Funkcia krycej sústavy živočíchov a človeka

Funkcia krycej sústavy živočíchov a človeka

Funkcia krycej sústavy živočíchov:
- chráni telo pred poškodením
- pokrýva a spevňuje povrch tela živočíchov
- termoregulačná funkcia
- zúčastňuje sa na dýchaní a vylučuje odpadové látky
- vnútorné parazity môžu povrchom tela prijímať potravu
- môže byť aj vonkajšou kostrou napríklad pri článkonožcoch
- pomocou zmyslových orgánov prijíma podnety z vonkajšieho prostredia
- sú na ňom rozličné pokožkové útvary – šupiny, srsť, perie, vlasy, kopytá, nechty, pazúry, rohy
- suchozemským živočíchom chráni telo pred vyparovaním - stratou vody
 
Funkcia krycej sústavy človeka:
- zabezpečuje styk s prostredím
- termoregulácia
- sídlo mnohých nervových receptorov
- dýchanie
- ochranná funkcia – napr. pred UV žiarením,  pred prenikaním cudzorodých látok do tela
- imunitná funkcia
- vylučovacia funkcia
- zmyslový orgán
- vstrebáva látky rozpustené v tukoch
- vtieranie mastí (said Flíderová)
 
- V čom sa odlišuje povrch tela stavovcov od krycej sústavy bezstavovcov

Povrch tela bezstavovcov – telo väčšiny bezstavovcov pokrýva jednovrstvová pokožka. Na jej povrch sa často vylučuje pevná kutikula.
-na pokožke sa nachádzajú pokožkové útvary – brvy ploskavcov, ihlice ostnatokožcov, prísavky pásomníc, ústia sem aj mnohé žľazy napr. snovacie – pavúky, voskové – včely, jedové – klepietkavce alebo pachové slúžiace na obranu – ploštice.
 
Povrch tela stavovcov – telo je pokryté KOŽOU, ktorá ma tri vrstvy – viacvrstvovú pokožku, zamšu a podkožné väzivo
- kožné deriváty zvyšujúce odolnosť kože – šupiny drsnokožcov, štítky plazov, perie vtákov, kostené šupiny rýb, srsť cicavcov, ďalej pazúry, kopytá, nechty, rohy, zuby
- žľazy – napr. hlienové a slizové (mihule, ryby, obojživelníky), jedové (niektoré obojživelníky), mazové (kostrčové žľaza vtákov), potné (cicavce), pachové (cicavce),mliečne (cicavce)
- sfarbenie kože živočíchov spôsobujú pigmenty v pokožke, lom svetla na povrchu tela alebo presvitanie krvi z vlásočníc. Sfarbenie môže mať napr. ochrannú (mimikri) alebo sexuálnu (perie vtákov) funkciu. Zmena sfarbenia býva spôsobená pohybom pigmentov v pigmentových bunkách, zmenou prekrvenia kože, pohybom pokryvu tela (srsť, perie) atď.
 
- Stavba kože človeka, ochorenia kože
 Koža (cutis, derma) sa skladá z troch vrstiev – pokožky (epidermis), zamše (corium) a podkožného väziva (tela subcutanea).
 
Pokožka (epidermis) –ochranný obal celého tela. Tvoria ju dve základné vrstvy – horná zrohovatená časť – tvoria ju odumreté bunky, ktoré sa odlupujú. Spodná vrstva živých buniek (tzv. zárodková vrstva) – tvoria ju stále sa deliace bunky obsahujúce melanín (kožný pigment pohlcujúci UV-žiarenie)., ktoré vytláčajú staršie bunky na povrch, kde sa splošťujú, rohovatejú odumierajú – tvoria zrohovatenú vrstvu.
(zložitejšie rozdelenie, ktoré sme brali na hodine)
Pokožka má viac vrstiev – je viacvrstevnatá. Bunky sa splošťujú od najspodnejšej po najvrchnejšiu.
Vrstvy:
stratum corneum – vrstva odlupujúcich sa buniek
stratum lucidum – láme svetlo, obsahuje melanín
stratum granulosum – degenerované jadro obsahuje kerato–hyalínové zrniečka, keratín – nepriepustné pre vodu, obsahuje melanín
stratum spinosum – vyrovnávajú vrstvy, ktoré sa nevyrovnali v spodnejšej vrstve – stratum cylindricum, obsahuje melanín
stratum cylindricum -cylindrické bunky, majú nerovnomerný priebeh, z časti vyrovnávajú nerovnosti spôsobené papilárnou vrstvou
stratum germinativum – zárodočná
Okrem melanínu pokožka obsahuje aj bielkovinu keratín – je nepriepustná pre vodu. Farbu kože okrem melanínu podmieňuje aj hemoglobín a jeho rozpadové produkty a hrúbka kože. Pokožka (hrubá je približne 1 mm) je najhrubšia na dlaniach, stupajách a bruškách prstov – sú tam vyklenutia pokožky – papilárne lišty, ktoré vytvárajú rôzne kresby, tzv. papilárne útvary – dermatoglyfické obrazce. Majú dobrú identifikačnú hodnotu a sú dedične podmienené – pri určovaní sporného otcovstva. Najtenšia je na očných viečkach.
 
Zamša (corium) – väzivová vrstva kože. Hranica medzi pokožkou a zamšou nie je hladká. Zamša je bohato prestúpená cievami a nervami. Sú v nej aj početné receptory, ktoré umožňujú vnímanie bolesti, dotyku, tlaku, tepla a chladu. Nie sú rozložené rovnomerne. Zo zamše vyrastajú vlasy a chlpy, sú v nej potné a mazové žľazy.
Vrstvy:
Papilárna vrstva (pars papilaris) – obsahuje cievy, ktoré vybiehajú do pokožky do rôznej výšky – kónické papily. Najvyššie vystupujú na perách, bradavkách, v okolí pohlavných orgánov. Kónické papily sa zoskupujú a vytvárajú na dlaniach a chodidlách dermatologické obrazce.
Retikulárna vrstva (pars reticularis) – tvorená z kolagénnych a elastických vláken- podmieňuje pevnosť a pružnosť kože.
 
Podkožné väzivo (tela subcutanea) – tvorí väzivové a tukové tkanivo. Na tele muža a ženy je rozmiestené inak – dôležitý sekundárny pohlavný znak. Zvorí obaly niektorých orgánov. – izolačná, tepelná, zásobná funkcia a ochranná funkcia pred mechanickými nárazmi a energetická zásobáreň organizmu.
 
Deriváty pokožky – vlasy, chlpy, nechty, kožné žľazy (potné, mazové), mliečne žľazy.
Vlasy a chlpy – sú dlhé, tenké, zrohovatené valcovité útvary, ktoré prerastajú nad povrch kože. Sú na celom povrchu tela, okrem dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaľuďa, dráždca a predsiene pošvy. Hustota, hrúbka, dĺžka je rôzna. Prierez vlasov je rôzny. Vlas sa skladá z drene a kôry, ktorú tvoria zrohovatené bunky. Farbu vlasov spôsobujú pigmenty kôrovej vrstvy. Vzduchové bublinky spôsobujú sivú až bielu farbu vlasov.
Vznikajú ponorením pokožkových buniek do zamše – vlasová papila  - z nej sa diferencuje váčok a vovnútri sa vytvorí vlas. Do vlasového váčku ústi hladký sval – vzpriamovač chlpov a mazová žľaza. Ochlpenie je sekundárny pohlavný znak.
Nechty – zrohovatené platničky, ich voľný okraj prerastá koniec prsta. Medzi nechtom a kožou bruška prsta je podnechtie. Je bohato inervované, preto je veľmi citlivé. Nechty chránia končeky prstov a ako protiplocha pri tlaku na brušká prstov pôsobia ako pomocné orgány hmatového zmyslu.
Potné žľazy - celkovo je na tele asi 2 milióny nepravidelne rozložených potných žliaz. Sú vo veľkom množstve na čele, dlaniach, stupajách,v podpazuší, na chrbtovej časti. Nie sú na perách Dospelý vylúči za 24 hod. asi 1 liter potu. Vďaka potu je koža vláčna a vlhká. Pot (sudor) – 98 % voda, zvyšok: NaCl, močovina, kreatinín, mastné kyseliny, kyselina mliečna a močová.
Mazové žľazy vyúsťujú do vlasovej a chlpovej pošvy, ich produkt kožný maz zvláčňuje kožu a vlasy chráni ich pred vysychaním a pôsobením vody. Mazové žľazy chýbajú v koži dlaní a stupajách.
Mliečne žľazy – sú u oboch pohlaví v puberte sa vyvíjajú u žien – párové žľazy na prednej strane hrudníka obalené tukovým puzdrom produkujú materské mlieko. Mlieč. Žľazy tvoria lalôčiky, z ktorých vybiehajú mliekovody vyúsťujúce v prsnej bradavke.

Kožné choroby:
Akné – najmä v puberte. Zvýšená hormonálna aktivita najmä u chlapcov spôsobuje zväčšenie mazových žliaz a produkciu veľkého množstva mazu. Zrohovatené bunky upchávajú vývody mazových žliaz, dochádza k infekcii, vytvárajú sa mastné kyseliny, ktoré spolu s mazom spôsobujú zápaly a vznikajú „uhry“. Ich vytláčaním a škriabaním sa infekcia rozširuje. Môže dochádzať k zjazveniu kože.
Albinizmus – úplné chýbanie kožného pigmentu melanínu. Recesívne dedičné ochorenie kože, pri ktorom je organizmus zvlášť citlivý na slnečné žiarenie.
Rakovina kože – pri nadmernom opaľovaní, koža je vystavená nadmernému UV žiareniu, môže sa zvýšiť počet mutácií v bunkách