Význam zmyslových ústrojov živočíchov

Význam zmyslových ústrojov živočíchov

- umožňuje im reagovať na najrozmanitejšie podnety vonkajšieho aj vnútorného prostredia
- prijaté informácie transformujú na nervové podráždenia a odovzdávajú ich ďalej nervovej sústave
 
Chemoreceptory:
Význam čuchu: či je potrava čerstvá, vyhľadávanie potravy, značkovanie teritória, vyhľadávanie jedincov opačného pohlavia, ochranný význam
Význam chuti: ochranný význam, reflexívne vylučovanie slín, žalúdočných štiav
Význam vlastných chemoreceptorov: umiestnené na pľúcnici a aorte, informujú o obsahu kyslíka

Mechanoreceptory:
Význam statokinetického orgánu: - koordinácia pohybu, udržiavanie rovnováhy
Význam sluchu: zachytávanie zvukových signálov, varovné signály zvierat
 
Rádioreceptory:
Význam fotoreceptorov: schopnosť vnímať viditeľné svetlo, vyhľadávanie potravy, útek pred nepriateľom
Význam termoreceptorov: informujú a zmenách teploty
Význam vlastných rádioreceptorov – základ pre zložité navigačné systémy, umožňujú živočíchom orientovať sa v priestore napr. pri sezónnej migrácii
 

- rozdelenie receptorov podľa druhu adekvátneho podnetu
- tri základné skupiny:
- chemoreceptory: adekvátnym podnetom je chemická látka v ovzduší (čuch) alebo rozpustená v tekutine (chuť)
- mechanoreceptory – zachytávajú rozmanité mechanické podnety, ako je tlak (receptory kože), vibrácia (receptory sluchu), zemská gravitácia (receptory na vnímanie polohy a rovnováhy)
- rádioreceptory – reagujú na rôzne formy žiarenia, napr. svetelné (fotoreceptory), tepelné (termoreceptory), rádioaktívne a elektromagnetické (vlastné rádioreceptory)
 
- fylogenézu jednotlivých zmyslových orgánov živočíchov
 
Chemoreceptory:
Čuch
- bezstavovce – receptory môžu mať po celom tele ako brvy, ale môžu ich mať aj v tykadlách, mravce spolu komunkujú vylučovaní kyseliny mravčej, tá vyvoláva poplachovú reakciu, samce niektorých motýľov registrujú pachové výlučky samíc - feromóny - aj na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov.
- stavovce – majú čuchové receptory v nosnej slizinici, podľa toho ako je čuch vyvinutý ich delíme na mikrozmaty (slabo rozvinutý čuch – primáty človek), makrozmaty (pes), anozmaty (zakrpatený čuch - veľryba)
Chuť
- vyvinutú ju majú stavovce
- sú uložené na sliznici jazyka, môžu byť v hltane, na podnebí na lícach
 
Mechanoreceptory:
Receptory kože:
1. forma – hmatové telieska – voľne roztrúsené pod povrchom tela v koži, ragujú na ťah a hmat, citlivosť sa zvyšuje hmatovými chlpmi alebo nahromadením na niektorých miestach
 
Zvláštne postavenie majú receptory na vnímanie bolesti. Sú to voľné nervové zakončenia, ktorých úlohou je informovať organizmus o nepriaznivých podnetoch a tým ho chrániť pred poškodením.
 
- bočná čiara rýb a lariev obojživelníkov – “prúdový zmysel” – adekvátnym podnetom je prúdenie vody, ktoré živočích pociťuje v mieste bočnej čiary ak vibrácie, podľa narážania vody od prekážok v prostredí dokážu ryby zistiť napríklad hĺbku
 
Satokonetické orgány:
- statocysta – vysyktuje sa u medúz a článkonočcov v hlavovej časti – váčok, ktorého steny obsahujú množstvo nervových zakončený
-váčok je vyplnený zrniečkami piesku – statolytmi, pri zmene polohy tela statolity tlačia na nervové zakončenia
- nervové vzruchy sú prenášané do mozgového uzla, tu sa analyzujú a odpoveďou je uvedomenie si polohy hlavy a celého tela
- statokinetický organ – u stavovcov sa nachádza vo vnútornom uchu, pracuje na tom istom princípe ako statocysta, vláskové bunky sú dráždené statolitmi
- adekvátny podnet – gravitácia alebo rôzne vibrácie poskytuje informácie o polohe a pohybe tela
 
Sluchové receptory
- prešiel zložitým vývojom, postupne sa diferencovali základné časti – vonkajšia, stredná a vnútorná
- bezstavovce – hmyz – na hrudi, končatinách majú tympanálne orgány, zachytávajú nimi zvuk
- ryby a larvy obojživelníkov – zachytávajú zvukové signály bočnou čiarou
- ryby – bočná čiara, Weberov aparát – spojený s plynovým mechúrom – sústava kostičiek – umožňuje prenášať zvuky do vnútorného ucha
- obojživelníky – majú aj stredné ucho, vyvinuté kostičky
- dospelé obojživelníky a plazy – stredné ucho uzavreté bubienkom – umožňujú prenášanie zvukov
- plazy – slabo vyvinutý sluch
- vtáky a cicavce – sluchopolohový orgány, ucho je tvorené z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha
 
Rádioreceptory
Zrak – fotoreceptory:
- jednoduché svetlocitlivé bunky – rozptýlené na povrchu kože, sú schopné vnímať len zmenu intenzity svetla (obrúčkavce, ploskavce táto schopnosť sa zachovala aj niektorým stavovcom, napr. rybám)
- dva typy videnia:
1. Smerové – vzniklo zoskupovaním fotoreceptrov, čím sa vytvorila sietnica
– oči sú zastreté pigmentom, svetelné lúče dopadajú pod určitým uhlom – oko medúz
- ploché oči – morské lastúrniky
- miskovité oči – morské ulitníky
2. Obrazové – umožňuje ho komorové oko – hlavonožce, stavovce (najdokonalejšie vtáky - dravce) Špecializácia fotoreceptorov na tyčinky (videnie za šera, prevládajú pri nočných živočíchoch) a čapíky (videnie počas dňa, prevládajú pri denných živočíchoch) umožnila farebné videnie. Vývoj pomocných optických orgánov (napr. šošovka) prispel ku skvalitneniu vnímaného obrazu.
 
Osobitná etapa vo fylogenéze - mozaikové oko – facetové – tvorené z jednotlivých častí – facety, omatídiá
- každé očko predstavuje samostatnú mechanickú sústavu, zachytáva časť obrazu – vzniká mozaikové videnie, obraz zložený z častí
 
Termoreceptory
Termoreceptory informujú o zmenách teploty, pričom adekvátnym podnetom je v tomto prípade teplotný rozdiel medzi teplotou tela a prostredia, ako aj dĺžka jeho pôsobenia. Sú rozptýlené v koži po celom povrchu tela.
 
Vlastné rádioreceptory
Vlastné rádioreceptory citlivé na rádioaktívne a elektromagnetické žiarenie sú základom pre zložité navigačné systémy a umožňujú živočíchom orientovať sa v priestore napr. pri sezónnej migrácii (napr. ryby, vtáky).
 
- stavbu a princíp ich činnosti
 
Chemoreceptory:
Chuťové receptory:
- kontaktné receptory
- sú uložené v chuťových pohárikoch na začiatku tráviacej sústavy, najčastejšie v ústnej dutine a v jej blízkosti
- sú uložené najmä na jazyku, ale môžu byť aj v hltane, na podnebí, na lícach
- reagujú na chemické látky rozpustené vo vode
- rozoznávame sladkú, slanú, kyslú a horkú chuť
 
Čuchové receptory:
Prítomnosť chemických látok v ovzduší a vode analyzujú čuchové receptory umiestnené v presnej časti tela živočícha, najčastejšie na tykadlách bezstavovcov a v čuchovej sliznici stavovcov na začiatku dýchacej sústavy. Zachytávajú chemické podnety aj na veľké vzdialenosti a sú dôležité na orientáciu v prostredí, nazývajú sa preto aj diaľkové chemoreceptory
 
Vlastné chemoreceptory:
- umiestnené na pľúcnici a aorte
- informujú nás o obsahu kyslíka
 
Mechanoreceptory:
Receptory kože:
- reagujú na tlak a ťah
- tôzne hmatové telieska
- rozmiestnené po celom tele
- Merkelove telieska – reagujú na tlak a ťah
- Herbstove telieska – vyskytujú sa u vtákov
- Vater – Pacciniho telieska – reagujú na tlak a dotyk, sú umiestnené hlboko
- u cicavcov
- komplexný kožný zmysel – hmat
 
Statokinetické orgány:
Princípom stavby a fungovania statokinetických orgánov sú receptorové bunky s citlivými brvami, dráždené v závislosti od polohy a pohybu malými zrniečkami - statolitmi. Pri bezstavovcoch sú to statocysty uložené najčastejšie v hlavovej časti (napr. pri rakoch na báze tykadiel). Stavovce majú statokinetický orgán uložený vo vnútornom uchu.
 
Sluchové receptory:
Ucho:
- vonkajšie – ušnica a vonkajší zvukovod
- stredné – bubienok, sluchové kostičky – kladivko, nákovka, strmienok
- vnútorné – uložené v skalnej kosti
- blanitý a kostený slimák
- endolymfa – blanitý slimák
- Kortiho orgán – vlastný organ počutia
- zvukové vlny pomieňujú prúdenie endolymfy, rozochvievajú sa vláskové bunky Kortiho orgánu, podráždenie je vedené do mozgovej kôry
- v mozgovej kôre prebehne analýza – odpoveďou je uvedomenie si zvuku
- 16 – 20 000 Hz – adektvátny podnet
 
Rádioreceptory:
Fotoreceptory:
Oko:
- vonkajšia vrstva: očné bielko (sclera), prechádza v dúhovku (iris)
- rohovka (cornea)– má ochranný význam, čiastočne láme svetlo
- na očné bielko sa z vnútornej strany pripája cievovka (choroidea)– je veľmi tenká, zabezpečuje metabolizmus oka
- na cievovku sa z vnútornej strany pripája sietnica (retina)
- ďalšia časť je zrenica (pupila) – zabezpečuje adaptáciu oka na intenzitu svetla tým, že mení svoju veľkosť
- dúhovka – obsahuje pigment – podmieňuje sfarbenie oka
- šošovka (lens cristalina) – láme svetlo a zabezpečuje akomodáciu oka – zaostrovanie – mení svoj tvar – mení ohniskovú vzdialenosť
- sklovec (corpus vitreum) – beztvará amorfná hmota, dodáva tvar oku, vypĺňa ho
- šošovkou pohybuje sval a nachádza sa vo vráskavcovom opašteku
- na sietnici sa nachádzajú fotoreceptory – tyčinky, čapíky
- tyčinky umožňujú čiernobiele videnie a videnie v noci a za šera
- čapíky – zabezpečujú farebné videnie a videnie cez deň
- dva dôležité body na sietnici:
- žltá škrvna – miesto najostrejšieho videnia, je tu najviac fotoreceptorov, miesto na sietnici, kde vodorovná os oka pretína sietnicu
- slepá škvrna – neobsahuje fotoreceptory, miesto, kde z oka vachádza zrakový nerv, keď na toto miesto dopadne svetlo mi ho na okamih nevnímame – Mariottov pokus
- jedotlivé priestory sú vyplnené komorovou očnou vodou
- princíp videnia – svetlené lúče sa čiatočne lámu na šošovke, prechádzajú zrenicou, šošovkou a odtiaľ na sietnicu, na sietnici sa vytvára obraz prevrátený, zmenšený a skutočný
- podráždenia sú vedené dostredivou zložkou (nervom) do mozgovej kôry (záhlavný lalok) tu a analyzujú a odpoveďou je podráždenie a uvedomenie si obrazu správnej veľkosti, polohy a tvaru