáša samica v druhej polovici apríla až začiatkom mája s odstupom 2-3 dní. Inkubácia trvá 31-34 dní, začína od znesenia prvého vajca a samec sa na nej nepodieľa. Mláďatá kŕmi iba samica, ktorej nosí potravu samec. Medzi mláďatami na hniezde sú nápadné vekové rozdiely. Vo veku 4-5 týždňov sa už mláďatá pohybujú v okolí hniezda, prvé lety absolvujú asi o 10 dní neskôr. Ešte niekoľko týždňov po vyletení ich samica kŕmi.

Potrava
Hlavnú časť jej potravy tvoria malé hlodavce a menšie vodné vtáky a ich mláďatá, menej aj obojživelníky, ryby a hmyz. V čase kulminácie početnosti hraboša poľného je tento výrazne dominujúcou potravou.
 
Kaňa popolavá (Circus pygargus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva Európu na východ až do Ázie na Sibír po povodie Jeniseja. V Európe sú najvyššie počty v Rusku, odtiaľ sa populácia sústreďuje najmä v Bielorusku, Poľsku, Nemecku a opäť vysoké počty sú vo Francúzsku a Španielsku. Na Slovensku hniezdi najmä na Východoslovenskej a Podunajskej nížine a priľahlých pahorkatinách, ojedinele aj v kotlinách stredného Slovenska. Obýva predovšetkým vlhké lúky v otvorenej krajine nížin. V poslednej dobe čoraz častejšie hniezdi v poliach na nížinách. Je sťahovavá, zimuje v Afrike južne od Sahary. Hniezdiská opúšťa už koncom augusta a začiatkom septembra, prilieta v polovici apríla. Cez naše územie pravidelne tiahnú severské populácie, výrazný je najmä jarný ťah, ktorý prebieha približne koncom marca. Patrí medzi najohrozenejšie druhy dravcov Slovenska. Jej početnosť je podstatne nižšia ako početnosť kane močiarnej. V súčasnosti sa odhaduje na 30-80 párov.

Poznávanie v prírode
Podobne ako u všetkých kaní je aj u nej vyvinutý farebný pohlavný dimorfizmus. Samec je na chrbte, hlave a vrchnej časti pŕs popolavosivý. Brucho a celá spodná časť sú svetlé s hrdzavohnedými škvrnami. Prvých 8 letiek je čiernych. Z hora je na krídle jeden nápadný tmavý pás, zdola sú dva menej nápadné tmavé pásy. Samica je z hornej strany hnedá, na brušnej strane špinavobiela s veľmi širokými a výraznými tmavými škvrnami. Je veľmi ťažké ju odlíšiť od samíc kane sivej a kane stepnej. Kaňa popolavá je najmenšou z našich kaní. Je nápadne štíhla a  zreteľne menšia než kaňa močiarna. Dosahuje rozpätie krídel 110 cm a hmotnosť 230-450 g. Krídla sú dlhšie a štíhlejšie ako u kani sivej. Chvost je dlhý a úzky. Ako všetky kane, najčastejšie lieta nízkym kolísavým letom. Dokáže však lietať aj rýchlo a obratne.

Rozmnožovanie
U nás je typickým fluktuantom, početnosť v jednotlivých rokoch sa mení a práve tak sa menia aj obsadzované lokality. Je len niekoľko lokalít, ktoré obsadzuje viac či menej pravidelne. Niekedy sú zaznamenané prípady bigamie, keď jeden samec zahniezdi s dvomi samicami, je to však výnimočné. Hniezdi na zemi v rôznych vysokých bylinách a v poslednom období čoraz častejšie v obilí na poliach. Hniezdo je vždy kryté vysokou vegetáciou, hniezda na poliach sú najmä v repke a v ozimnom jačmeni. Stavia ho najmä samica. Vajíčka znáša až v priebehu mája, prípadne až začiatkom júna. Počet vajíčok je 3-5. Sedí na nich len samička a to približne 4 týždne. V tom čase jej samec nosí potravu. Podobne ako u kane močiarnej sú medzi mláďatami dosť nápadné vekové rozdiely. Mláďatá sa začínajú rozliezať v okolí hniezda už vo veku 3-4 týždňov, čo je približne v druhej polovici júla, krátko neskôr už vedia lietať. Pohlavne dospievajú vo veku jedného až dvoch rokov.

Potrava
Kaňa popolavá sa živí najmä drobnými hlodavcami, najmä hrabošom poľným, ďalej aj vtákmi a ich mláďatami, hmyzom, obojživelníkmi a plazmi.

Jastrab lesný (Accipiter gentilis)

Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Má holarktické rozšírenie. Hniezdi v Európe, v Ázii, okrem južných a najsevernejších častí, v severnej Amerike približne od polárneho kruhu po severo-západné Mexiko a stred USA a v severnom Maroku. Európu obýva od východného Portugalska až po Ural a od 70° s. z. š. vo Fínsku po 35° s. z. š. na Kréte. Nehniezdi na Islande, v Írsku, na viacerých ostrovoch v Stredozemnom mori. Na Slovensku je bežným druhom, rozšíreným po celom území, avšak hustota jeho populácie je nízka. Obýva lesy všetkých typov v nížinách aj v pohoriach (až do nadmorskej výšky 1200-1300 m), predovšetkým staré, vysoké lesy. Na rozsiahlych nížinách s intenzívnym poľnohospodárstvom je jeho rozšírenie len ostrovčekovité. Pôvodne to bol typický lesný vták, v súčasnosti však s obľubou hniezdi aj v poľných lesíkoch a remízkach, v mladých nízkych lesoch i plantážach. V posledných rokoch začal obsadzovať veľké parky veľkomiest. Na Slovensku sú tieto trendy oveľa slabšie než v západnej Európe. Naše populácie jastraba sú stále až prelietavé. Severoeurópske vtáky, najmä mladé, sú sťahovavé. Tiahnú približne juhozápadným smerom a môžu u nás zimovať. U nás hniezdi 1600-1800 párov.

Poznávanie v prírode
Na chrbtovej strane je sivohnedý. Nad okom je takmer biely pásik. Spodná časť tela je biela, tmavohnedo až sivo priečne pásavá. Mladé vtáky sú na chrbtovej strane svetlejšie hnedé než staré vtáky a na brušnej bledohnedé s hnedými kvapkovitými škvrnami. Samec je oveľa menší než samica. Samce dosahujú hmotnosť 550-900 g, samice 750-1200 g. Rozpätie krídel samice je 120 cm, samca trochu menej. Krídla sú krátke a široké. Chvost je dlhý s nápadnými štyrmi priečnymi pruhmi. Lieta veľmi obratne, bežne v lese medzi stromami. Krúži zriedkavo.

Rozmnožovanie
Páry sú stále po viac rokov a sú verné svojmu hniezdnemu teritóriu. Svadobné lety predvádzajú už koncom februára a v marci. Hniezda si väčšinou stavajú samy, len málokedy obsadzujú hniezda iných vtákov. Hniezda používajú mnoho rokov alebo majú v revíri viac hniezd a tie striedajú. Hniezda bývajú najčastejšie na ihličnatých  stromoch. Znášanie vajec začína koncom marca a v prvej polovici apríla. Vajíčka sú znášané v intervale 2-4 dní. Počet vajec je 3-4. Inkubácia trvá 35-38 dní, čo je dosť dlho. Počas inkubácie samec prináša samici potravu. Prvých desať dní samica mláďatá zahrieva. Mláďatá si dokážu korisť trhať až asi od 25. dňa života. Keďže samec im korisť nikdy netrhá, sú až do tohto veku úplne odkázané na matku. Hniezdna starostlivosť trvá asi 40 dní, samčekovia vyletujú skôr než samičky. Mláďatá vyletujú u nás z hniezd približne v polovici júna. Počet vyletených mláďat je 2-3. Mladé vtáky sa v blízkosti hniezda zdržujú asi mesiac a z revíru miznú v polovici júla.

Potrava
Jastrab lesný má silné nohy a dlhé pazúry, čo mu umožňuje loviť aj pomerne veľkú korisť. V jeho potrave prevažujú vtáky nad cicavcami. Z vtákov sú to najčastejšie: kurovité, krkavcovité, holuby, malé spevavce, ďatle, dokonca aj viaceré druhy dravcov a sov. Z cicavcov sú v koristi najviac zastúpené: hraboš poľný, veverica, králik, syseľ, krt, ryšavka. Požieranie zdochlín je zriedkavé. Zastúpenie iných stavovcov alebo bezstavovcov v potrave je malé. Korisť vyzerá buď zo stromu, alebo za letu popri lese, stromoch, alebo za letu v lese.

Jastrab krahulec (Accipiter nisus)

Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Jastrab krahulec je palearktický druh obývajúci Európu, Áziu a severnú Afriku. Európu obýva celú okrem Islandu, krajného severu a niekoľkých ďalších malých oblastí. Najväčšie populácie sú vo Veľkej Británii (okolo 35 000 párov), Francúzsku (okolo 20 000 párov), v Nemecku, Švédsku a Fínsku po 15 000 párov. Obýva veľkú väčšinu územia Slovenska okrem najväčších nížin s intenzívnym poľnohospodárstvom. Pôvodne hniezdil takmer výlučne v neprerušovaných lesoch, prípadne v lesoch s lúkami, čistinami a podobne. Obsadil však aj rôzne iné prostredia: lesíky v otvorenej poľnohospodárskej krajine, močiare, urbanizované prostredie, dokonca hniezdi aj priamo v mestách. Veľmi často hniezdi aj v stromoradiach. Tieto trendy zmeny biotopu sa prejavujú na Slovensku v menšej miere ako v západnej Európe. V Európe je krahulec stály až sťahovavý vták. Z našej populácie sú sťahovavé najmä mladé vtáky, menej staré. Väčšina dospelých v zime opúšťa hniezdnu oblasť- možno hovoriť o prelietaní alebo ťahu. Veľakrát však bolo dokázané aj prezimovanie na hniezdisku. Jeho početnosť sa odhaduje na 1500-2000 párov. V súčasnosti sa populácia zdá byť stabilná.

Poznávanie v prírode
Je veľmi podobný jastrabovi lesnému, je však podstatne menší. Na chvoste sú 4 výrazné a 1 naznačený pás. Samec má chrbtovú stranu sivomodrú. Brušná strana tela je belavá s hrdzavohnedým priečnym vlnkovaním. Na sluchoch, hrvoli a bokoch pŕs je hrdzavý. Samica je na chrbtovej strane hnedosivá. Líši sa od samca tým, že nemá hrdzavo sfarbené sluchy, hrvoľ a boky pŕs a vlnkovanie na brušnej strane je sivohnedé, nie hrdzavohnedé. Samec je značne menší než samica. Hmotnosť samca je 105-170 g, samice 170-300 g. Rozpätie krídel samice je 75 cm, samca menej. Keď stojí, sú nápadné dlhé tenké nohy. Krídla sú krátke a široké. Chvost je dlhý. Lieta veľmi obratne, málokedy krúži a len zriedka sa trepotá na mieste. Často ho prenasledujú drobné vtáky.

Rozmnožovanie
Krahulce sú zväčša monogamné, boli však zaznamenané aj prípady bigamie. Páry obsadzujú hniezdne revíry koncom marca a v apríli. Súčasťou nahovárania je prinášanie koristi samičke. Krahulce si stavajú vlastné hniezdo, alebo využívajú staré hniezda iných vtákov alebo veverice. Krahulec hniezdi na mladých stromoch, takmer výhradne na ihličnanoch. Hniezdo je pomerne veľké. Čerstvé zelené konáriky na hniezdo nenosia. Hniezdiť začínajú v máji. Počet vajec je väčšinou 4-5. Vajíčka sú znášané v intervale 2-3 dní. Na vajciach sedí iba samica a to od prvého vajca. V tom čase pre ňu samec loví korisť. Inkubácia trvá 31-35 dní. Samica prvý týždeň zostáva na hniezde, neskôr tiež lieta loviť, ale stále veľa času trávi pri mláďatách. Samec sám mláďatá nikdy nekŕmi, korisť im trhá a kŕmi ich samica. Ak samica uhynie v tomto období, zahynú aj mláďatá. Mláďatá sa rozlietajú po okolitých stromoch už vo veku 3-4 týždňov, v piatich týždňoch už vedia lietať. Vo veku 5-6 týždňov už samé lovia. Počet vyletených mláďat je 3-5. Krahulce majú veľa prirodzených nepriateľov - jastrab lesný, sova obyčajná, kuna hôrna a ďalšie. Tieto ohrozujú najmä mláďatá na hniezde a krátko po vyletení. Páry sa po vyhniezdení rozpadajú.

Potrava
Samica loví v priemere väčšiu korisť než samec. Krahulec sa špecializuje na lov drobných vtákov, najmä spevavcov. Menej loví aj vtáky také veľké alebo aj väčšie ako je on sám: napr. sojka alebo vlha. V potrave sa vyskytujú aj drobné cicavce. Často loví v lese medzi stromami alebo lieta nízko okolo krovín a lesa. Loví aj v intraviláne. Pri útoku je dosť nevšímavý k okoliu a môže naraziť do skla, alebo vletieť do budovy.

Myšiak lesný (Myšiak hôrny, Buteo buteo)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Palearktický typ rozšírenia. Obýva rozsiahly areál pokrývajúci väčšinu Európy, Áziu od Uralu po Tichý oceán, vrátane Tibetu, Himalájí a Kórejského polostrova až po Japonsko. Nehniezdi na Islande, v Írsku, v západnom Škótsku, východnej časti Veľkej Británie a v najsevernejších častiach Škandinávie a Ruska. Nehniezdi ani na juhovýchode Ukrajiny a na volžsko-uralských stepiach v Rusku. U nás hniezdi po celom území  v najrozličnejších typoch lesov, od lužných až do horských s nadmorskou výškou do 1300 m, ale aj v poľných lesíkoch, menej aj v stromoradiach, prípadne aj na solitéroch. Znáša vysoké zrážky a vo všeobecnosti sa vyhýba suchým habitatom. Dokázal sa prispôsobiť intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine a dosahuje aj v takýchto podmienkach vysoké hustoty. U nás je myšiak stály až prelietavý vták. Severské vtáky tiahnú približne južným smerom a môžu u nás zimovať. Je najpočetnejším dravcom tak v Európe ako aj u nás. Postupné zakazovanie jeho strieľania po celej Európe viedlo k nárastu jeho početnosti. V súčasnosti nie je ohrozeným druhom, aj keď negatívnych faktorov, ktoré spôsobujú jeho úmrtnosť je mnoho. Početnosť na Slovensku sa odhadujeme na 7 000-10 000 párov.

Poznávanie v prírode
Vyskytuje sa svetlá a tmavá farebná fáza, s rôznymi prechodnými formami. Spodná časť tela môže byť takmer biela až takmer hnedá s rôznymi prechodmi. Časté je svetlé sfarbenie na prsiach a tmavšie na bruchu. Vyskytuje sa aj hrdzavý nádych. Chrbtová strana tela je u oboch farebných fáz tmavohnedá. Na chvoste je 7-10 pásov. Samec je trochu menší než samica. Hmotnosť je 600-1100 g, rozpätie krídel okolo 130 cm. Má stredne dlhé, nie veľmi široké krídla, prstovité roztiahnutie ručných letiek je iba naznačené. Chvost je skôr krátky, zaokrúhlený, väčšinou široko roztiahnutý. Let je dosť neobratný a ťažkopádny. Často a dobre krúži bez pohybu krídel a sedáva na vyvýšených miestach v otvorenej krajine.

Rozmnožovanie
Žije v monogamii. Páry asi nie sú stále. Po návrate do hniezdneho revíru od konca februára predvádzajú páry svadobné lety- plachtenie v špirále do výšky a následný let strmhlav. Hniezdo býva na strome, výnimočne aj na skale, stohu slamy alebo stožiari elektrického vedenia. Stromové hniezda sú umiestnené väčšinou v poraste (často blízko okraja), menej v stromoradiach, výnimočne na solitéroch. Často používajú to isté hniezdo po viac rokov. Znášanie vajec začína koncom marca, väčšinou však prebieha v apríli. Počet vajec je 2-4. Inkubácia trvá 30-33 dní. Inkubujú obaja rodičia, vo väčšej miere samica. Mláďatá sa liahnu postupne. Až vo vyššom veku mláďat lovia obidvaja rodičia. Mláďatá vyletujú z hniezda vo veku 42-49 dní, čo je u nás väčšinou v druhej polovici júna. Vyletené vtáky sa ešte 2 mesiace zdržujú v blízkosti hniezda a sú kŕmené rodičmi. Rodina sa rozpadá koncom augusta, keď sa mláďatá začínajú potulovať v širokom okolí hniezda.

Potrava
Pre pomerne slabé nohy s krátkymi pazúrmi môže myšiak loviť len malú korisť. Viac ako polovicu potravy myšiaka tvorí hraboš poľný, ďalej sa živí ostatnými druhmi drobných hlodavcov, menej aj vtákmi (najmä mláďatami spevavcov), menšími plazmi, hmyzom, v zime často zdochlinami.
 
Orol krikľavý (Aquila pomarina)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Orol krikľavý má disjunktívny areál rozšírenia. Nominátny poddruh A. p. pomarina sa vyskytuje v strednej, väčšine východnej Európy, na Kaukaze, v Turecku a v severozápadnom Iráne a je sťahovavý. Druhý poddruh, A. p. hastata, obýva východný Pakistan, sever Indie a sever Barmy a je stály. Najväčšie počty hniezdia v Bielorusku, Poľsku, Litve a na Slovensku. Na Slovensku sa jeho populácia sústreďuje do východných a severných oblastí, na západnom Slovensku je len málo párov. Hniezdi predovšetkým v pahorkatinách a na okrajoch pohorí, ale aj priamo vo väčších horských kotlinách, v rôznych typoch lesov. V iných krajinách hniezdi najmä v lesoch na nížinách a lužných lesoch. Uprednostňuje ostrovčekovitú lesnú krajinu, kde sú lesy prerušované mokrými lúkami, pasienkami, riečnymi údoliami, močiarmi a rašeliniskami, ktoré využíva jako loviská. Vyhýba sa bezlesným územiam, vysokým pohoriam a rozľahlým neprerušeným lesom. Nominátny poddruh je prísne sťahovavý. Odlieta v druhej polovici septembra a začiatkom októbra. Tiahne väčšinou cez Bospor, západné Turecko a východné pobrežie Stredozemného mora do Afriky. Malá časť populácie môže zimovať severne od rovníka (až v Egypte), väčšinou však zimujú v juhovýchodnej Afrike. Na hniezdiská sa vracia v pároch začiatkom apríla. Orol krikľavý je naším najpočetnejším a najmenším orlom rodu Aquila s početnosťou 800-900 párov.

Poznávanie v prírode
Samec a samica sú rovnako sfarbené, skoro jednofarebne hnedé až tmavohnedé na celom tele. Na hlave a na vrchnej časti tela je sfarbenie svetlejšie hnedé. Mladé vtáky sú tmavohnedé a s hrdzavým až žltohrdzavým sfarbením v tyle, niekedy ako úplne zreteľná škvrna a majú hrdzavožlté okraje veľkých krídelných kroviek, veľkých chvostových pier a škvrny na chvostových krovkách. Je výrazne väčší než myšiak lesný. Dosahuje hmotnosť 1100-1700 g a rozpätie krídel okolo 150 cm. Má dlhšie a širšie krídla než myšiak a aj prstovité roztiahnutie ručných letiek je výraznejšie. Chvost je stredne dlhý. Často krúži alebo sedáva na vyvýšených miestach na stromoch, na stĺpoch, ale aj na hrudách na poli a podobne. Pomerne často a obratne sa pohybuje po zemi.

Rozmnožovanie
Na hniezdiská sa orly krikľavé vracajú už v pároch a to začiatkom apríla. Po prílete predvádzajú svadobné lety- krúženie vo výške a "hojdačku" (strmhlavý let nasledovaný vyhupnutím takmer do pôvodnej výšky). Hniezdi jednotlivo. Je veľmi verný svojmu teritóriu a aj hniezdu, ktoré je obsadzované po viac rokov. Ak stavia nové hniezdo, často použije ako základ staré hniezdo iných dravcov. Hniezda bývajú väčšinou na ihličnatých stromoch, vo výške 12-25 m. Znášanie vajec začína koncom apríla až v prvej polovici mája. Vajíčka bývajú väčšinou 2, prípadne 1, výnimočne 3. Znášané sú v intervale 3-4 dní. Inkubácia začína od znesenia prvého vajíčka a trvá 38-40 dní. Zahrieva ich zväčša samica, menej samec. Samec jej v tomto období obstaráva a nosí potravu. U orla krikľavého je silne vyvinutý kainizmus. Vychovanie oboch mláďat je u tohto druhu zriedkavé. Starostlivosti o mláďatá sa účastnia obaja rodičia - samec obstaráva potravu, samica kŕmi. Mláďa opúšťa hniezdo vo veku 8 týždňov - väčšinou v prvej polovici augusta.

Potrava
Orol krikľavý loví zväčša cicavce, najmä drobné hlodavce, menej aj väčšie druhy a príležitostne vtáky, najmä ich mláďatá. Ako potrava mu slúžia i plazy, obojživelníky a hmyz. Zriedkavo požiera aj zdochliny. Veľmi zriedka získava potravu obťažovaním iných dravcov.

Orol kráľovský (Aquila heliaca)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Areál orla kráľovského sa tiahne od strednej Európy cez Ukrajinu, Turecko a juh Ruska až po strednú Sibír. V globálnom meradle patrí medzi veľmi ohrozené dravce. V Európe je jeho populácia značne rozdrobená a jeho početnosť je v Európe približne len 400-500 párov. Na Slovensku hniezdi v juhozápadnej a juhovýchodnej časti štátu, predpokladá sa, že niekoľko málo párov by mohlo hniezdiť aj na juhu stredného Slovenska. Na východnom Slovensku sa stále prejavuje pomalý rast početnosti hniezdnej populácie, na západnom je populácia viac-menej stabilná. Časť populácie hniezdi v predhoriach až stredne vysokých pohoriach, časť v pahorkatinách a v nížinách v poľnohospodárskej krajine. Niektoré páry striedajú v jednotlivých rokoch hniezda v pohoriach a nížinách. Na Slovensku sa v súčasnosti odhaduje výskyt 35-40 hniezdiacich párov. Nedospelé vtáky sú sťahovavé, zimujú v juhovýchodnej Európe prípadne až na Blízkom východe; dospelé jedince sú stále až prelietavé, zimujú na hniezdisku alebo v priľahlej nížine, výnimočne preletujú až na juh strednej Európy. Predpokladá sa, že orol kráľovský sa u nás rozšíril až po druhej svetovej vojne, snáď v súvislosti s otepľovaním podnebia. Pôvodne bol stepným druhom.

Poznávanie v prírode
Orol kráľovský je našim tretím najväčším dravcom. Váži do 4 kg a v rozpätí krídel dosahuje 180-210 cm. Dospelého jedinca možno poznať podľa čiernohnedého sfarbenia, krémovo- žltého temena a dvoch charakteristických svetlých škvŕn na lopatkách. Chvost je sivý so širokou tmavou koncovou páskou. Mladé vtáky sú svetlohnedé so škvrnami na brušnej strane tela, s tmavými letkami a chvostom. Predný okraj krídla je väčšinou rovný, krídla neohýba tak často ako orol skalný.

Rozmnožovanie
Páry sú stále a zdržujú sa spolu aj v mimohniezdnom období. Sú verné hniezdnemu teritóriu. To obsadzujú v priebehu februára. Hniezdo stavajú obaja partneri. Býva umiestnené na vysokých stromoch, často blízko okraja lesa, v stromoradiach, prípadne aj na solitérnych stromoch. Často je vo vrcholci stromu. Hniezdiť začína koncom marca. Znáša 2-3 vajíčka, na ktorých sedí takmer výhradne samica 41-44 dní. V období inkubácie sú orly kráľovské veľmi citlivé na vyrušovanie, preto je potrebné v tomto období zabezpečiť pozastavenie prípadných lesných a poľnohospodárskych prác v okolí hniezda, ako aj zamedziť rušeniu turistami. U orla kráľovského je kainizmus na rozdiel od jeho príbuzných orla skalného a orla krikľavého len zriedkavý a často vyvádza dve či tri mláďatá. Výchova mláďat na hniezde trvá okolo 70 dní. Vyletujú najčastejšie v druhej polovici júla.

Potrava
Potravou orla kráľovského sú najmä stredne veľké cicavce- sysle, chrčky, potkany, lasice, mladé zajace, ale aj drobné hlodavce. Menej loví aj vtáky, napr. holuby, bažanty, jarabice. Nepohrdne ani zdochlinami. Zriedkavo loví aj hmyz alebo obojživelníky. Korisť hľadá z krúživého letu alebo z nejakej vyhliadky, napr. zo stromu alebo zo stĺpu.

Orol skalný (Aquila chrysaetos)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Má holarktický areál. Hniezdi v severnej Afrike, Európe, v Ázii a severnej Amerike. Európska populácia je sústredená na Pyrenejskom polostrove, v Škandinávii, Škótsku, Alpách, na Balkánskom, Apeninskom polostrove a v Karpatoch. U nás hniezdi na strednom, severnom a východnom Slovensku, od Strážovských vrchov na západe po Poloniny na východe. Obýva stredne vysoké až vysoké pohoria s rozsiahlymi starými lesmi, nie ďaleko od otvorenej poľnohospodárskej krajiny, kotlín alebo holí subalpínského stupňa. Vtáky našej populácie sú stále, len nedospelé jedince sa potulujú. Početnosť je odhadovaná na 90-95 párov. Jeho populácia sa javí ako stabilizovaná, aj keď každoročne dosahuje nízku úspešnosť hniezdenia.

Poznávanie v prírode
Dospelé sú hnedé so zlatožltým temenom a tylom hlavy. Mladé vtáky majú nápadné biele pole v krídlach a biely koreň chvosta. Do šatu dospelých preperujú postupne a dosiahnu ho až v 5.-6. roku. Orol skalný je našim druhým najväčším hniezdiacim dravcom. Dosahuje rozpätie krídiel až 2-2,2 m a hmotnosť 3,5-5 kg. Letovou siluetou sa trochu podobá myšiakovi lesnému. Má dlhšie a širšie krídla a užší a dlhší chvost. Na rozdiel od orla kráľovského krídla často v zápästí ohýna dozadu. Letky sú pri krúžení zreteľne viditeľné. Napriek svojej veľkosti je to dosť obratný letec.

Rozmnožovanie
Páry sú stále po mnoho rokov. Sú verné svojmu teritóriu. Svadobné lety začínajú už koncom januára. Niekedy tokajú aj na jeseň, v októbri a novembri. Hniezdo býva buď na strome alebo na skale. Väčšinou striedavo používajú niekoľko hniezd (až 5-7), niekedy môže mať pár len jedno hniezdo. Hniezdo je mohutná stavba, najmä dlhodobo používané hniezda sú obrovské. Najčastejšie dve vajcia sú znášané koncom marca, v intervale 3-5 dní. Vajcia bývajú najčastejšie dve, interval medzi znášaním je 3-5 dní. Sedí na nich väčšinou samica, len na krátko striedavaná samcom. Inkubácia trvá 75-80 dní. Keďže samica sadá od 1. vajca, mláďatá sa liahnu postupne. U orla skalného je silno vyvinutý kainizmus, u nás v Karpatoch sa mladšie mláďa dožije vyletenie z hniezda len úplne výnimočne. Mláďa vyletuje z hniezda koncom júla alebo začiatkom augusta a je ešte niekoľko mesiacov závislé na rodičoch. Pohlavne dospievajú asi v piatich rokoch.

Potrava
Orol skalný loví v poľnohospodárskej krajine kotlín, na holiach nad hornou hranicou lesa a aj v lesoch. Živí sa stredne veľkými cicavcami (zajace, kuny, veverice, svište, potkany, ježe, drobné hlodavce, mačky, mláďatá sŕn, kamzíkov a líšok) a rôznymi vtákmi až do veľkosti myšiaka, najčastejšie holubmi. Je to veľmi zručný a silný lovec.

Orol myšiakovitý (Orol malý, Hieraaetus pennatus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Jeho areál sa tiahne od severnej Afriky, cez západnú a južnú Európu, Tureckom až do strednej Ázie. Malá izolovaná populácia je v južnej Afrike. Väčšina európskej populácie je sústredená v Španielsku, relatívne vyššie počty sú aj vo Francúzsku a Portugalsku. Počty v strednej, juhovýchodnej a východnej Európe sú veľmi nízke, populácia sa rozpadá do mnohých izolovaných populácií, v týchto častiach je druh na ústupe. V našich podmienkach obýval staré listnaté lesy nižších a stredne vysokých pohorí, v blízkosti otvorenej krajiny. Obľubuje suché a teplé oblasti. Na Slovensku boli hniezda dohľadané len na východe, aj keď viaceré pozorovania dávajú predpoklad, že hniezdil aj na strednom Slovensku Orol myšiakovitý je prísne sťahovavý, európska populácia zimuje v Afrike, ázijská v Indii. Z hniezdísk odlieta začiatkom septembra a vracia sa v polovici apríla. Jeho početnosť bola  u nás vždy veľmi nízka, žiaľ, posledných viac ako desať rokov nebolo dokázané hniezdenie tohto druhu u nás.

Poznávanie v prírode
Existujú dve farebné morfy. Jedince tmavej morfy sú takmer jednofarebne tmavohnedé. Svetlá morfa má brušnú stranu špinavo bielu s nevýraznými hnedými škvrnkami. Chrbtová strana je hnedá. Letky sú v kontraste k ostatku spodnej časti tela takmer čierne. Na lopatkách sú často svetlé, takmer biele škvrny. Orol myšiakovitý je najmenším z u nás žijúcich orlov. Od orlov rodu Aquila sa dosť líši a preto je spolu s viacerými ďalšími, u nás nežijúcimi druhmi, zaradený do samostatného rodu Hieraaetus. Dosahuje približne veľkosť myšiaka lesného. Má zreteľne dlhší chvost a užšie krídla ako myšiak. Lieta veľmi obratne, bežne aj v lese medzi stromami.

Rozmnožovanie
Páry sú pravdepodobne stále a verné svojej hniezdnej lokalite. Často obsadzuje staré hniezda po iných vtákoch, najmä dravcoch. Hniezdo býva väčšinou na listnatých stromoch, zriedkavo aj na borovici, či iných ihličnanoch, zaznamenané bolo aj hniezdenie na skale. Samica znáša väčšinou 2, niekedy 1 vajce začiatkom mája a sedí na nich 35-38 dní. Sedí od znesenia prvého vajca, druhé znáša po 2-3 dňoch, preto je aj medzi vyliahnutými mláďatami takýto rozdiel veku. Potravu loví a prináša sediacej samici a malým mláďatám samec, neskôr loví aj samica. Aj u tohto druhu je vyvinutý kainizmus, mladšie mláďa väčšinou hynie. Mláďa ostáva na hniezde 50-60 dní, vyletuje v 2.-3. dekáde augusta. Ešte niekoľko týždňov po vyletení je závislé na rodičoch. Rodina sa rozpadá tesne pred odletom na zimoviská.

Potrava a spôsob lovu
Živí sa najmä malými a stredne veľkými vtákmi, v menšej miere aj drobnými cicavcami, hmyzom a plazmi. Vtáky loví buď veľmi rýchlym letom so zloženými krídlami v otvorenom vzdušnom priestore na spôsob veľkých sokolov, alebo útočí z nízkeho pátravého letu na spôsob jastrabov.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Sokol myšiar má široké rozšírenie. Obýva Euráziu na sever po 66-70° s. z. š., takmer celú Afriku, vrátane Kanárskych a Kapverdských ostrovov. Výskyt bol zaznamenaný aj v USA a v Grónsku. V Európe nehniezdi na Islande a na krajnom severe. V súčasnosti rekolonizuje Maltu, kde bol takmer vyhubený. Obýva celé Slovensko. Je to druh otvorenej krajiny, najmä na rovinách a pahorkatinách s poliami, lúkami a pasienkami, prerušovanými stromoradiami, skupinami stromov a poľnými hôrkami. Vyhýba sa hustým lesom. Hniezdi aj vo väčších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami. V malom počte hniezdi aj v alpínskom pásme. Hniezdia aj v mestách a na dedinách, a to tak v parkoch a cintorínoch, ako aj na kostoloch, kláštoroch, kaštieľoch, rozvalinách hradov, či na panelových budovách na sídliskách, čiže priamo v intraviláne.  Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnú až do Afriky. Staré vtáky sú stálejšie, než mladé. Často u nás zimujú, alebo cez naše územie tiahnú vtáky zo severnej Európy. Smer ich ťahu je JZ až JJZ. Sokol myšiar je po myšiakovi našim najbežnejším druhom dravca. Jeho početnosť sa odhaduje na približne 4 000 – 6 000 párov.

Poznávanie v prírode
Samec je na hlave a v zátylku modrastosivý. Chvost je popolavosivý; s tmavým pásom na konci. Samica má chvost pásavý, koncový pás je širší. Samec je trochu menší než samica. Hmotnosť samca je 125-250 g, samice 150-300 g. Rozpätie krídel je okolo 75 cm. Krídla sú skôr úzke, stredne dlhé, špicaté, mierne zahnuté. Chvost je dlhý. Zo všetkých našich dravcov sa asi najčastejšie a najlepšie dokáže trepotať na jednom mieste vo vzduchu. Často sedáva na stĺpoch, elektrických drôtoch, stromoch v otvorenej krajine.

Rozmnožovanie
Prílet na hniezdisko a svadobné hry začínajú už koncom februára a v marci. Vlastné hniezdo si nestavajú- hniezdia v starých hniezdach iných vtákov, alebo v dutinách stromov. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Často obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Niekedy tvoria aj menšie voľné kolónie. Hniezdiť začínajú najčastejšie koncom apríla a v máji. Výnimočne môžu zahniezdiť aj dvakrát za rok. Počet vajec je najčastejšie 4-6. Vajcia sú znášané v intervale 1-2 dni. Inkubácia začína v polovici alebo až na konci znášania vajíčok a trvá 28-31 dní. Samec počas inkubácie obstaráva potravu pre samicu. Jeho podiel na inkubácii býva rôzny. Prvých osem dní od vyliahnutia samica mláďatá zahrieva, prvé dva týždne im trhá potravu. Mláďatá vyletujú vo veku 27-30 (38) dní, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli. Po vyletení bývajú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi.

Potrava
U nás predovšetkým drobné hlodavce- hraboše, hryzce, myši, ryšavky, ďalej piskory a iné drobné cicavce. Menej sú v jeho potrave zastúpené vtáky, najčastejšie mláďatá. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy- najmä jašterice a slepúch. Značnú časť potravy, najmä v lete, tvorí hmyz. V potrave sa vyskytujú aj obojživelníky, mäkkýše a červy. Pri útoku na korisť sa spúšťa priamo k zemi.

Sokol červenonohý (Sokol kobcovitý, Falco vespertinus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva Palearktídu, od strednej Európy na západe po Bajkal na východe, zhruba medzi 45° a 60° s. z. š. V Európe sa populácia sústreďuje do Ruska, väčšia populácia je ešte v Maďarsku. Na Slovensku hniezdi v nížinách, v otvorených stepných alebo poľnohospodárskych biotopoch v Podunajskej, Východoslovenskej a Borskej nížine a priľahlých pahorkatinách. Ojedinele bolo zaznamenané aj hniezdenie v kotlinách. Je prísne sťahovavý, zimuje v južnej Afrike. Z hniezdísk odlieta už koncom augusta, späť prilieta koncom apríla. Jesenný ťah smeruje najskôr západným smerom, vtedy sa často objavujú aj v strednej Európe mimo hniezdísk. Na Slovensku je to fluktuant s výrazne rozkolísanou početnosťou v jednotlivých rokoch, v posledných desaťročiach, tak ako všade v západnej časti areálu, ustupuje. Na Slovensku patrí sokol červenonohý medzi veľmi vzácne a ohrozené druhy, početnosť sa v súčasnosti odhaduje na 20-100 párov.

Poznávanie v prírode
Sokol červenonohý je našim najpestrejšie sfarbeným dravcom. Samec je modrosivý, s červenými nohavičkami. Samica má hnedosivý chrbát s tmavým priečnym vlnkovaním, hrdzavožltý spodok tela a hrdzavé temeno. Zároveň je aj najmenším spomedzi u nás hniezdiacich sokolov. Dosahuje hmotnosť okolo 130-200 g a rozpätie krídel okolo 7

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu