Postavenie húb v systéme organizmov

Prírodné vedy » Biológia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 16.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 290 slov
Počet zobrazení: 5 172
Tlačení: 416
Uložení: 389
Špecifické postavenie húb v systéme organizmov
- huby nie sú ani rastliny, ani živočíchy, ale tvoria samostatnú ríšu, ktorá je rovnako významná ako rastlinná a živočíšna ríša
- typické eukaryotické, heterotrofné, jednobunkové a mnohobunkové organizmy
- sú charakteristické týmito znakmi:
- 1.nie sú schopné fotosyntézy, chýbajú im asimilačné farbivá, ich bunky neobsahujú plastidy
- 2.produktom metabolizmu húb je podobne ako pri živočíchoch živočíšny škrob glykogén
- 3.v bunkových stenách húb prevláda chitín a nie celulóza, ako je to v ríši rastlín (v ojedinelých prípadoch je podiel chitínu v bunkových stenách nepatrný, prípadne úplne chýba)
- 4. zásobné látky: glykogén a tukové kvapôčky
- Huby tvoria rôznorodú (heterogénnu) skupinu eukaryotických bezchlorofylových, t. j. heterotrofných stielkatých organizmov.
 
Hlavné znaky jednotlivých tried oddelenia vlastné huby a ich zástupcov.
 
Oddelenie: vlastné huby (eumycota):
-  stielka je vláknitá, zriedkavejšie napríklad u kvasiniekjednobunková
hýfy sú bohato rozkonárené, väčšinou priehradkované, jednotlivé bunky hýfov sú buď jednojadrové alebo viacjadrové
-  spleť hýfov tvorí podhubie – mycelium
-  bunkové steny – z chitínu a glukánu
-  pohyblivé rozmnožovacie štádiá chýbajú
-  saprofytické, saproparazitické, parazitické, symniotické heterotrofné organizmy
1.trieda: spájavé plesne (zygomycetes)

- mikroskopické, väčšinou saprofytické huby
- niektoré môžu byť pôvodcami mykóz človeka
- pri nepohlavnom spôsobe rozmnožovania vzniká veľký počet spór – môže vyvolávať alergie
- rastú na zahnívajúcich organických substrátoch – ovocie, zelenina, mlieko, syry, zaváraniny, pekárenské výrobky
- živia sa saprofyticky, paraziticky
- súčasť pôdnej mikroflóry, podieľajú sa na rozklade organickej hmoty

STAVBA:
7. tvoria rúrkovité, mnohojadrové rozkonárené podhubie, v starobe s nepravidelnými priehradkami

- hlavná zložka steny je glukán

Zástupcovia: Pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo): na zahnívajúcich potravinách. Z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré môžeme vidieť aj voľným okom.
Rizop černastý (Rhiyopus nigricans) - rozkladá substráty bohaté na sacharidy vytvára husté sivé povlaky, napr. na nevhodne uschovanom chlebe
2. trieda: vreckaté huby (Ascomycetes):
1. najpočetnejšia skupina húb – mikroskopické aj makroskopické rozmery
2. saprofyty, ale sú známe aj parazity
 STAVBA:
2: tvorba zvláštnych výtrusníc – vreciek (ascus). Vo vrecku je zvyčajne 8 výtrusov – askospór (vznikajú ako dôsledok pohlavného rozmnožovania)
3. ďalšie spóry – na špecifických nosičoch konídioforoch vznikajú konídie. (pozn. askospóry a konídie – konídiospóry sú spóry, ktoré zabezpečujú nepohlavné rozmnožovanie) Konídiofory majú charakteristický tvar pre jednotlivé rody.
4. vrecká sú obyčajne uložené v plodniciach, ktoré majú guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar
5. vrecká môžu byť v plodniciach buď voľne uložené alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu – técium.
6. vyvárajú mycélium (okrem kvasiniek). Hýfy obsahujú priehradky s jednoduchým otvorom, umožňujúcim prechod plazmy a jadier.
7. bunková stena je predovšetkým z chitínu
Rady: kvasinkotvaré, paplesňotvaré, kyjaničkotvaré, čiaškotvaré
 
Kvasinkotvaré (Saccharomycetales): - stielku tvorí jedna bunka
-  majú fermentačné schopnosti – využívajú sa priemyselne
-  saprofyty, parazity
 
Zástupcovia:
kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisieae) – skvasovanie sladu pri výrobe piva, pekárenské kvasnice
kvasinka vínna (Saccharomyces elipsoideus) – výroba vína
rod: Candida – kožné, pľúcne ochorenia človeka
 
Paplesňotvaré huby (Eurotiales): - podieľajú sa na hnilobe ovocia, zeleniny, krmiva....
-  prevažne saprofytické, niektoré produkujú jedy – mykotoxíny – spôsobujú rôzne ochorenia
-  niektoré sú veľmi užitočné: antibiotiká, výroba syrov
-  z ich mycélia vyrastajú konídiofory, ktoré produkujú veľký počet spór – môžu byť príčinou alergií
 
Zástupcovia:
Penicillium notatum – penicilín
Penicillium rocqueforti – výroba syru rokfortu
Penicillium camaemberti – výroba syru camembert
Aspergil čierny (Aspergillus niger) – spolu s rodom Penicillium vytvárajú mycelárne povlaky na potravinách
 
Kyjaničkotvaré huby (Clavicipitales): - ich vrecká v bankovitých plodniciach
-  prevažne parazitické
 
Zástupcovia:
Kyjanička purpurová (Claviceps purpurea) – cudzopasí v semenníku raži. Semenník sa premení na tvrdý černastý útvar podobný rožku, ktorý sa nazýva námeľ alebo ražná hubka (sklerócium). Sú v nej toxické látky, ktoré sa využívajú vo farmaceutickom priemysle.
 
Čiaškotvaré huby (Pezizales): - saprofyty, parazity
-  vrecká s askospórami sú uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice, kde tvoria výtrusorodú vrstvu
-  horná časť plodnice je intenzívne zafarbená – červená, hnedá, zelená
-  veľké mäsité huby
-  ich výtrusorodá vrstva pripomína klobúčik
 
Zástupcovia:
Smrčok jedlý (Morchela esculenta) – dobrá, jarná, jedlá huba, má zvrásnený a plytko jamkatý klobúk.
Ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) – jedovatý, podobný smrčku, jeho klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína ľudský mozog
Hľuzovky (tuber) – v ich hľuzovitých plodniciach sú vrecká trvalo uzatvorené, rastú vzácne pod povrchom pôdy v teplých dutinách
 
3. trieda: bazídiové huby (Basidiomycetes)
1. početná skupina húb
2. prevažne saprofyty, niektoré druhy saproparazitizmus, parazitizmus
3. dekompozítory v lesných a lúčnych ekosystémoch
STAVBA:
4.bazídiospóry vznikajú na kyjakovitých bunkách bazídiách (basidium), ktoré vytvárajú súvislú výtrusorodú vrstvu – hyménium. Bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé, alebo štvorbunkové – delené. Jednobunkové bazídiá majú všetky klobúkaté huby, ktorých plodnica je rozlíšená na klobúk a hlúbik.
5. majú priehradkovité mycélium. V miestach otvoru priehradky je z obidvoch strán zhrubnutý súdkovitý útvar, ktorý zabezpečuje spojenie susediacich buniek.
6. veľa druhov vytvára rôzne farebné a tvarovo špecifické plodnice s hlúbikom, na ktorý nasadá klobúk. Naspodku klobúka je hymenofor (hrotový, lupeňovitý alebo rúrkovitý) s hyméniom (výtrusorodá vrstva), niektoré mladé plodnice sú obalené plachtičkou, ktorej rozhraním sa vytvorí na báze hlúbika pošva (na povrchu klobúka zanecháva zvyšky)
 
Rady: rôznotvaré huby, pečiarkovité huby
 
Rôznotvaré huby (Aphyllophorales): - veľká morfologická pestrosť plodníc
-  saprofyty, parazity
 
Zástupcovia:
Trúdniky: majú na substrát bokom prirastené plodnice, mnohú sú drevokazné
Trúdnik pestrý (Trametes versicolor): rastie celý rok, pestro sfarbený
Trúdnik šupinatý (Polyporus squamosus)
Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) – rastie na zažiatku jari, žlto sfarbená plodnica, keď sú plodnice mladé a šťavnaté sú jedlé
 
Pečiarkovité huby (Agaricales): plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk
-  bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach, počas rastu mladej plodnice sú spravidla chránené čiastočnou plachtičkou, z ktorej sa zostáva ako zvyšok na hlúbiku prsteň
-  muchotrávky majú aj celkovú plachtičku, z nej zostáva na báze hlúbika pošva, drobné útržky na klobúku, prsteň
 
Zástupcovia
Pečiarky (Agaricus) – šampiňóny
Pečiarka ovčia (Agaricus arvensis)
Bedle (Macrolepiota)
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
Plávky (Russula)
Rýdziky (Lactarius)
Hríbovité huby - majú na spodnej strane klobúka rúrky.
Hríby (Boletus)
Hríb smrekový (Boletus edulis)
Suchohríb hnedý (Boletus badius)
Suchohríby (Xerocomus)
Kozáky (Leccinum)
Kozák osikový (Leccinum aurantiacum)
Kozák brezový (Leccinum scrabum)
Masliaky (Suillus)
Mikrospkopické parazitické huby – nevytvárajú plodnice, ale rozmnožujú sa viacerými druhmi spór
Sneti (Ustilaginales) – podnecujú vznik nádorov, naplnených spórami v určitých častiach rastlín, veľké škody na obilninách
Sneť pšenicová (Ustilago tritici)
Sneť jačmeňová (Ustilago hordei)
Steň ovsová (Ustilago avenae)
Mazľavka pšenicová (Tilletia caries) - napáda klasy pšenice a zrná premieňa v mazľavú hmotu páchnucu po rozkladajúcich sa rybách
Hrdze (Uredinales) – vytvárajú počas vegetačného obdobia niekoľko druhov spór. Často počas svôjho vývinu striedajú aj dvoch hostiteľov.
Hrdza trávna (Puccinia graminis) - jej spóry na jar klíčia na listoch dráča (Berberis)
 
Muchotrávka zelená (Amanita phalloides)
Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina)
 
Individuálny vývin vreckatej a bazídiovej huby a porovnajte ich.
Vreckatá huba:
Rozmnožovanie –
Nepohlavné – z podhubia vyrastajú plodničky alebo nosiče (konídiofory), ktoré nesú nepohlavné výtrusy – konídie. Pri kvasinkách prebieha pučanie – dcérske bunky sa od materskej oddelia alebo zostanú spolu, tvoria retiazky – nepravé podhubie (pseudomycélium)
Pohlavné – na mycéliu sa vytvoria pohlavné orgány, samčie anterídiá a samičie askogóniá – priložením anterídia ku askogóniu prechádza obsah anterídia do askogónia – naztáva plazmogamia (samčie a samičie jadrá nesplynú ) – nasleduje delenie jadier (vytvárajú s dvojice jadier, vždy samčie a samičie spolu) – vznikajú askogénny hýfy – konce hýf sa zakrivia a vytvoria sa háky, v ktorých nastáva karyogamia (splynutie samčieho a samičieho jadra) – z hákov sa vytvoria kyjakovité vrecká (ascus) – diploidné jadrá vo vreckách prechádzajú procesom meiózy a nasledujúcej mitózy a vzniká osem haploidných jadier, ktoré sa premenia na výtrusy alebo askospóry
 
Bazídiová huba:
Rozmnožovanie –
Nepohlavné – je zriedkavejšie, objavuje sa len pri niektorých druhoch. Prebieha pomocou konídií, fragmentáciou mycélia, tvorbou špecializovaných útvarov (sklerócií).
Pohlavné  - bazídiospóry (haploidné, pohlavne rozlíšené výtrusy) – vyklíčia na primárne haploidné jednojadrové mycélium – nastane kontakt dvoch hubových vláken, ktoré vznikli z pohlavne rozlíšených výtrusov – nastáva palzmogamia (splynutie bunkovej plazmy, nie však jadier) – vzniká sekundárne dvojjadrové mycélium – jeho koncové bunky sa zduria a vznikajú bazídie (výtrusonosná stopka) tvoriace tenkú vrstvičku, nazývanú výtrusorodá vrstva (hyménium) – splynutím jadier s neskorším meiotickým delením vznikajú štyri haploidné jadrá – premenia sa na štyri stopkovité haploidné bazídiospóry

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované témy z biológie



Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.066 s.
Zavrieť reklamu