Vznik a počiatky čaju

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 09.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 111 slov
Počet zobrazení: 3 070
Tlačení: 374
Uložení: 338
Vznik a počiatky čaju
 
Čaj. Takéto jediné slovo dokáže rozpútať vír myšlienok a otázok  pri hľadaní pravdy na cestách vekov. No občas je ťažké, nájsť jasné fakty. Nájsť azda niečo, čo by malo reálny základ, a potom by vašu hypotézu mohli potvrdiť aj iní. Ak už sme však v našej dlhej histórií zbadali trhlinku, kde nám chýba dôležitá informácia, ktorá sa buď stratila, alebo nenašla, či dokonca nevedela vysvetliť, vtedy prichádza na rad tá naša nikdy nehasnúca ľudská fantázia. A veru, ak sa niečo v tých dobách nedalo, či nevedelo vysvetliť a podložiť faktami, tak sa aspoň vďaka tej fantázií domyslelo, akoby to azda mohlo možno vyzerať. Možno aj takto vznikli tie naše fantastické, nikdy nehynúce legendy. Tie najlepšie a snáď aj najzaujímavejšie si ľudia hovorili jeden druhému a takýmto ústnym podaním sa iste trochu zmenili. Asi nám nepovedia presnú pravdu, no môžu nás zaujať, pobaviť a ktovie, ako je to s tou pravdou, veď ako sa vraví: „Bez vetra sa ani lístok nepohne.“ Možno ani ten čajový.
 
1.1 Čínske legendy
Čajová história nám napodiv nepripravila len jednu legendu, ale hneď niekoľko. Každá je odlišná dokonca aj z iných oblastí či kultúr. A preto je asi ťažké pripísať objav čaju jednej alebo druhej krajine či dokonca konkrétnej osobe. V Číne sa však traduje legenda, ktorá objavenie tajomstva čaju jasne pripisuje cisárovi Šan-nungovi (2737 p. n. l.). Tento cisár, tiež známy ako božský vladár, bol nielen vládcom, ale aj spisovateľom, filozofom, ba dokonca aj vedcom.  Pri jednej zo svojich prechádzok hustým lesom sa rozhodol, že si trochu oddýchne. Počas oddychu si založil oheň a dal nad neho prevariť vodu, ako sa to podľa jeho ediktov v tej dobe muselo robiť. Počas jeho meditácie začala voda vrieť. Z neďalekého kríka sa do vriacej vody dostalo vďaka vetru niekoľko zelených lístkov z konára. Voda zrazu dostala príjemnú arómu, ktorá vytrhla cisára z rozjímania. Keď cisár zistil, že pôvodcom tej príjemnej vône je tekutina obzrel si ju lepšie a hneď ho zaujala aj jej hnedastá farba. Po nedlhom zvažovaní sa cisár rozhodol, že musí skúsiť, ako tento zvláštny nápoj chutí. Napil sa a zistil, že táto nová tekutina mu veľmi chutí. Po krátkom hľadaní našiel ker s lístkami a po takejto skúsenosti sa vrátil do svojho paláca, aby vyrozprával svoj zážitok. Takto asi vznikol čaj podľa čínskej legendy. Ak sa však niekomu takýto výklad objavenia čaju nepozdáva, je tu  hneď ďalšia legenda z  rokov 600-500 pred n. I. V tejto dobe vraj žil Li Tau, súčasník filozofa Konfucia, ktorý bol v tej dobe historikom a aj archivárom dynastie Cou. V tejto krátkej legende sa uvádza, že jeden zo žiakov Konfucia podal svojmu učiteľovi šálku zlatého elixíru. Ako už asi tušíte, bol to čaj.
 
1.2 Indická legenda
Indická legenda však naopak pripisuje objavenie čajovej rastlinky zakladateľovi zen budhizmu - svätému Darumovi, tretiemu synovi indického kráľa Košuva. Darum prišiel r. 519 pred n. l. do Číny, aby priviedol ľudí ku šťastiu ducha, a to aj svojim príkladom. Postil sa a bdel. Avšak aj jeho, ako každého obyčajného človeka, premohol spánok. Keď sa prebudil a zistil, že porušil svoj sľub, bol strašne nešťastný. Až natoľko, že bol schopný  obviniť svoje očné viečka, ktoré si vraj potom odrezal a zahodil na zem. Na druhý deň, keď sa na to miesto vrátil, zistil, že z nich vyrástol malý ker. Ochutnal jeho lístky a zistil, že túžba po spánku zázračne zmizla. Nuž, aj takáto, trocha bizarná, legenda koluje o objave čaju.
 
1.3 Prvé fakty o čaji
Našťastie, legendy nie sú to jediné, čo sa nám zachovalo o objave a vzniku čaju.  Prvá zmienka vôbec, ktorá je datovaná z roku 350 pochádza z čínskeho slovníka, v ktorom sa istý básnik a bádateľ Kuo - Po´ zmieňuje o čaji pod názvom Kiu. V slovníku konkrétne uvádza, že nápoj sa pripravuje z lístkov, ktoré sa musia uvariť. Takéto svedectvo o čaji prijala väčšina historikov zaoberajúcich sa históriou čaju ako najstarší vierohodný záznam o čaji. Vo 8. storočí bol čaj už tak populárny, že skupina obchodníkov požiadala spisovateľa Lu Ju-a,  aby sa nejako zmienil vo svojich zápiskoch o čaji (733 - 804) a ten napísal vôbec prvú známu knihu o čaji – „Klasické pojednanie o čaji”. Prvý záznam o čaji mimo Číny je z roku 851 od arabského kupca Sulejmana, ktorý ako obchodník často Čínu navštevoval, a preto niektoré jej časti dobre poznal. Najstaršia informácia o čaji v Európe je až z roku 1559 od benátskeho spisovateľa Giovanniho Battistu Ramusioho, ktorý spomínal čaj vo svojej knihe „Cesty a putovania“. O osem rokov neskôr je datovaná zmienka o čaji aj z Ruska.
 
1.4 Ako sa pil čaj v minulosti
Ako je už všeobecne známe, čaj neostal len vo svojom čínskom rodisku, ale rozšíril sa po celom svete. Jeho lahodná chuť a krásna aróma sa stala takou žiadúcou, že čaj sa dnes už pestuje po celom svete. No nech by ste navštívili napríklad Rusko, Austráliu alebo Indiu, čaj je všade iný, pripravovaný rôznymi spôsobmi spolu s  rôznymi rituálmi. Veď ako sa vraví koľko ľudí, toľko chutí. Nedá mi nespomenúť aspoň niekoľko príkladov, s akými spôsobmi pitia čaju by ste sa mohli stretnúť v minulosti, no dokonca aj dnes.  

Keď sa čaj rozšíril do Tibetu, spôsob pitia si tamojší kočovníci prispôsobili svojím chutiam a životným podmienkam, a to tak, že časumu (čajový nápoj), pili s rozpusteným maslom z mlieka jaka. Namiesto cukru však používali soľ. Takúto horúcu zmes potom šľahali v špeciálnej podlhovastej nádobe, kým nezískali hladký hustý nápoj. Iste, tento spôsob pitia čaju je pre nás Európanov maximálne čudný, no v tibetských, nehostinných, chladných podmienkach bol tento nápoj ideálny, pretože mal vysokú energetickú hodnotu a obnovoval sily. Takto sa pije čaj v Tibete dodnes.

V Mongolsku Mongoli tiež používali maslo, soľ, no okrem iného aj múku a mlieko a toto všetko pridávali k zelenému lisovanému čaju. Najprv rozotreli čaj na prášok  a zaliali chladnou vodou. Keď sa voda varila pridali mlieko, maslo a praženú múku. Po uvarení sa pridávala soľ. V Iráne si osvojili miestny stredne, alebo veľmi silný čaj. Nalieva sa do ormud - malých sklených pohárikov s nožičkami v tvare vázičky. Čaj musí byť tmavý, ale jasný, priezračný, koňakovej farby s nepatrným červeným odtieňom. Pije sa malými dúškami horúci cez cukor nasekaný na drobné kúsky.

Nielen spôsoby prípravy čaju sa po stáročia menili a zdokonaľoval sa. Postupom času sa prišlo aj na nespočetné množstvo využitia čaju. Dlhú dobu bol čaj iba nápojom aristokracie a čínskeho dvora. Postupne sa dostal medzi ľud aj ako nápoj aj ako liek. Ako nápoj predovšetkým preto, že voda sa kvôli zlým hygienickým podmienkam musela prevárať a ako liek, samozrejme, kvôli svojím liečivým účinkom. Vtedajšia príprava čaju ako lieku sa však značne líšila od dnešného spôsobu spracovania. Listy boli trhané a lisované do placiek, ktoré sa sušili až sčerneli, pridala sa cibuľa a zázvor a až po prevarení sa tento liek podával. Po krátkych úvahách bude zaiste každému jasné, že čaj postupne získal široké využitie. Z čajových lístkov sa vyrábali sviece do chrámov, z drobných lístkov drahé cigarety a semená slúžila k lisovaniu oleja. Tu sa však história čaju nekončí. Tu sa len začína.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#SOČ biológia-témy #výklad - čokoláda #Bez vetra sa ani lístok nepohne #soč #výklad história čaju


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu