Uhorky vo voľnej pôde

Zeleniny z čeľade tekvicovitých, do ktorej patria i uhorky pochádzajú z teplých tropických oblastí. Z toho vyplýva aj ich veľká náročnosť na vlahu a teplo, preto sa nedajú s úspechom pestovať vo všetkých oblastiach našej republiky. Ak sa záhradkár rozhodol uhorky vo voľnej pôde pestovať, je na ňom aby uvážil, či sú jeho podmienky vhodné, alebo či im ich má možnosť zabezpečiť.

Podmienky pre pestovanie uhoriek

Najlepšie sa darí uhorkám v najteplejších oblastiach nášho štátu. U záhradkárov, kde ide o malé plochy, sa po úprave prostredia dajú s úspechom pestovať i v oblastiach klimaticky menej priaznivých. Ochranu záhonov môžu zabezpečiť jednak vhodným vytvorením kulís pestovaním vysokých rastlín a jednak umiestnením záhonov pri južných stenách budov, prípadne použitím krytov z plastických hmôt.

Uhorky vyžadujú pôdu biologicky aktívnu, čo docielime vysokými dávkami organických hnojív, čím zároveň získame i teplo. Najlepšie sú pôdy hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité. Ak je pôda štrkovitá či piesočnatá, musíme ju vylepšiť kompostom, kompostovanou rašelinou, či navezením niektorých kvalitných ťažších zemín. Pre slabú absorpčnú schopnosť takýchto pôd sa živiny ľahko splavujú do spodiny, preto pri hnojení použijeme viac menších dávok. Pôdy ílovitohlinité sú studené, teda menej vhodné pre uhorky.

Na rast a výšku úrod má významný vplyv teplo. Nízke teploty okolo 10°C spôsobujú poruchy v raste a vývoji a pri teplotách 0°C už rastliny odumierajú. Na nízke teploty sú najcitlivejšie mladé rastlinky, preto uhorky vysievame až po posledných jarných mrazíkoch. Na vzchádzanie rastlín má rozhodujúci vplyv teplota pôdy, počas vegetácie na ne veľmi nepriaznivo vplývajú veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Pre vysoké nároky na svetlo ich vysievame na výslnie, nikdy nie pod stromy, či, do tieňa.

Voda je nepostrádateľná pre každú živú rastlinu, pretože výživu z pôdy prijíma formou roztoku. Uhorky spotrebujú na životné pochody na 1 kg sušiny 300 až 500 l vody. Na spotrebu vody vplýva teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu a intenzita svetla ap. Uhorková rastlina má plytký koreňový systém, preto musí pestovateľ vodné zrážky dopĺňať umelou závlahou. Najvhodnejší čas na závlahu je tá časť dňa, kedy je najmenší výpar a teplota vody je blízka teplote pôdy. Býva to zvyčajne ráno a podvečer, ktorý je však pri uhorkách rizikový. Veľmi škodlivá môže byť závlaha za studeného počasia. Najvhodnejší spôsob závlahy pre uhorky je spodná závlaha záplavou či do brázd.

Uhorky sú náročné na ľahko prístupné živiny v pôde. Sú veľmi citlivé na chlór v niektorých draselných hnojivách i keď na draslo reagujú dobre. Fosfor je dôležitý pre dobré nasadzovanie a dozrievanie plodov. Na dusík sú zvlášť náročné v prvej polovici vegetácie, t. j. v období rastu. Pestovatelia všeobecne vedia o vysokom nároku uhoriek na výživu. Dopúšťajú sa však chýb pri používaní priemyselných hnojív. Často používajú tie, ktoré sa im podarí zohnať, prípadne ich používajú podľa vlastných úvah, bez odbornej prípravy. Neuvedomujú si opodstatnenie správneho hnojenia a jeho vplyv na stav porastu, úrody a kvalitu plodov. Záhradkári by tiež k hnojeniu nemali pristúpiť bez predchádzajúceho agrochemického rozboru pôdy, ktorým získajú údaje o zásobe prijateľných živín v pôde. Potreba živín pre uhorky na 100 m2 je 0,8 kg N, l kg P, 1,2 kg K pri predchádzajúcom hnojení maštaľným hnojom v dávke 400 kg na 100 m2. Najlepšie je 1/3 množstva priemyselných hnojív zapraviť do pôdy pred výsadbou a zvyšok počas vegetácie, najlepšie pred kvitnutím. Pre záhradkárov je svojím zložením najvhodnejší Cererit pri minimálnej úprave pomeru živín.

Technológia pestovania

V posledných rokoch, kedy sa do špecializovaných predajní dostáva osivo uhoriek F1 hybridov z domáceho i zahraničného sortimentu, sa pristúpilo k intenzívnemu pestovaniu týchto typov. Hybridy sú vytvorené zložitými šľachtiteľskými postupmi, preto si záhradkár osivo nemôže sám rozmnožovať, ale si ho musí kúpiť. Rastliny hybridných kultivarov sú oveľa citlivejšie na polohu, podnebie a pôdu, ako klasické kultivary. Prednosti hybridov môžeme oceniť iba v dobrých pestovateľských podmienkach. Náročné sú najmä na výbornú agrotechniku, výživu a závlahu. Vyplýva to z habitu rastlín, sú jemnejšie, menej rozkonárené, s malým koreňovým systémom. Prácnosť pestovania sa kryje vysokými úrodami. Sú to rastliny s prevažne samičím charakterom kvitnutia a sú odolné proti, uhorkovým chorobám. Dobre je nakúpiť si viac hybridných kultivarov. Väčší predpoklad úrod je pri klasických kultivaroch, ktoré reagujú menej citlivo aj na horšie pestovateľské podmienky.

Pôdu pripravujeme podľa toho, akým spôsobom budeme pestovať uhorky. Ak pred uhorky použijeme predplodinu, pripravujeme pôdu už pre ňu. Môže to byť zelenina, ktorá ukončuje zber pred termínom výsevu uhoriek, ako je cibuľa vňaťová, reďkovka, šalát, špenát. Po nej odčerpané živiny doplníme a upravíme pozemok pre uhorky.

Osivo pred výsevom moríme a predklíčime. Na morenie používame práškové moridlo Hermal L 50, postup práce si prečítame v návode na obale. Osivo môžeme predklíčovať rôznym spôsobom, záhradkár si vyberie ten, ktorý mu najviac vyhovuje. Platí tu zásada, že osivo, musíme mať vo vlhkom a teplom prostredí a vysievame vtedy, keď sa klíčok iba objavil, zväčša na druhý deň. Na 100 m2 potrebujeme asi 20 g osiva.

Uhorky pestujeme buď z priameho výsevu, alebo z predpestovaných sadencov (i nakladačky). Termín výsevu sa riadi teplotou pôdy, ktorá má byť aspoň 15°C t. j. od polovice do konca mája. Pri predpestovaní sadencov začíname výsevom v druhej polovici apríla po dve semená do črepníkov s priemerom 80 mm, na slnečnom stanovišti s pestovateľskou teplotou 15 až 20°C. V polovici mája sú sadence vhodné na výsadbu na záhon. Spon výsevu i výsadby sa riadi spôsobom pestovania uhoriek. Vzdialenosť riadkov sa používa 0,8 až 1 m, v riadku 100 až 200 mm pri nakladačkách, 300 až 400 mm pri šalátových.

Uhorky môžeme pestovať buď ako samostatné, alebo s medziplodinou, ktorou môže byť zelenina ukončujúca zber pred zápojom uhorkových rastlín. Ako medziplodinu používame kukuricu alebo slnečnicu. ktoré vytvárajú dobrú mikroklímu a tvoria kulisu pred vetrom. Pri monokultúmom pestovaní sa osvedčilo záhony pod uhorky nastielať čiernou, prípadne bielou fóliou, šalátové uhorky môžeme pestovať pod nízkymi fóliovými krytmi, ktoré v júni strhneme. Starým osvedčeným spôsobom je pestovanie uhoriek na lôžku: Princíp spočíva v tom, že vykopeme rigol, do ktorého natlačíme vrstvu maštaľného hnoja, prípadne slamy presypanej liadkom vápenatým a superfosfátom. Na tento základ nasypeme vykopanú zeminu, do ktorej vysievame, alebo vysádzame o 2 až 3 dni uhorky.

Porast uhoriek po vzídení udržiavame nezaburinený s kyprou pôdou. Počas celej vegetácie dbáme na doplnkovú závlahu a prihnojovanie. Prvýkrát prihnojujeme liadkom po vytvorení 3 pravých listov, ďalšie prihnojovanie opakujeme každých 14 dní. Chemickú ochranu pred chorobami a škodcami robíme pri uhorkách veľmi opatrne, hlavne v období rodivosti. Najčastejšou chorobou uhoriek je múčnatka, proti ktorej použijeme Sulikol K a Karathane.

Zberáme pravidelne podľa dorastania plodov i v prípade, že sme porast chemicky ošetrili a plody sú nevhodné na konzum. Vtedy ich znehodnotíme a zakompostujeme. Prerastené plody totiž vysiľujú rastliny tvorbou semien, znižujú nakvitanie a tým tvorbu nových plodov. Pri intenzívnom starostlivom pestovaní sa počíta pri šalátových uhorkách s úrodou 300 až 500 kg zo 100 m2, pri klasických kultivaroch nakladačiek 200 až 250 kg zo 100 m2 pri F1 hybridoch s 300 až 350 kg zo 100 m2.