Civilizačné choroby

Civilizačné choroby
 
Úvod
Jednou z osobitostí môjho projektu je upozorniť najmä mladých ľudí na hrozby dnešnej „modernej doby“ a poukázať na nezdravý životný štýl či „navnadiť“ k venovaniu väčšej pozornosti o svoje zravie. Publikácia načrtáva,ako sa v existujúcej sústave zdravotných zariadení môžu diagnosticky odhaliť a terapeuticky zvládnuť choroby rôznorodej populácie v závislostí od vedomostí,ktoré ponúkam v tejto práci. Medzi civilizačne choroby patria neodopierateľne i srdcovo-cievne choroby ,ktoré sú hlavnou témou mojej práce.Kontrola či boj proti srdcovo-cievnym chorobám patria plným právom medzi hlavné liečebno-preventívne úlohy nášho zdravotníctva.

I.Artériová hypertenzia
Artériová(systémová) hypertenzia je zvýšenie systolického a diastolického tlaku nad hodnoty 21,3/12,6 kPa(160/95mmHg). Za normálny krvný tlak sa považuje tlak do 18,6/12kPa(140/90mmHg). Tlak medzi týmito hodnotami sa označuje ako hraničný, hoci dnes sa stále častejšie hovorí o hraničnej hypertenzii. U osôb mladších ako 40 ročných sú tieto hodnoty suspektné. Ide o hodnoty „príležitostného“(kauzálneho )krvného tlaku. Hypertenzia, pri kt. sa nezistí organické ochorenie zapríčiňujúce zvýšenie tlaku krvi,sa označuje ako enciálna (primárna)hypertenzia. Ako sekundárna sa označuje hypertenzia, kt.sa vyskytuje pri chorobných stavoch bežne vyvolávajúcich hypertenziu.

Hypertenzia je jednou z najzávaznejších kardiovaskulárnych chorôb. Podobne ako ďalšie kardiovaskulárne ochorenia vyvíja swa nenápadne, bez varovania, klinicky môže byť dlho nemá a nie zriedkavo sa manifestuje až ako mozgovocievna príhoda, náhla smrť alebo infarkt myokardu. Hypertenzia je jedným z hlavných rizikových faktorov aterosklerózy. Na rozdiel od ostatných rizikových faktorov sa jej vplyv s pribúdajúcim vekom nestráca ,nezmenšuje. V každom veku je u pacientov riziko veľkých kardovaskulárnych príhod proporciálne k výške krvného tlaku. Kardiovaskulárne následky hypertenzie závisia od systolickej a diastolickej  zložky krvného tlaku. Izolovaná systolická hypertenzia nie je bez rizika. Riziko pri hypertenzii rastie s počtom pripojených rizikových faktorov. U osôb so zlým  kardiovaskulárnym  rizikovým profilom,u osôb s vysokým celkovým rizikom dokonca aj hraničné zvýšenie krvného tlaku prispieva k vysokej mortalite pri kardiovaskulárnych ochreniach. Kontrola(boj proti hypartenzii ) patrí plným právom medzi hlavné preventívno-liečebné úlohy nášho zdravotníctva.

Antihypartenzná liečba výrazne(až o polovicu) znižuje riziko vzniku komplikácií : hypertrofie ľavej komory a zlyhania srdca, mozgových cievnych príhod ,nefrosklerózy a zlyhania obličiek, disekusekujúsej aneuryzmy aorty ,očných komplikácií a malígnej hypertenzie. Liečbou hypertenzie sa dá znížiť aj výskyt infarktu myokardu a zníženie krvného tlaku znižuje mortalitu i u osôb s miernou hypertenziou.

I.1 Výskyt a etiológia hypertenzie
Výskyt hypertenzie  je od dvoch  percent(v najmladších vekových skupinách) až do 15-20 percent (u ľudí v 5. a 6. decéniu).Diastolický tlak vyšší ako 14.0-14.67 kPa (105-110 mmHg) má približne 1/3 osôb s hypertenziou .Hoci hypertenziu môže ľahko zistiť každý lekár ,každý stredný zdravotnícky pracovník a po absolvovaní starostlivého výcviku dokonca aj laik ,asi polovica hypertonikov donedávna nevedela ,že má hypertenziu. Polovica osôb ,ktorí vedeli ,že majú hypertenziu ,sa neliečila a len polovica z tých ktorí sa liečili ,sa liečili správne ,ostatní len prerušovane alebo nedostatočne. Dnes už počet zistených a adekvátne liečených hypertonikov je väčší. Do popredia okrem vyhľadávania osôb s hypertenziou sa dostáva otázka ich správnej a dlhotrvajúcej či doživotnej liečby, ako napríklad  pri diabetes mellitus.
Je potrebné aby nielen praktickí, ale aj všetci ostatní lekári zisťovali krvný tlak u všetkých pacientov(bez ohľadu na dôvod ich návštevy u lekára) a aby hypertonikov adekvátne liečili ,prípadne ich poslali na vyšetrenie a liečbu k príslušnému lekárovi.

Sekundárna hypertenzia sa vyskytuje u hypertonikov v 5-6 percentách. Zväčša ide o reálnu hypertenziu (3-4 percentá).Keďže sekundárne hypertenzie aj hypertenzie , ktorých príčina sa ešte nepozná, sa dajú účinne lôiečiť, treba zvýrazňovať v diagnosticko-liečebnom postupe liečebný program vrátane úpravy režimu a účasti pacienta v celoživotnom kontrolnom programe.

Etilógia esenciálnej hyrertenzie nie je jasná. Je prevdepodobne multifaktorová. Ako príčina sa uvádzajú genetické vplyvy, psychycké a emočné faktory ,nadmerný príjem soli ,nadmerná hmotnosť, neurogénne, hormonálne a humorálne faktory. Asi polovica paciantov s hypertenziou uvádza výskyt tejto choroby v rodinnej anamnéze. Uplatnenie genetickej predispozície závisí od spoluúčasti vplyvov vonkajšieho prostredia.

Stresové situácie sa uplatňujú najmä pri sedavom spôsobe života a nedostatočnej fyzickej relaxácií v industriálnej spoločnosti. Negatívnym psychoemočným faktorom je aj nadmerná pracovná zodpovednosť spojená s pracovnou preťaženosťou  a narušenou celkovou životosprávou. Zvýšený obsah sodíka v cievnej stene pri zvýšenom prívode sodíka do organizmu má priamy vzťah k zvýšenému výskytu hypertenzie..Možným mechanizmom je zvýšenie citlivosti cievnej steny na vasopresorické podnety a (alebo) zväčšenie objemu extracelulárnej tekutiny. Na veľkých súboroch pacientov sa dokázal priamy korelačný vzťah medzi nadmernou hmotnosťou pacientov a prevalenciou hypertenzie.

Najčastejšie príčiny sekundárnej hypertenzie:

Renálne
Nefrogénne,parenchýmové
-akútna a chronická glomerolunefritída
-akútna a chonická pyelonefritída
-polycystické obličky
-nefrolitiáza,hydronefróza

Feochromocytóm(záchvatová ale i trvalá hypertenzia)
Adrenokortikálna dysfunkcia
-Cushingov syndróm
-primárny hyperaldosteronizmus
Akromegália
Hypertyeróza

Iné
Koarktácia aorty
Artéropatie
Neskorá gestóza gravidných
Intrakraniálna hypertenzia
Hypertenzia po liekoch(anoretiká, kortikosteroidy, orálne antikonceptíva)

Toxické vplyvy (akútna porfýria,olovo,ortuť
Aterosklerotický proses zvyšuje krvný tlak zvýšením cievneho odporu.Vyvíja sa tzv. pružníková hypertenzia ,ktorú charaktarizuje zvýšený systolický a pomerne nízky diastolický tlak (napr. 26.6/12.0 kPa-200/90 mm Hg). Vyskytuje sa najmä u starších ľudí.
 
I.2 Patogenéza hypertenzie
V patogenéze esenciálnej hypertenzie majú význam viaceré faktory .V podstate však ide o narušenie dvoch základných regulačných mechnizmov ,od ktorých za fyziologických oklolností závisí hodnota  krvného tlaku :je to minútový objem srdca a periférna cievna rezistencia .Spočiatku vznikajú iba funkčné zmeny ,ktoré sa klinicky prejavia zvýšením tlaku krvi a neskôr následkami najmä na kardiovaskulárnom systéme.Tlak krvi sa spočiatku zvyšuje na krátky čas, a to na základe funkčného prechodného zvýšenia periférneho odporu ciev. Okrem toho na vzniku hypertenzie v začietočných štádiách má podiel aj zvýšenie minútového objemu srdca .Hypertenzia sa najmä u mladých ľudí veľmi často začína ako hhyperkinetická cirkulácia. Trvalý vzostup systémového artériového tlaku sa vysvetľuje fixáciou zmenenej hemodynamickej odpovede.

Veľa sa diskutuje o úlohe renínu(humorálna zložka) a sodíka (objemová zložka)pri vzniku a udržiavaní hypertenzie ,čo by sa malo odraziť aj na klinickom obraze,prognóze a liečbe. Podľa kortikoviscerálnej  teórie vzniká hypertenzia z poruchy normálnych regulačných funkcií v mozgovej kôre ,čo sa prejaví zvýšenou excitabilitou vyšších nervových centier. Spúšťačom presorických reakcií je psychemočný činiteľ.

Patogenéza sekundárnych hypertenzií súvisí so základným ochrením. Pri ochorení obličiek môže vzniknúť hypartenzia v podstate dvojakým mechanizmom: objemovým alebo odporovým .Či ju vyvolá zväčšenie objemu  telových tekutín alebo zvýšený celkový periférny odpor ciev ,závisí od druhu ochorenia obličiek a od jeho štádia .Objemová a odporová zložka sa môžu vyskytovať súčasne ,striedať sa alebo sa navzájam prekrývať. V jednotlivých prípadoch však môže mať niektorý z uvedených mechanizmov úlohu primárneho činiteľa ,ktorý uvádza hypertenziu, inokedy úlohu činiteľa ,ktorý hypertenziu udržuje. Pri štúdiu patogenézy sa pozornosť venuje  predovšetkým systémovej regulácii a úlohe obličiek pri vzniku esenciálnej hypartenzie ako orgánu, ktorému patrí popredné miesto v dlhotrvajúcej regulácii krvného tlaku.

Etiopatogenéza hypertenznej krízy v plnom rozsahu nie je známa .Príčina,s ohľadom na rozličné stavy, pri ktorých vzniká, je pravdepodobne nerovnaká. Zdôrazňuje sa význam rýchleho vyplavovania humorálnych faktorov s vazopresorickým účinkom a následnými regionálnymi spazmami arteriol s anoxiou  tkanív v príslušnej oblasti.

Patologickoanatomické zmeny sa na jednotlivých orgánoch vyvíjajú ako následky hypertenzie .Na prvom mieste je to hypertrofia ľavej komory srdca .Na stenách artérií .U pacientov s hypertenziou nastáva akcelerácia aterosklerotického procesu veľkých i menších tepian.
 
I.3 Klinický obraz
Esenciálna hypertenzia vzniká najčastejšie vo veku 25-55 rokov.Vzačiatočnom štádiou sa nemusia vyskytovat nijaké príznaky a hypertenzia sa často zisťuje ako náhodný nález v rámci iného vyšetrenia pacienta.Niekedy sa prejavuje bolesťami hlavy v okcipitálnej oblasti,únavou,palpitáciami,tinitom a neurotickými ťažkosťami.Údaje o krvácaní z nosa a rannom budení sa na bolesti hlavy upozorňujú na možnosť artériovej hypertenzie..Dôležitým anamnestickým údajom je výskyt hypertenzie u rodičov alebo súrodencov(u 50 percent hypertonikov).Aj pri postihnutí orgánov (srce, mozog, obličky,očné pozadie,periférne tepny progreduje hyhypertenzia vo väčšine prípadov s málo výraznými symptómami počas dlhého obdobia alebo bez nich.Zjavenie sa klinických komplikácií ako dôsledku nekontrolovanej hypertenzie bývy zvyčajne dosť neskoré.Artériová hypertenzia je chronické ochorenie okrem niekoľkých sekundárnych foriem(gestóza gravidných,akútna glomerulonefritída,feochromocytóm).

Klinické prejavy orgánových porúch určujú štádium hypertenzie.Hypertenzia sa podľa SZO klasifikuje takto:
  1.štádium  - hypertenzia bez dokázateľných organických zmien kardiovaskulárneho systému,
  2.štádium – hypertenzia s hypertofiou kardiovaskulárneho systému, ktorá sa vyznačuje hypertrofiou ľavej komory, zmenami na očnom pozadí /vinuté zúžené arterioly a príznaky kompresie žíl – pozitívny Gunnov-Salusov fenomén/, proteinúriou a miernym zvýšením kreatinínu v krvnom sére,
3.štádium -  hypertenzia s príznakmi orgánového poškodenia srdca, mozgu, očného pozadia.

Pri fyzikálnom vyšetrení o hypertrofii ľavej komory svedčí posunutý úder hrotu doľava na medioklavikulárnu čiaru a dole do VI. medzirebria. Môže byť aj zdvíhavý. Systolický šelest nad hrotom srdca pri dilatácii ľavej komory sa vysvetľoval relatívnou mitrálnou insuficienciou, dnes sa viac uznáva, že ide o disfunkciu papilárneho svalu. Pri dobrej funkcii ľavej komory býva na hypertenzii akcentácia druhej ozvy nad aortou.

II. ATEROSKLERÓZA
II.1 Čo je ateroskleróza?
Cholesterol je častica tuku v krvi, ktorá zohráva veľmi dôležitú úlohu v niektorých funkciách tela. Je stavebným prvkom bunkových membrán a niektorých hormónov. Časť cholesterolu sa do tela dostane potravou, ale väčšinu organizmus človeka vytvára sám v pečeni. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi je preto spôsobená buď stálou a zvýšenou konzumáciou hlavne živočíšnych tukov alebo zvýšenou syntézou cholesterolu v pečeni. Táto nadprodukcia cholesterolu je často dedičná a môže sa u Vás vyskytnúť, aj keď dávate prednosť výhradne rastlinným tukom a zdravej výžive.

Zvýšená hladina cholesterolu môže viesť k ukladaniu tukových látok do cievnej steny (vytváraniu tzv. tukových prúžkov a plátov), zmnožovaniu hladkých svalových buniek v stenách  tepien, čo má za následok určitú stratu ich pružnosti a ich  postupné zužovanie. Tomuto procesu hovoríme ateroskleróza, kôrnatenie tepien. Tento proces  začína už  v relatívne mladom veku (aterosklerotické zmeny  na tepnách boli dokázané už u ľudí vo veku 15-30 rokov). Cievna stena následkom týchto zmien kladie veľký odpor pretekajúcej krvi. A veľký odpor krvi  podmienený zúženými artériami vedie k rozvoju artériovej hypertenzie (vysokého krvného tlaku). Následkom  aterosklerotických zmien na  vencovitých  tepnách srdca je vznik  ischemickej choroby srdca s jej prejavmi ako angína pektoris a infarkt myokardu. Ak sú aterosklerózou  postihnuté  tepny zásobujúce krvou mozog  môže vzniknúť prechodné nedokrvenie mozgu  alebo náhla cievna mozgová príhoda ("mozgová  porážka"). Nechajte si zmerať hladinu cholesterolu v krvi jednoduchým testom u Vášho lekára alebo vo Vašej lekárni.
 
II.2 Vývoj aterosklerózy
Cholesterolové pláty sa postupne ukladajú a zužujú alebo blokujú tok krvi artériami (tepnami).

V úvodnej  fáze rozvoja aterosklerózy  vedie zvýšená hladina cholesterolu  k vzniku tzv. tukových prúžkov (malé usadeniny tukov v cievnej stene). Diabetes mellitus a oči - diabetická retinopatia

Cukrovka
Ich postupným zväčšovaním  a spájaním vznikajú tzv. aterómy, ktoré na rozdiel od  tukových prúžkov  už často vedú aj k zúženiu vnútorného priesvitu tepny. 

Aterómy sa môžu ďalej  zväčšovať, v ich okolí sa zmnožia  hladké svalové bunky a väzivo a vzniknú  tzv. fibroaterómy. Tieto už môžu pomerne výrazne zužovať artérie a spôsobovať napr. ostrú bolesť v hrudníku (angína pektoris).

Po čase  v mieste zúženej artérie môže prísť k prasknutiu takéhoto  fibroaterómu a k vytvoreniu krvnej zrazeniny, ktorá cievu čiastočne alebo úplne uzavrie. Následkom je zhoršenie alebo úplnézablokovanie prítoku krvi do niektorého orgánu.  Ak sa to stane na srdci vzniká srdcový infarkt
 
III.Diabetes mellitus (cukrovka)

Čo je diabetes mellitus?
Diabetes mellitus je  ochorenie, ktoré možno   charakterizovať   trvalým zvýšením  hladiny cukru v krvi nad normálne hodnoty.
III.1 Čo je príčinou vzniku diabetu mellitus a aké typy diabetes mellitus poznáme?
Odpoveď nie je jednoduchá, lebo  príčin  môže byť veľmi veľa. Najčastejšie príčiny sú však:
- autoimúnny proces, pri ktorom sa vytvoria protilátky proti tzv. beta-bunkám pankreasu, a výsledkom je takmer úplné alebo úplné zastavenie tvorby inzulínu.
- genetické faktory
- zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi (kortikosteroidy, rastový hormón...)
- niektoré lieky (kortikosteroidy)
- chronická pankreatitída (chronický zápal podžalúdkovej žľazy) 

Pri diabete telo buď prestane tvoriť inzulín, alebo nevyužíva inzulín správne. Následne sa glukóza hromadí v krvi a tým, že sa nedostáva do buniek, telo stráca dôležitý zdroj energie. Ak hladina glukózy zostáva trvale zvýšená, výsledkom môžu byť závažné zdravotné problémy.
Typ 1 sa zvyčajne vyskytuje u detí a mladých ľudí. Pri tomto type telo produkuje veľmi malé množstvo inzulínu, alebo neprodukuje žiadny. Pacienti ho musia dostávať injekčnou formou  - väčšinou  niekoľkokrát denne.
Typ 2 sa obvykle vyskytuje u ľudí nad 45 rokov. Príčinou  býva častejšie  tzv. inzulínová rezistencia, t.j. stav, keď organizmus produkuje  častokrát dostatočné , ba dokonca aj zvýšené množstvo inzulínu. Ten je však nedostatočne účinný, lebo cieľové miesta v bunkách, na  ktoré má účinkovať,  reagujú na jeho pôsobenie len slabo,   alebo nereagujú vôbec. 
III.2 Príznaky diabetes mellitus

V prípadoch s plne rozvinutými prejavmi sú to:
- chudnutie (typ 1)
- smäd
- časté a nadmerné močenie
- častý a nadmerný príjem tekutín
- únava alebo ospalosť
- svrbenie kože
- častý výskyt infekcií (hlavne kože, močových ciest, gynekologických)

Kritériá  pre stanovenie  diagnózy:
- anamnestické údaje vymenované vyššie
- zvýšená hladina glukózy v krvi (hyperglykémia) opakovane nalačno nad 7,8 mmol/l  alebo  v priebehu dňa (po najedení) nad 11,1 mmol/l. (Je rozhodujúcim kritériom!)
- prítomnosť glukózy v moči  (glykozúria)

V sporných prípadoch sa vykonáva záťažový test (tzv. orálny glukózo-tolerančný test). 
 
Komplikácie diabetes mellitus
Po čase, kedy je diabetes neliečený, alebo je liečený nesprávne, môže dôjsť k závažným komplikáciám, ktoré majú za následok vážne zdravotné problémy.  Uvedené komplikácie  môžeme rozdeliť na:
- akútne (náhle vznikajúce) - hypoglykemickú kómu,diabetickú kómu
- chronické  (objavujú sa  až po mnohých rokoch jej trvania)

Medzi chronické komplikáciepatria  napr.:
- diabetická nefropatia
- diabetická  retinopatia
- diabetická polyneuropatia

U diabetikov je výrazne urýchlená ateroskleróza s vyšším výskytom  infarktu myokardu, náhlej cievnej mozgovej príhody a ischemickej choroby dolných končatín.

Vysoký krvný tlak a diabetes mellitus
Osoby s diabetes mellitus mávajú  častejšie vysoký krvný tlak. Príčinou je urýchlenie aterosklerózy a poškodenie funkcie obličiek curkovkou. Ľudia s diabetom by si mali pravidelne kontrolovať svoj tlak krvi a užívať lieky na jeho úpravu, ktoré im predpíše lekár. Nekontrolovaný vysoký krvný tlak môže zapríčiniť urýchlenie poškodenia obličiek, očí, skorší výskyt infarktu myokardu a náhlej cievnej mozgovej príhody.

Diabetes mellitus a  ischemická choroba srdca
Osoby s diabetes mellitus majú obvykle vyššie hladiny tukov a cholesterolu v krvi ako osoby bez diabetu. S tým je spojené aj väčšie riziko urýchlenia aterosklerózy a predčasný vznik závažných srdcovocievnych ochorení ako ischemickej choroby srdca (angíny pektoris, akútneho infarktu myokardu) a náhlej cievnej mozgovej príhody.
 
Diabetes mellitus a obličky - diabetická nefropatia
Obličky filtrujú a odstraňujú odpadové látky z krvného obehu.Diabetes mellitus vyvoláva poškodenie obličiek. Poškodenie sa prejavuje  objavením bielkoviny v moči a postupným zhoršovaním funkcie obličiek. Prejavom poškodenia obličiek  býva ajobjavenie sa vysokého tlaku krvi.

Diabetes mellitus a oči - diabetická retinopatia
Cukrovka môže spôsobiť aj poškodenie očí - hlavne sietnice (retinopatia). Postihnutie sa môže prejaviť  vznikom malých vydutín na tepnách sietnice (mikroaneuryzmy) a tvorbou nových ciev, drobným nakrvácaním do sietnice (hemorágiami) - následkom  prasknutia . Neskôr môže na sietnici dôjsť  k novotvorbe ciev, zmnoženiu väziva a stav môže vyústiť až do  úplnej slepoty.
 
Záver
Práca ma obohatila o veľa nových vedomostí a poznatkov .Keďže ako  mnoho iných ľudí i ja sa pomerne často stretávam v mojom blízkom i širšom okolí s ľuďmi trpiacimi na spomínané choroby. Získané poznatky a vedomosti mi umožnili pochopiť ,že uvedeným chorobám sa často dá predísť, ak vieme, ktoré faktory ich spôsobujú. V nasledujúcom období sa budem snažiť vplývať na moje okolie , aby sme sa spolu snažili o zdravý životný štýl. Aby sme  si vedome neničili zdravie fajčením, prejedaním sa  a následnou fyzickou nadváhou. Taktiež užívaním alkoholických nápojov ,či nezdravým stravovaním (grilované  ,vyprážané či solené jedlá)ako aj i sedavým  spôsobom  života (stres spôsobujúci faktor) prispievame k zvýšeniu rizika prepuknutia populačných chorôb.