Imunitný tréning

Imunitný tréning

Úvod
V posledných rokoch vplyvom rôznych činiteľov vzrastá počet  výskytu ochorení týkajúcich sa narušenia obranyschopnosti a imunity človeka.
  Téma nás zaujala nielen samotným obsahom ,ale aj dôležitosťou informovať naše okolie a oboznámiť ho s problémami ,s ktorými sa dennodenne stretávame či už doma ,v škole, v práci, na ulici, a najmä v tomto jarnom období (alergie, senné nádchy,…). Ďalším z dôvodov ,prečo sme sa rozhodli pre tému tejto práce, je pokračovanie v štúdiu biológie na vysokej škole.
Čím viac sa budeme zaoberať imunitou, a čím viac poznatkov o jej zázračných schopnostiach získame, tým väčší bude i náš úžas. A tým hlbšie a zvedavšie budú naše otázky, ktoré si budeme klásť.

Kto alebo čo spôsobuje náš imunitný systém?
Kto jeho neobyčajné sily riadi?
Kto ich stráži, aby sa nedopustili vážnej chyby, ktorá by mohla znamenať našu smrť?
K tomu pochopiteľne budú patriť i otázky: Čím je tento zložitý systém ovplyvňovaný, oslabovaný, dráždený  alebo poškodzovaný?
Ako môžeme obranyschopnosť vlastného tela posilniť a postarať sa o to, aby sa mohla bez prekážok rozvíjať?
Je v našich silách poškodenú schopnosť imunitného systému opäť obnoviť?
 S odpoveďami na tieto otázky Vás oboznámime v kapitolách našej práce.  Dúfame, že aspoň sčasti Vás naša téma zaujme a nadchne.
 
Všeobecná charakteristika
Ľudský život je podivuhodný reťazec neuveriteľných zázrakov. Od okamihu oplodnenia vajíčka v lone matky, až k poslednému úderu srdca sa v našom organizme odohráva jedna tajuplná, ohromujúca a nepochopiteľná vec za druhou. Biologický život vo vnútri nášho tela nepotrebuje náš rozum. Má svoju vlastnú inteligenciu. A povedzme si rovno- NAŠŤASTIE !
Keby sme sami chceli vedome rozhodovať, čo všetko sa musí stať, aby naše orgány fungovali a procesy látkovej výmeny prebiehali tak, ako majú, určite by sme to nezvládli a nemali ani minútu šance na prežitie. Tieto divy dokáže zvládnuť len inteligencia vo vnútri nášho tela.

Svet, ktorý nás obklopuje, je totiž natoľko nepriateľský, že každé nadýchnutie, každé sústo, každý kontakt s vonkajším prostredím môže byť pre nás smrteľný. Náš životný priestor sa hemží rôznymi mikroorganizmami. Nikto nespočíta, koľko tisíc rôznych druhov to je. Baktérie, vírusy, patogénne huby a parazity sú prakticky všade. Je však nemožné pokúšať sa im vyhnúť, napríklad životom v sterilnom prostredí. Aj v modernej operačnej sále sa navzdory všetkým prísnym sterilným opatreniam nachádza v 1 m3  vzduchu
niekoľko stoviek, ba tisícok najrôznejších baktérií. Z jednej baktérie sa môže za  necelých 10 hodín vyvinúť až 1 048 576 ďalších baktérií. Každých 30 minút sa ich počet zdvojnásobí.

Bez imunitného systému by sme trpeli rovnako ako niektoré postihnuté deti, ktoré sú nútené vyrastať v špeciálnych igelitových stanoch, pretože ich organizmus nie je schopný čeliť pôvodcom ochorení. Narodili sa s nedostatočným imunitným systémom, a preto nemôžu prísť do styku so žiadnym človekom, zvieraťom ani rastlinou. Ich vlastná matka ich nesmie vziať do náruče, pritisknúť k srdcu alebo dokonca pobozkať- to by pre nich bolo smrteľné. Všetko, s čím tieto deti prichádzajú do styku, musí byť úplne sterilné.

Taktiež americkí kozmonauti, keď sa vrátili z Mesiaca späť na Zem, museli žiť niekoľko týždňov v prísnej izolácií od okolitého sveta. V tomto prípade mohlo hroziť nebezpečenstvo nielen im samotným, ale tiež celému životu na zemeguli. Muselo sa počítať, že by mohli priniesť z Mesiaca na našu planétu nejaké cudzie, neznáme mikroorganizmy. Prvé kroky k jasnejšiemu poznaniu úlohy mikroorganizmov aj k prvému skutočnému stretnutiu s mikróbami urobil francúzsky chemik a biolog  Louis Pasteur (1822-1895) a nemecký lekár Robert Koch (1843-1910), ktorý objavil bacila TUBERKULÓZY.

Za objavom úlohy baktérií a vírusov v našom organizme, nasledoval geniálny vynález medicíny- ochranné očkovanie. Vychádza z toho, že mŕtvymi alebo oslabenými baktériami či vírusmi, ktoré už nemôžu vyvolať akútne ochorenie, je možné organizmus donútiť k tomu, aby vytváral protilátky a stal sa voči naočkovaným ochoreniam imúnny.

Mnohé detské ochorenia prestali byť zásluhou očkovania postrachom. Druhú zázračnú schopnosť nášho imunitného systému sme spoznali vo chvíli, keď sa chirurgom podarilo preniesť orgány darcu inému človeku, ktorý ich potreboval. Ukázalo sa, že organizmus rozpozná nielen ,,nepriateľa“, ktorý by mu mohol poškodiť, ale taktiež všetko, čo je mu cudzie. Každé tkanivo alebo každý vštep, ktoré nepreukážu, že patria k vlastnému organizmu, ,,odmietne“. To znamená, že na ne zaútočí a snaží sa ich zničiť.

Niet pochýb o tom, že náš imunitný systém má niečo ako svoju vlastnú ,,inteligenciu“.  Denne odumiera v našom mozgu tisíc nervových buniek. Odumreté bunky musia byť odstránené. Aj to vykonáva náš imunitný systém. A pritom neustále kontroluje, aby sa niekde nestala ani najmenšia chybička, lebo všetko, čo je zdravé, sa vyplatí chrániť. Ako náhle sa však stane, že jemné rozdiely medzi tým, čo je zdravé a čo choré, prestane rozlišovať, dochádza k zhubnému a väčšinou bolestivému autoagresívnemu ochoreniu. Podráždená obranná bunka napáda vlastné tkanivo. To sa deje tiež pri niektorých formách reumatických ochorení, ale aj rôznych druhov leukémie, u ktorej obranné bunky akoby stratili svoje ,,znalosti“ a napádajú červené krvinky.

Zdrojom všetkých krvných a obranných buniek v tele, je červená kostná dreň. Táto kostná dreň vytvárajúca krv váži u dospelých asi 4 kilogramy. Preto je najväčším ,,orgánom“ ľudského tela- a tiež najdôležitejším. Ak ju poškodíme napríklad ožiarením, znamená to smrteľné ohrozenie života. Na druhej strane, veľkú možnosť ponúkajú transplantácie kostnej drene- stačí malé množstvo kmeňových buniek a tento ,,orgán“ sa behom niekoľkých hodín sám dobuduje a je zase plne funkčný. V kostiach hlavy, ramien, rebier, krížov a panvy každú sekundu vznikne približne 2 milióny nových buniek.

V jednej malej kvapke krvi žije 5 miliónov červených krviniek, 8-10 tisíc bielych krviniek- pri ochorení sa ich počet zvýši až na 50 tisíc alebo viac. K nim patrí ešte 300 tisíc krvných doštičiek. Červené krvinky sa nemôžu deliť. Žijú asi 120 dní, potom sa rozkladajú v slezine. Opakom červených krviniek sú biele krvinky. Tie sa dokážu delením mnohonásobne množiť, vznikajú a zanikajú na viacerých miestach v tele a vedia sa v krvi samostatne pohybovať. Majú tiež schopnosť krvný obeh opustiť a zhlukovať sa tam, kde sú potrebné. Špeciálne obranné bunky- T lymfocyty, sa v brzlíku za 2-3 dni naučia všetko, čo musí imunitný systém ,,vedieť“, aby mohol chrániť náš život. Naučia sa rozoznávať, čo je vlastné a čo cudzie, čo je zdravé a čo choré, čo je neškodné a čo je nebezpečné. Vyučia sa dokonale umeniu protikladu. Ako tento vyučovací proces prebieha, to zatiaľ presne nevieme.
 
Brzlík- v detstve a mladosti býva veľký, elastický a veľmi aktívny
-v neskoršom veku akoby prestával byť pre telo životne dôležitý (veď ani do  školy nechodíme po celý život, ale len tak dlho, nakoľko je treba, aby sme sa naučili potrebné veci)
 
1. Čo oslabuje a poškodzuje imunitný systém
Ak imunitný systém naozaj tak dokonale funguje, potom sa musíme pýtať:
Ako sa môže stať, že zrazu prepukne nebezpečné ochorenie a dôjde k zrúteniu obranného mechanizmu? V čom spočívajú riziká nášho imunitného systému, a ktoré sú tie najzávažnejšie chyby, ktorých sa dopúšťame pri našom spôsobe života? V podstate si môžeme na to odpovedať stručne a jednoznačne: Pre všetky funkcie tela exituje vždy len dvojaké nebezpečenstvo. Na jednej strane je to dlhodobé preťažovanie a na druhej nedocenená potreba tréningu. Vieme, že keď svaly trénujeme, rastú, silnejú a sú výkonné. Ľudia, ktorí netrénujú sú oveľa skôr unavení ako tí, ktorí majú pravidelný tréning. Ale tí, ktorí nevedia odpočívať, neustále prekračujú hranice svojej výkonnosti, musia počítať s predčasným infarktom, oslabením srdcového svalu, alebo zlyhaním srdca. Kto svaly nedostatočne používa, zistí, že mu ochabujú. A rovnaký zákon platí aj pre imunitný systém.

1.1 Teplo, chlad – a obranný systém
Infekcie, ktoré nás často postihujú, nazývame nachladnutie, aj keď vieme, že chlad ich nezavinil. Príčinou je vždy nákaza. Chlad sám o sebe infekciu nepodporuje. Veď práve, keď je von zima, je len málo ľudí chorých na prechladnutie. A predsa, tieto infekcie v podstate s chladom súvisia. Ak je naše telo citlivé alebo slabo reaguje na kolísanie teplôt, práve vtedy nám tečie z nosa a začne nás škrabať v hrdle. Čoskoro sa pridá aj kašeľ, alebo dokonca si musíme aj ľahnúť s chrípkovou infekciou do postele.

Dôvod je jasný: Funkcia imunitného systému vrátane regulácie chladu a tepla závisí na dobrom prekrvení pokožky a slizníc.Za ich zásobovanie krvou je však zodpovedný miazgový obeh. Ten sa nestará len o výživu a odvod odpadových látok, ale podieľa sa aj na regulácii krvného tlaku. A zároveň sa stará o to, aby vnútorná teplota nášho tela bola vždy stála. Bez udržovania stálej teploty v tele by sme mali malú šancu na prežitie na našej planéte, pretože silne kolísajúce teploty sú pre ľudský život zlým predpokladom. Keby neexistovalo teplotné vyžarovanie do okolia, muselo by sa telo ,,prehriať“. Aby sme sa cítili spokojne, potrebujeme vonkajšiu teplotu približne 18-20°C. To sa samozrejme zmení, keď vykonávame nejakú činnosť, alebo sa veľa najeme. Vtedy sa značne zvýši ,,spaľovacia teplota“ v našom tele. A telo musí vydávať von viac tepla.

Dokonalý ,,chladiaci a hrejivý“ systém sa stará o to, aby naše telo na každú zmenu teploty odpovedalo správne. Ak vonkajšia teplota klesne pod 18°C, stanú sa teplotné straty vyššie ako vykazovaný telesný prebytok, dostávame husiu kožu. Potom sa začneme triasť, svaly sa stiahnu a krv už nemôže prúdiť a ochladzovať sa. Prúdi len v teple vnútri nášho tela, pokožka zbledne, krvný obeh v nej je zredukovaný. A práve to je okamih, na ktorý pôvodcovia ochorenia čakajú. Ak vonkajšia teplota vystúpi nad 20°C, telo nie je schopné odvádzať teplo do okolia, začneme sa potiť. Pokožka sčervená. Taktiež pri telesnej námahe, zvlášť za pekného počasia, rýchlo sčervenáme v tvári, pretože sa vnútorne zahrievame a pokožka musí byť viac ochladzovaná. Keď sa pot odparuje- a k tomu dochádza v teplých dňoch skoro neustále-, chladná pokožka sa nestačí prekrviť, a preto môžeme aj v najteplejšom lete nachladnúť a dostaneme tzv., letnú chrípku“. 
 
1.2 Počasie – najlepší partner k tréningu
Tým najlepším partnerom, akého máme pre tréning k dispozícii a ktorý nás nič nestojí, je počasie. Pre nás Stredoeurópanov obzvlášť. Nemáme nad sebou bezoblačnú a ustavične rozpálenú oblohu ako napríklad obyvatelia v strednej alebo v severnej Afrike. Ani sa nemusíme deň čo deň chrániť pred krutými mrazmi ako napríklad Eskimáci. Nie sme ako oni vystavovaní jednostrannému a extrémnemu počasiu.

Mnohí lekári však prehliadajú vplyv počasia na choroby. Keď za nimi prídu pacienti s bolesťami hlavy, s migrénami, poruchami krvného obehu alebo depresiami a sťažujú sa na poveternostné vplyvy, nechcú nič vedieť ani počuť a berú ich sťažnosti ako výmysel. My ich postoj považujeme nielen za nesprávny, ale priamo za neprofesionálny. Veď rovnako ako existuje liečenie v kúpeľoch, kde liekom je už samotné okolie, tak máme i životné prostredie, ktorého vplyvy na nás kladú príliš veľké nároky. Neustále zaťažujú naše telo a môžu vyvolávať ochorenia. Pritom si ani nemusíme predstavovať katastrofálne zamorenia ovzdušia a iné pohromy, veľakrát to môžu byť normálne prírodné podmienky bežné na niektorých miestach, ako napr. časté vetry, vlhkosť, no predovšetkým horúčavy a podobne. Počasie je dôležitým indikátorom zdravotného stavu. Citlivosť na počasie prezrádza, že s našim zdravím nie je niečo v poriadku a mali by sme rýchlo hľadať príčinu skôr, ako bude neskoro a objaví sa niečo oveľa horšie.

1.3 Ďalšie negatívne vplyvy na imunitný systém
Jednoznačné následky na imunitný systém má duševný stav človeka. Najmä prejavy radosti, smútku, sklamania, úzkosti, agresivity,…
Duševný stav sa v minulosti nebral vôbec na vedomie. Našťastie sa tento názor v posledných rokoch od základu zmenil. Hlavne vďaka vzniku úplne nového odboru lekárskeho výskumu v USA: Nazýva sa psychoneuroimunológia. Vďaka nej sa aj u nás mení náhľad a postoj k týmto problémom. Na univerzite v alabámskom Birminghame považujú imunitný systém dokonca za náš šiesty zmysel. Výskumníci z tejto americkej univerzity totiž dospeli k presvedčeniu, že náš imunitný systém je tak úzko prepojený a súvisiaci s nervovým systémom, že ho musíme pokladať za zmyslový orgán. Svojimi zmyslami, zrakom, sluchom, čuchom, chuťou a hmatom, vnímame okolitý svet. Všetky tieto zmyslové vnemy imunitný systém vyhodnocuje a vyberá k nim správne odpovede. Reaguje bezprostredne na to, čo cítime a prežívame i pri zdanlivo prchavých pocitoch a myšlienkach.

2. Ako rozpoznávame chybnú funkciu a oslabenie imunitného systému
Ak si chceme zachovať zdravie, mali by sme si priebežne všímať stav svojho imunitného systému a na prípadné varovné signály včas správne reagovať.
Všimnime si aspoň tie najdôležitejšie, ktoré by nemali ujsť našej pozornosti: nachladnutie,  akné, herpes, bradavice, imunopauza  antibiotiká, zápcha, vysoký krvný tlak, pleť,…

2.1 Nachladnutie: Uzdraviť sa musíme za 3 týždne
Jedno alebo dve nachladnutia, snáď dokonca trikrát v roku – ale ani angína, virózy, chrípka a u detí rôzne detské ochorenia – nebývajú ešte príznakom oslabeného imunitného systému. Podozrivé sa tieto ochorenia stávajú až vtedy, keď sa vyskytujú častejšie a keď sa po ich prekonaní nedokážeme úplne zotaviť. Každá nádcha trvajúca viac ako 3 týždne znamená vážne ohrozenie zdravia. To platí i o hnisavých vačkoch na koreňoch zubov, o silnom povlaku na jazyku a o ranách, ktoré sa nechcú zahojiť.

2.2 Akné : Neničte si ochrannú vrstvu na pokožke !
Akné a iné ,,nečistoty“ na koži v období puberty svedčia o hormonálnych príčinách imunosupresie. Keď dôjde k vyrovnaniu hladiny hormónov, asi okolo 25 rokov, strácajú sa samé od seba. Akné nejde zabrániť ani dodržiavaním hygieny. Prehnaná hygiena môže dokonca infekciu zhoršiť, pretože poškodzuje prvú obrannú líniu imunitného systému, teda ochranný film na pokožke. Namiesto nej je lepšie dbať o to, aby koža zostávala suchá a imunitný systém nebol vystavovaný preťažovaniu. V praxi to znamená: S ešte väčšou pozornosťou pristupovať k liečbe infekcií a starať sa o to, aby strava bola obzvlášť bohatá na vitamíny a enzýmy. Nie menej dôležitý je i tréning zlepšujúci prispôsobenie k poveternostným vplyvom.

2.3 Bradavice : V pozadí je rovnako vírusová nákaza
Bradavice sa objavujú na pokožke obzvlášť často v období tehotenstva, puberty a imunopauzy. Sú prejavom vírusovej infekcie, ale taktiež znamením oslabenia imunitného systému. Opäť nejde len o vadu na kráse, s ktorou by sme sa mohli ľahko vyrovnať, skôr o nákazu, ktorá vyžaduje imunitný tréning.

2.4 Cukrovka : Nezabúdajte na enzýmy
Vieme, že u cukrovky, najmä v neskoršom veku, dochádza v sliznici brucha tak isto k zníženiu produkcie enzýmov. Enzýmy sú však pre dokonalú funkciu obranného systému nenahraditeľné. Z toho vyplýva, že diabetici by mali starostlivejšie dbať o to, aby množstvo enzýmov v ich tele bolo vždy dostatočné.
 
2.5 Imunopauza : Výzva k imunitnej terapii
Ak okolo 40-ky začneme trpieť akútnymi chorobami s horúčkou a zápalmi, potom si už nesmieme nahovárať, že po ich prekonaní budeme zdravší ako predtým. Pravdepodobne tomu bude práve opačne: Imunitný systém pred vynaložením svojich akýchkoľvek síl už nestačí tieto choroby zdolať. A to je potom zreteľným a vážnym signálom toho, že imunopauza už začala. V tomto prípade nevystačíme s bežným posilovaním odolnosti svojho organizmu, ale musíme sa podrobiť cielenej imunitnej terapie, pri ktorej sa zároveň naučíme vhodnému a potrebnému imunitnému tréningu. 

3. Ako trénovať imunitný systém
Nuž, ako teda vlastne má účinný imunitný tréningový program vypadať?
Ide v ňom o dôležité zmeny v spôsobe nášho života, ktoré majú prispieť k tomu, aby náš imunitný systém v každej situácii fungoval dobre a spoľahlivo. Mal by sa naučiť na všetky podnety reagovať primerane: ani hekticky, ale ani príliš váhavo, ani slabo, ale ani nie príliš silno. Predovšetkým však musí vedieť v každom okamihu nájsť správnu odpoveď. Preto by sme sa mali starať hlavne o to, aby svoje nabité informácie nestrácal, a aby si ich dokázal v prípade potreby vždy znovu pripomenúť. A v neposlednej rade je pre imunitný systém dôležité, aby mu náš duševný stav dával správne signály. Ako náhle však raz zmeníme postoj k životu a začneme sa pri svojich aktivitách o svoj imunitný systém cieľavedome starať a zároveň ho šetriť, prejde nám tento tréning za chvíľu do krvi. Celý náš život bude potom ľahší, príjemnejší a predovšetkým zbavený zbytočných starostí a bolestí. Vďaka tomuto tréningu sa staneme veselšími, kľudnejšími a spokojnejšími.
 
3.1 Imunitný systém ovplyvňujeme už v detstve
Imunitný tréning začína už po narodení. Materské mlieko je svojím zložením pre kojenca tou najprirodzenejšou a najlepšou výživou. Naviac obsahuje cenné obranné bunky, presnejšie protilátky. Materské mlieko u dieťaťa spravidla zvyšuje jeho obranné schopnosti proti choroboplodným zárodkom. Kojené deti by teda vôbec nemali ochorieť ťažkými infekciami s horúčkami a zápalmi, lebo už majú v tele potrebné špeciálne imunitné sily. Imunitný systém dieťaťa je silný od počiatku. Čo mu chýba je iba potrebný tréning .Z tohto hľadiska je preto potrebné aby dieťa prekonalo aspoň niektoré menej nebezpečné detské choroby a to samozrejme bez antibiotík a bez prostriedkov umelo znižujúcich horúčku. Jeho imunita bude o to väčšia, čím viac druhov choroboplodných zárodkov vo svojom živote stretne.
 
3.2 ,,Rýchle jedlo“ : Vyrastie nám chorá generácia !
Ďalším veľkým problémom u detí a mládeže je tzv. ,,fastfood výživa“. Už pred rokmi bolo v USA zistené, že u mladých ľudí sa vyskytuje katastrofálny nedostatok vitamínov.

Jedia len tak za pochodu. Bez akéhokoľvek kľudu hlcú mastné hranolky s kečupom, alebo sa dorazia ešte hamburgerom. Niektorí zase pojedajú výhradne sladkosti. Ak sa deti nenaučia zdravo stravovať, dodržovať dobu hlavných jedál a pritom si nevypestujú pravý stravovací návyk, potom z nich vyrastie generácia odsúdená k chorobám. Môžeme sa dočkať toho, že imunopauza v populácii nebude začínať v 40-tich rokoch, ako je to obvyklé dnes, ale omnoho skôr- v 35-tich alebo dokonca v 30-tich rokoch. Proste zaháňanie hladu a stravovanie nie je jedno a to isté. Deti by sa mali aspoň jedenkrát denne posadiť k stolu a v kľude sa najesť. Bez nervózneho poposedávania a sledovania hodín, bez hlasnej hudby útočiacu na zmysly, bez čítania alebo dokonca bez sledovania televízie. Veď nie len telo, ale aj psychika potrebuje čas na prijatie jedla.

3.3 Zdravý spánok : Liečebná fáza života
V prvých hodinách spánku sa telo zotavuje. Behom neho sú vypnuté alebo stiahnuté na ,,minimum“ niektoré telesné funkcie, ale iné, predovšetkým v imunitnom systéme, bývajú naopak aktívne. V spánku máme možnosť dohnať to, čo sa v priebehu dňa zameškalo. Až vtedy v kľude pracujú obranné bunky na plné obrátky.

Spánok teda nie je len časom odpočinku, ale aj dôležitou liečebnou fázou. Nejedno nachladnutie vzniká práve z nedostatku zdravého spánku.
Dospievajúca mládež by nemala dlho do noci vysedávať pri televízore. Zaťaženie organizmu týmto zlozvykom je zvlášť nešťastné. Vysedávaním pri televízore dieťa jednak zmešká najlepšiu dobu pre odpočinok, a jednak sa rozruší. Pri sledovaní dramatických príbehov dochádza k neobyčajnému vnútornému napätiu. Dieťa je v dôsledku vzrušujúceho zážitku tak vnútorne rozochvené, že nemôže kľudne spať. Vnútorné ,,poriadkové sily“ musia vynaložiť obrovskú námahu, kým sa im podarí obnoviť normálny stav. Nezabudnime, že všetko, čo dieťa prežilo, musí jeho mozog v spánku ,,spracovať“. Spánok je potom vyslovene nekľudný a neustále rušený divokými snami. Dieťa za to zaplatí zosilnenou nervozitou a oslabenou koncentráciou. 

Záver
V našej práci sme odpovedali všetkým ľuďom, ktorým záleží na vlastnom zdraví. To je predovšetkým v našich rukách. Postarajme sa oň! Nečakajme kým bude neskoro, kým nás bolesti a problémy prinútia k liečbe. Chráňme svoje zdravie už vtedy, keď sa cítime dobre, aby nám tento skvelý pocit zostal zachovaný. Choroba nie je vždy spôsobená neodvratným osudom, ale často je výsledkom niečoho, čo sme zanedbali a premeškali. Nezabúdajme, že i v našich imunitných schopnostiach existuje bod, ktorého prekročenie vinou ustavičného preťažovania a vyčerpávania sa už nedá napraviť. Preto začnime s imunitným tréningom ihneď. A to ešte dnes! Už zajtra by mohlo byť všetko pre nás oveľa ťažšie. Popri práci sme sa nielen veľa naučili, ale aj zabavili. Zistili sme, že dodržiavanie imunitného tréningu je dôležité v priebehu celého nášho života.