Problém geneticky modifikovaných organizmov

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 17.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 719 slov
Počet zobrazení: 4 183
Tlačení: 381
Uložení: 399
Problém geneticky modifikovaných organizmov
 
1. ÚVOD
Génové inžinierstvo je jedno z najnovších odvetví modernej vedy v oblasti biotechnológií. A čo sú vlastne biotechnológie? Najčastejšie sa definujú ako „akákoľvek technika využívajúca živé organizmy na prípravu produktov, technika vylepšujúca rastliny, zvieratá alebo mikroorganizmy na špeciálne použitie“. Spolu s už spomínaným génovým inžinierstvom (génové technológie) sem zaraďujeme napríklad šľachtenie či fermentáciu. No práve génové technológie sú v súčasnosti najrýchlejšie sa rozvíjajúcou kapitolou biotechnológií. A teraz prejdime bližšie k jadru veci. Geneticky modifikované organizmy (ďalej GMO) sa vytvárajú procesom transgenózy, čo je umelé zavedenie cudzorodého génu, transgénu do DNA daného organizmu s cieľom dosiahnuť určitú „pozitívnu“ zmenu. Transgenóza sa uskutočňuje iba v laboratóriu. Prípad GMO je jediný, pri ktorom sa gén vkladá do iného druhu organizmu. Toto sú základné informácie potrebné na približné pochopenie génovej technológie.

A teraz, prečo som si vybrala práve GMO. Chcela som spracovať tému, ktorá je súčasná, zaujímavá a pre mňa nie veľmi známa. Predtým som o GMO vedela asi iba to, že sa v nich nachádzajú „nejako skrížené gény“, ale to bolo všetko. Takže som o nich nevedela nič. Niektoré informácie ma dokonca aj prekvapili. Napríklad som vôbec netušila, že v USA sú GMO tak bežné, ako u nás Bryndzové halušky. Taktiež si myslím, že táto problematika je na Slovensku akoby zabudnutá. V tejto práci som chcela dokázať, že GMO sú nedokonalé , že sa na ne distribútori často pozerajú cez „komerčné okuliare“, že môžu spôsobiť viac škody ako osohu a práve preto by mohli ľudstvu spôsobiť vážne problémy.
 
3. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
 
3.1. HISTORICKÉ MEDZNÍKY VEDÚCE K PRODUKCII DNEŠNÝCH GMO
1953 - Objav štruktúry DNA
1973 - Prenesenie prvého génu medzi rastlinnými organizmami
1983 - 1. transgenická plodina na svete - tabak
1994 - Prvý GM potravinársky produkt na trhu (paradajka v USA)
1996 - EÚ povolila využívanie GM sóje
1997 - EÚ povolila využívanie GM kukurice
1998 - EÚ vydala 5 - ročné moratórium na GM produkty
2003 - EÚ vydala nariadenie vyžadujúce označenie potravín obsahujúcich viac ako 0,9%
GM materiálu
2004 - Ukončenie moratória

3.2. GENETICKY MODIFIKOVANÉ PLODINY A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Jedným z argumentov zástancov GMO, mimochodom dosť silným na to, aby presvedčil aj také ochranárske spoločnosti akou je Greenpeace je, že GM plodiny umožnia znížiť, či dokonca úplne eliminovať potrebu chemických postrekov. Rastliny, ktoré umožňujú vylúčiť používanie postrekov sú už na svete. Sú nimi insekticídne Bt plodiny a z nich je najznámejšia kukurica MON 810. Táto je obohatená o gén z baktérie Bacillus thuringiensis, v ktorej sa tvorí Bt- toxín v netoxickej forme. Bt- toxín je pre ľudí a živočíchy neškodný. Toxický sa stáva až v črevách húseníc motýľov. Tieto plodiny sa zdajú byť zo všetkých GM plodín najmenej škodlivé, ale iba dovtedy, kým nepozeráme do budúcnosti. Totiž, na rozdiel od postrekov sa Bt- toxín v týchto plodinách nachádza nepretržite. Nájdu sa aj taký, ktorý tento nadbytok naivne nazývajú „vždy pripravený“. Asi si neuvedomujú, že ich „vždy pripravený“ môže byť príčinou vytvorenia Bt rezistentného hmyzu. Pre poľnohospodárstvo by to bol tvrdý úder pod pás, pretože postrek založený na báze Bt- toxínu je jedným z najprijateľnejších insekticídov, ktorý používajú aj ekologickí pestovatelia. Vedcom sa podarilo vyvinúť aj plodiny tolerantné na herbicídy. No tieto vonkoncom neznižujú množstvo postrekov. Práve naopak, v USA sa ich spotreba za posledných deväť rokov, čo sa tam GM plodiny pestujú, zvýšila o desiatky tisíc ton (farmári nemajú problém použiť viac herbicídu, pretože použité množstvo sa nijako neprejaví na kvalite plodiny). Najzaujímavejšie však je, že firma Monsanto, ktorá kontroluje 95% svetového trhu s GMO predáva plodiny odolné na ich vlastný herbicíd, Round Up. Navyše tento herbicíd predstavuje zdravotné a environmentálne riziko. Americká spoločnosť na ochranu voľne žijúcich rastlín a živočíchov uverejnila zoznam 74 rastlín, ktoré sa zaradili medzi ohrozené práve kvôli používaniu Round Up-u. Taktiež Dr. Mae- Wan Ho, expertka Biology Department, Open University UK a členka US National Genetics Foundation vyjadrila nespokojnosť s týmto produktom. Tvrdí, že Round- Up „znižuje pôdnu schopnosť viazať dusík a je toxický pre veľa druhov mykorízových húb, ktoré sú potrebné na premenu živín v pôde.“ Ďalej dodáva, že „zlúčeniny na báze glyfosátu sú treťou najčastejšou príčinou ochorení roľníkov.“ Firma Monsanto evidentne využila príležitosť na výhodný obchod. V súvislosti so životným prostredím existuje ešte obava, že peľ z GM plodín sa mohol rozšíriť aj na polia, na ktorých sú vysadené tradičné plodiny. Táto obava sa testovaním preukázala byť opodstatnená. Osivá dovážané z USA a predávané ako geneticky nemodifikované boli kontaminované modifikovanými génmi. Predpokladá sa, že viac než dve tretiny plodín pochádzajúcich z tejto krajiny môžeme označiť nálepkou GM. Takže semená predávané ako „nemodifikované“ nie sú stopercentne nemodifikované. Pozitívne však je, že miera kontaminácie je zatiaľ nízka. Pohybuje sa na úrovni 0,5-1% a je endemická. Zarážajúce však je, že dotyčným kontaminácia vôbec neprekáža. Lisa Dry z Americkej asociácie pre biotechnický priemysel konštatovala, že toto priemyslové odvetvie nie je prekvapené, pretože „je známe, že peľ sa voľne šíri a predávané semená sa môžu na rôznych miestach zmiešať.“

3.3. NEDÔVERA SPOTREBITEĽOV, OZNAČOVANIE A ROZMNOŽOVANIE GMO
Ľudia už nemajú dôvod dôverovať vedcom, pretože po skúsenosti s DDT (jeho škodlivosť sa prejavila až po viac-menej štvrť storočí), freónmi (zistilo sa, že ničia ozónovú vrstvu, a tým spôsobili rozšírenie rakoviny kože) a nedávnym tvrdením, že choroba šialených kráv nie je prenosná na človeka (taktiež prekonané tvrdenie) naštiepili ich dôveru. Široká verejnosť dokáže uveriť produktu jedine ak je aspoň na 80-90% neškodný, alebo ak je výnimočne užitočný (prípad mobilných telefónov). Takže v prípade GM plodín treba zlepšiť kvalitu, chuť a vylúčiť zdravotné riziko.

Zákon o označovaní GM potravín z roku 2003*[1] je tŕňom v oku americkej vláde ako i firme Monsanto. Táto tvrdí, že jej produkty sú veľmi zdravé a chutné, no nechce ich označovať, pretože by ich to handicapovalo na trhu. Totižto, pokiaľ by mal spotrebiteľ na výber medzi tradičným a GM produktom, vybral by si ten tradičný (88% spotrebiteľov uprednostňuje prirodzené potraviny*[2]). Tak prečo sa teda Monsanto zaoberá vyrábaním produktov, ktoré sú širokou verejnosťou odmietané? Evidentne tu ide o výnosnú formu zárobku. Pokiaľ ide o európsky zákon o označovaní GM produktov, je na jednej strane prísny a na druhej zasa nedokonalý. Nevyžaduje totiž označovanie produktov zvierat kŕmených GM krmivom, ako je napr. mlieko mäso alebo vajcia, čo sú jedny z najčastejšie konzumovaných potravín. Treba ešte povedať, že GMO sú upravené tak, aby sa nemohli rozmnožovať, čím sa výrobcovia snažili utíšiť obavy zo šírenia zmeny genetického kódu (no ako som už uviedla, nepodarilo sa im zabrániť ich šíreniu prostredníctvom peľu). No tento krok mal aj negatívny ohlas. Farmári si nemôžu nechať časť úrody ako osivo na nasledujúci rok, ale musia si každý rok znovu a znovu kupovať nové semená, ak chcú opäť zasiať. Toto opatrenie môže úplne zničiť malých farmárov. Ziskuchtivosť firmy Monsanto už vyústila do tichej vojny proti farmárom, ktorý pestujú GM plodiny bez povolenia. Táto dokonca nahovára ľudí, aby mu nahlásili každého podozrivého pestovateľa. Takéto prípady sa už vyskytli a farmári musia čeliť obvineniam od obrovskej ziskuchtivej organizácie, ktorá má mimochodom dosť prostriedkov na súdne spory. 
 
3.4. GMO, BOJOVNÍCI SO ZNEČISTENÍM TNT, DNT A TOLUÉNOM
GMO dokážu napraviť niektoré škody, ktoré boli spôsobené rozvojom priemyslu. Sú schopné odstrániť z pôdy TNT, DNT či toluén. TNT je výbušnina, ktorou sú kontaminované výrobné haly, skladištia munície, priestory strelníc a je pre človeka a ostatné živočíchy silne toxická. Na mieste, kde sa TNT nachádza sa množí baktéria Pseudomonas putida obsahujúca gén, ktorý ho rozkladá. Rastliny obohatené o tento gén sa môžu stať vítanými pomocníkmi v boji proti TNT. Laboratórnymi pokusmi sa už podarilo dosiahnuť prvé úspechy. Takto obohatený tabak bol nasadený do oblasti kontaminovanej TNT a za tri dni ho dokázal z pôdy eliminovať, pričom ho sám neobsahoval. Pravdepodobne ho rozložil na jednoduchšie látky, ktoré už nie sú toxické.*[3]
DNT zase rozkladá baktéria druhu Sinorhizobium meliloti*[4] žijúca v symbióze na koreňoch motýľokvetých rastlín.  Ak je táto geneticky modifikovaná, dokáže  DNT odstrániť z pôdy rýchlejšie. A ešte je tu toluén, ktorý je obsiahnutý v rôznych farbivách, lepidlách, odlakovačoch nechtov. Aj v tomto prípade existuje baktéria, modifikovaná Burkholderia cepacia, ktorá toluén rozloží. Tým pádom rastliny, ktoré ju obsahujú,  vylúčia do atmosféry o 70% menej toluénu ako tie, ktoré ju neobsahujú.
 
3.5. SITUÁCIA NA SLOVENSKU
Slovensko sa nikdy veľmi neprikláňalo na stranu GMO. Svedčí o tom fakt, že pred naším vstupom do EÚ bolo u nás povolené pestovať len jeden druh GM kukurice a aj to iba na kŕmne účely. Po vstupe sme museli trochu ustúpiť. Výsledkom je možnosť legálneho pestovania troch druhov GM kukurice na našom území. Aj keď sme boli jedným z prvých štátov, ktorý prostredníctvom ministra životného prostredia parafovali súhlas s Cartagenským protokolom*[5] o biologickej bezpečnosti, naše zákony o GMO sa od tých európskych odlišujú minimálne z troch štvrtín. Existuje dôkaz, že naše „neúplné“ zákony je dokonca možné aj obísť. Organizácia Greenpeace totiž v auguste minulého roku objavila na našom trhu olej označený ako geneticky modifikovaný, aj keď predaj GM produktov nebol povolený. Jednalo sa o olej Ceresol a predávalo ho Tesco*[6]. Neskôr sa objavili ešte dva ďalšie oleje, nemecký Brölio, predávaný Hypernovou a český Euro-shopper, opäť predávaný Tescom.
 
4. VLASTNÁ PRÁCA
Výsledky v mojej ankete*[7] sa zhodovali s informáciami, ktoré boli publikované v rôznych médiách. Viac ako polovica opýtaných bola proti GMO a veľmi vysoké percento bolo za označovanie GM potravín. Taktiež sa mi podarilo zistiť zaujímavý fakt. Polovica opýtaných, ktorí súhlasili s pestovaním a konzumáciou GMO bola proti injekciám podávaným kravám s cieľom zvýšiť ich produkciu mlieka.*[8] Ľudia berú živočíchy ako im príbuznejšie tvory (čo je logické) a preto sa pravdepodobne boja akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla zasiahnuť do ich genetickej informácie. 

5. DISKUSIA
„Nikto dnes nedokáže presne povedať, aký dopad môžu mať GMO na životné prostredie. O tom ako sa organizmy z DNA vyvíjajú vieme zatiaľ tak strašne málo, že mňa samotného by veľmi prekvapilo, ak by sme v budúcnosti nedostávali jeden tvrdý úder za druhým.“ Toto svedectvo vydal harwardský profesor genetiky Richard Lewontin. Profesor vyjadril obavy nad budúcnosťou ľudstva. Jeho názor sa zhoduje s mojím. Na to, aby sme mohli uviesť nejaký produkt na trh, treba ako prvé dobre poznať jeho nedostatky a nie pozerať na možné výnosy.
 
6. ZÁVER
GMO nám môžu v budúcnosti veľmi pomáhať, môžeme jesť chutnejšie a lepšie vyzerajúce potraviny, môžu odstrániť škody spôsobené chemickým alebo zbrojárskym priemyslom. Aby sme však toto všetko dosiahli, ľudstvo bude musieť urobiť v myslení obrovský krok vpred. Prestať vo všetkom vidieť peniaze! Ľudia nebudú slepo dôverovať každej novinke, pretože ak je riziko, že ohrozí ich zdravie, budú opatrnejší. Veď kto by už bol ochotný robiť „pokusnú Anču“ organizáciám, ktoré majú ma očiach klapky a vidia len zisk?

7. MALÝ SLOVNÍK POUŽITÝCH ODBORNÝCH VÝRAZOV

BIOTECHNOLÓGIA - technológia založená na využití látkovej premeny niektorých živých
systémov 
DNA - deoxyribonukleová kyselina obsahujúca základnú genetickú informáciu
DNT - dinitrotoluén
ENDEMICKÝ - vyskytujúci sa len na jednom mieste
FERMENTÁCIA - rozklad organických látok a rastlinných produktov pôsobením enzýmov PARAFOVAŤ - podpísať medzinárodnú zmluvu
TNT - trinitrotoluén
TRANSGENÓZA - prenos určitého génu jedného organizmu do iného ľubovoľného 
organizmu
TRANSGÉN - cudzorodý gén vnesený do organizmu

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu