Chránené živočíchy

CHRÁNENÉ ŽIVOČÍCHY

Úvod

Vymieranie je normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, než sa objavil človek, pretože neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom. Približne od roku 1600 sa však vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom ľudí, ktorí začali loviť zver pre radosť a ničiť prirodzené životné prostredie výstavbou miest, úpravou vodných tokov, vysúšaním močarísk a turistikou.

Dnes si mnoho ľudí uvedomuje tento problém a vznikajú rôzne organizácie na ochranu živočíchov a životného prostredia. V mojom projekte predstavím najznámejšiu z týchto organizácií. Potom poviem niečo o Červenej knihe a prejdem na samotné ohrozené a chránené živočíchy z ktorých som vybral niekoľko známych zástupcov.

WWF – Svetový fond na ochranu prírody

Svetový fond na ochranu prírody (World Wildlife Fund – WWF) bol založený 11. septembra 1961 v meste Morges vo Švajčiarsku. Jeho základným cieľom bola ochrana života na zemi. Jedným z prvých projektov WWF bolo založenie Národného parku Donana (Parque Nacional de Doñana). Nachádza sa v Andalúzii, v provinciách Huelva a Sevilla a zaberá 507 km2, z ktorých 135 km2 je chránené územie.
 

Červená kniha 

Ůplné zoznamy ohrozených druhov zvierat a rastlín obsahuje tzv. Červená kniha (Red Data Book). Prvú vydal v roku 1963 Medzinárodný zväz pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), založený v roku 1948.

Prvá Červená kniha obsahovala údaje o 211 druhoch cicavcov a 312 druhoch vtákov. Pri každom živočíchovi boli informácie týkajúce sa stupňa ohrozenia, počtu kusov vo volnej prírode aj v zajatí a prehľad vykonaných a zamýšlaných opatrení pre ich záchranu. Ďaľšie vydania už také podrobné neboli, pretože počet ohrozených druhov sa tak prudko zvyšoval, že nebolo možné uvádzať všetky detaily.

Nové vydania dostali podobu zoznamu (Červené listy), ktoré obsahujú len stručné informácie o názve, príslušnej kategórii ohrozenia a mieste výskytu. V poslednom aktualizovynom vydaní Červenej Knihy zo septembra 2004 sa nachádza viac ako 15 000 zástupcov fauny a flóry.
 
Stupeň ohrozenia najskôr charakterizovala v Červenej knihe šesťfarebná škála.
- Čierna farba – vyhubené tvory (extinct), do ktorej patrí Dront Maurícijský, tiež známy ako „blboun nejapný“
- Červená farba – kriticky ohrozené druhy (endangered), ktorých počet rýchlo klesal a na záchranu boli potrebné špeciálne opatrenia
- Žltá farba – zraniteľné druhy (vulnerable), ktoré ešte neboli v besprostrednom nebezpečí, ale ich počet rýchlo klesal
- Biela farba – vzácne druhy (rare), ktoré boli buď málo početné, alebo žili na tak ohraničených miestach, že mohli rýchlo vymiznúť
- Zelená farba – zachránené druhy (out of danger)
- Šedá farba – živočíchy a rastliny o ktorých sa vedelo príliš málo (indeterminated) na to, aby ich bolo možné zaradiť do niektorej z kategórií

Dnes sa označenie stupňa ohrozenia obmedzuje už len na slovné šesťbodové hodnotenie, takmer totožné s pôvodnou farebnou schémou. Okrem Červených kníh ohrozených druhov existujú aj tzv. Modré knihy, ktoré obsahujú zoznamy živočíchov a rastlín, ktoré sa podarilo tesne pred ich vyhubením zachrániť a stabilizovať ich stavy. Na tomto zozname sa nachádzajú napríklad orol bielohlavý, pelikán hnedý, aligátor mississippský, brazílsky jaguár alebo kozorožec horský.

Panda Veľká

Panda veľká (po čínsky: 熊貓; pchin-jin: xióng māo), Ailuropoda melanoleuca (v doslovnom preklade "mačkonoha čiernobiela"), je cicavec dnes zadaďovaný do čeľade medveďovité, ktorý pochádza z centrálnej Číny. Panda veľká žije v hornatých oblastiach, ako Sečuán a Tibet. Od druhej polovice 20. storočia sa panda stala národným symbolom Číny a je zobrazována na čínskych zlatých minciach.

Mnoho desaťročí bola presná vedecká klasifikácia pandy predmetom diskusií, pretože ako panda veľká, tak aj panda červená zdieľajú vlastnosti medveďov aj medvedíkov. Nakoniec genetické testy odhalili, že panda veľká je naozaj medveď a patrí do čeľade medveďovité. Jej najbližší príbuzný medveď je medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky. Spory sa naďalej vedú o to, či panda červená patrí k medveďovitým alebo k príbuzným medvedíka čistotného (mývala) do čeľade medvedíkovité.

Panda veľká žije takmer nepretržite vovnútri bambusových húštin. Aj keď sa radí medzi mäsožravce, je jej potrava prevažne rastlinná. Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce, jedinečná baktériálna mikroflóra v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Po odbornej stránke je všežravec, lebo je známe, že sa príležitostne živí vajcami a spolu s bambusom konzumuje aj nejaký hmyz. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje bielkovín. Pri prežúvaní sa jej trasú uši.

Panda veľká patrí k ohrozeným druhom, nebezpečenstvo sa zvyšuje s postupujúcím narušovaním ich prirozených lokalít a veľmi slabou pôrodnosťou či už v zajatí alebo v prírode. Domnieva sa, že v prírode žije ešte 1 600 jedincov.

Medveď hnedý

Medveď hnedý dosahuje dĺžku až 2 m, výšku v kohútiku 1,3 m a hmotnosť od 130 do 400 kg (grizzly až 700 kg). Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi. Medveď má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa koncom jari. V januári vrhne medvedica v brlohu 1 - 3, výnimočne až 4 mláďatá. Tie potom zostávajú s medvedicou 2 až 3 roky. Medveď sa do brlohu na zimný spánok sa ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.

Živí sa zdochlinami, ovocím, hríbami, slimákmi, vajciami vtákov, lesnými plodmi, bobuľami... Obľubuje včelí med, preto často napácha veľké škody na včelstvách. Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, Rusku, Karparoch, Alpách, Kanade a USA - predovšetkým na Aljaške.

Vlk dravý 

VLK žije v studených oblastiach severnej pologule a je najväčším príslušníkom psovitých, s výnimkou niektorých domácich plemien. Váži viac ako 50 kg, pri výške 100-120 cm.Telo má pokryté hustou srsťou, uši okrúhle a oči šikmé. Nohy sú veľké, chvost ovisnutý, dlhý a dostatočne osrstený. Dĺžka chvosta je niekedy až 45 cm. Vlky žijú v opustených krajoch a na lov vychádzajú zvyčajne v noci. Lovia vysokú zver, zajace a iné zvieratá. V zime sa združujú do svoriek, v ktorých obvykle prevládajú samce.

V čase hladu sa živia aj zdochlinami, korienkami rastlín a bobuľami. Mimo zimného obdobia žijú v pároch, vytvárajú tzv. trvalé páry. Mláďatá, ktoré sa rodia na jar a je ich približne 6, ostávajú s rodičmi najmenej rok. Obýva Euráziu a severnú Ameriku. Pretozže bol v mnohých krajinách vyhubený, areál je nesúvislý. U nás je rozšírený v pohoriach stredného a východného Slovenska.  Hlavný biotop výskytu je bohato štrukturovaná rozľahla lesná krajina s pasienkami, poliami alebo lúkami v stredných a vyšších polohách.

Rys ostrovid 

Rys dosahuje dĺžku 80-130 cm, výšku v kohútiku až 70 cm a hmotnosť okolo 20 kg, dospelý samec až 35 kg. Vo voľnej prírode sa rys dožíva okolo 14 rokov. Sfarbenie je veľmi variabilné, všeobecne platí, že čím vyššie na sever rys žije, tým má svetlejšiu srsť. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkavým až hrdzavým zafarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia. Charakteristickým znakom rysa sú trojuholníkové uši s čiernymi chumáčmi chlpov - štetinkami a čiernym koncom chvosta. Typickým životným prostredím rysa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh, najlepšie so skalnými útvarmi. Na Slovensku sa v poslednej dobe presúva aj do vyšších polôh Vysokých Tatier, kde začína byť hrozbou pre tatranský endemit - kamzíka.

Rys je aktívny hlavne na súmraku, na tichých lokalitách ho však možno stretnúť aj cez deň, keď sa rád vyhrieva na slnku. Denne môže prejsť za potravou až 25 km. Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádzajú samicu aj viacerí samci, ktorí spolu bojujú. Ruja trvá od februára do apríla. V máji až júni samica rodí 2-4 mláďatá, ktoré kojí dva až tri mesiace. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú mezi druhým až tretím rokom. Hlavnou potravou rysa sú kopytníci (najmä srny) a drobné cicavce, ale aj na zemi hniezdiace vtáky a menšie šelmy. Veľkú časť potravy tvoria hlodavce. Pôvodný areál druhu zahrňoval lesy mierneho pásma v celej Eurázii. Dnes ho možno nájsť v Karpatoch, na Balkáne, v Pobaltí, Škandinávii a v Španielsku. Jeho populácia sa odhaduje asi na 10000 jedincov.

Bocian čierny 

Dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okrem brucha a trojuholníkov na spodnej časti krídel, ktoré sú biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červené. Mladé vtáky sú skôr čiernohnedé, kovový lesk chýba a zobák a nohy majú hnedozelené. Farba nôh a zobáka sa u mladých jedincov neskôr mení na svetlo červenú. Lieta podobne ako bocian biely s krkom natiahnutým dopredu.

Bociany čierne obývajú Európu a Áziu. Celkový areál rozšírenia bociana čierneho sa tiahne medzi 30° – 61° s. z. š. od východného Francúzska v Európe po Sachalin a Kóreu v Ázii. Tento typ rozšírenia nazývame palearktický. V Európe má ťažisko rozšírenia v Pobaltí, Bielorusku, Poľsku a na Slovensku. Zimoviská ležia v strednej a južnej Afrike, a južnej Ázii. Izolovane hniezdi aj na Iberskom polostrove, v južnom Iráne a v južnej Afrike. Tieto populácie sú však stále. Areál rozšírenia na Slovensku sa rozprestiera na väčšine štátu od nížin po horské polohy do 1000 m n. m. s jadrom rozšírenia v severnej polovici štátu v Karpatoch.

Na hniezdenie si vyberá najmä staršie porasty s mohutnými stromami. Potrebuje vhodný letový koridor na prílet na hniezdo. Potravu si hľadá pri rôznych typoch vôd a na vlhkých lúkach. Potrava je čisto živočíšna. Bocian čierny sa živí najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Potravu loví v mokradiach, jazierkach, riekach a potokoch v okolí hniezdisk. V polovici augusta sa bociany čierne s odrastenými mláďatami začnú pripravovať na odlet na zimoviská do Afriky. 

Panda veľká 

Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)  Cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)   Placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)   Mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)   Suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)    Medveďovité (Ursidae)
Podčeľaď (subfamilia) Pandy (Ailurinae)
Rod (genus) Panda (Ailuropoda)
Druh (species)   Panda veľká (A. melanoleuca)
Vedecký názov Ailuropoda melanoleuca

Synonymá: Medveď čiernobiely, Panda čiernobiela, Medveď

Medveď hnedý 

Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)  Cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Theria)
Nadrad (superordo) Placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)  Mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo) Suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)  Medveďovité (Ursidae)
Rod (genus)   Medveď (Ursus)
Druh (species) Medveď hnedý (Ursus arctos)
Vedecký názov Medveď hnedý
 
Synonymá: Ursus arctos

Rys ostrovid

Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)  Cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Theria)
Nadrad (superordo) Placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)  Mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)   Suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)  Mačkovité (Felidae)
Rod (genus) Rys (Lynx)
Druh (species) Rys ostrovid (Lynx lynx)
Vedecký názov Lynx lynx
 
Synonymá: Felis lynx

Bocian čierny 

Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)  Vtáky (Aves)
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky (Ornithurae)
Nadrad (superordo) Letce (Neognathae)
Rad (ordo)  Brodivce (Ciconiiformes)
Čeľaď (familia)  Bocianovité (Ciconiidae)
Rod (genus) Bocian (Ciconia)
Druh (species) Bocian čierny (C. nigra)
Vedecký názov Ciconia nigra

Vlk dravý

Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)  Cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Theria)
Nadrad (superordo) Placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)  Mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo) Suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)    Psovité (Canidae)
Rod (genus) Vlk (Canis)
Druh (species) Vlk dravý (Canis lupus)
Vedecký názov Canis lupus

WWF – Svetový fond na ochranu prírody