Tetovanie a piercing (Sočka)

Sočka - Tetovanie a piercing

0 Úvod
Tetovanie a piercing dokážu predstaviť človeka. To aká je osobnosť, čo má rád, čo nemá rád, čo sa mu páči, čo sa mu nepáči, ba dokonca aj v čo verí. Veľa ľudí v dnešnej dobe má tetovanie a piercing. Tieto dve veci sa spájajú hlavne s mladou generáciou, ktorá si žije svoj život. Tak ako pre našich rodičov boli typické napríklad mokasíny, tak pre moju generáciu je typické napríklad tetovanie a podobné výstrelky. Samozrejme tetovanie a piercing majú na svojom tele aj rôzni ľudia. Ani nežné pohlavie nie je výnimkou. Piercing obľubujú najmä mladé dievčatá.

V súčasnosti si ľudia pomaly zvykajú na tetovanie a piercing, ale v minulosti to vyvolávalo  značné predsudky. Po minulé storočia bolo tetovanie spájané hlavne s väzňami, kriminálnikmi, žoldniermi, ale dnes je to už inak, i keď staršia generácie je viac proti ako za tetovanie, a mladšia generácia  akceptuje tetovanie a piercing ako určitý prejav svojho ja.

Tetovanie je aj forma umenia. Na to, aby  boli obrazce alebo vzory dobre vytetované musí byť aj dobrý tatér, ktorý má zmysel pre umenie a hlavne kresbu, lebo tetovanie je aj kresba na tele, ktorá sa vlečie s človekom celý život. Preto si treba veľmi dobre rozmyslieť čo chceme, kde chceme a ako to chceme. Od najrôznejších malých vzorov  až po veľké obrazce na celý chrbát a od pár malých krúžkov až po desiatky väčších kruhov po celom tele  človeka. Niekedy to môže zájsť až do extrému.

Práca obsahuje okrem vyhodnotenia dotazníka aj základné informácie o tetovaní a piercingu, ako prebiehajú jednotlivé úkony, história, možné komplikácie a podobne. Tak isto je voľné k nahliadnutiu v prílohe  zopár obrázkov tetovaní a piercingov. Tetovanie ako tému som si vybral preto, lebo je to druh umenia, ktorý ma veľmi zaujal, hlavne tým, že je doživotné, a keď sa raz urobí, tak je to už do konca života. Dá sa to zmeniť len finančne nákladnou laserovou operáciou. Piercing sa môžete dať urobiť skoro v každom tetovacom štúdiu a chcel by som sa aj o tomto druhu umenia niečo nové dozvedieť.
 
1 Metodika práce
Cieľom mojej práce je  preskúmať, čo si ľudia myslia o tetovaní a piercingu. Či majú nejaké predsudky voči takýmto ľuďom a podobne. To som urobil pomocou dotazníka, ktorý obsahoval niekoľko otázok na moju tému. Prv som zistil ich názor na tento fenomén a potom na ich postoj voči ľuďom, ktorí majú na svojom tele aspoň jednu z týchto dvoch umeleckých diel. Poznatky som spracoval a zapísal vo výsledkoch práce. Skôr ako som začal písať snažil som sa zohnať  čo najviac informácií  na túto tému. Informácie a fakty pri zostavovaní práce stredoškolskej odbornej činnosti som čerpal z rôznych zdrojov. Postupne som ich spracovával a snažil som sa o logické zosumarizovanie pomerne veľkého množstva informácií.

2 Čo je to tetovanie
Tetovanie je druh kresby na tele človeka. Je to aj určitá forma skrášľovania tela a zároveň je to jedna z najväčších dynamických vyjadrení osobnosti. Je dôležité uvedomiť si fakt, že tetovanie nesprevádza človeka len teraz, ale aj o niekoľko rokov.
Preto je veľmi dôležitý správny výber motívu, ktorý je nielen pekný na oko, ale spája prvky osobnosti, cítenia, vonkajšieho prejavu a vyjadrenia osobnosti.
 
2.1 Prečo taký názov
Názov tetovania alebo ináč tattoo je odvodené od tahitského slova „tatu“ niekedy aj „tatau“ , čo v preklade znamená vyznačiť alebo vraziť. Druhý význam slova odkazuje na  staré metódy nanášania kresby. V japončine sa používa na  označenie tradičných metód nanášania kresieb alebo pre ľudí, ktorí vykonávajú túto starú metódu, slovo „irezumi“. Pre metódy iného pôvodu ako japonského sa používa slovo „tetovanie“, v angličtine sa najčastejšie stretnete s pomenovaním „tattoo“.
 
2.2 História tetovania
Tetovanie sa stalo veľmi obľúbeným v posledných desaťročiach v mnohých častiach sveta hlavne v Severnej Amerike, Japonsku a v Európe. Na týchto  miestach sa povýšilo tetovanie na druh všeobecne uznávaného umenia, snažili sa o to najmä tatéri. Prečo sa tak neskoro stalo tetovanie formou skrášľovania tela? Dôvodom bolo, že ľudia  začali pociťovať viac slobody až dnes a tetovanie bolo veľmi dobrým vyjadrením svojej individuality, na rozdiel od predchádzajúcich generácií. “Kérka“ sa stala  bežnou súčasťou imidžu filmových hviezd, mnohých hudobníkov, športovcov atď. V tradičných kultúrach, tetovanie získava druhý dych, pretože ľudia  sú hrdí na seba, svojich predkov a celé svoje kultúrne dedičstvo. Vyjadrujú tým úctu k svojim koreňom a k svojim zvykom, nie je to vyjadrením rebélie voči nim.
Táto “ozdoba“ tela má veľmi dlhú tradíciu v rôznych kútoch sveta. Tetovanie bolo rozšírené po celom pacifiku, napríklad aj v Polynézii, Samoe, Borneu, Filipínach, ďalej aj v Afrike, Strednej Amerike, Číne a v Japonsku. Tetovanie bolo úzko späté aj s náboženstvom kultúr v okolí Stredozemného mora, čo aj viedlo k zakázaniu tohto zvyku v Starom zákone.

2.2.2 Tetovanie a pravek
Áno, tetovanie bolo už v praveku. Bolo zaužívaným zvykom v Eurázií už od neolitických čias. Poukazuje na to aj nájdenie  mumifikovaného tela “Ötziho“ v talianskej časti Álp, ktorého vek sa odhaduje na 5300 rokov, takže žil  v dobe okolo 3300  pred n.l. Bol nájdený nemeckým manželským párom v roku 1991. Pri potulkách po zriedkavo navštevovaných trasách,  sa po dosiahnutí vrcholu Finailspitze, tento manželský pár  vracal  do horskej chaty, narazili na vrchnú polovicu mŕtveho mužského tela vyčnievajúcu z ľadu. Bol to unikátny objav pre vedu. Bol podrobne preskúmaný v Miláne. Bolo veľkým prekvapením, keď videli, že má tetovanie. Tetovanie bolo už vtedy, i keď konkrétne „Ötziho“ tetovanie  bolo špeciálne terapeutické tetovania – malé paralelné čiary na nohách a v oblasti bedrového kĺbu.  Vtedy sa  používalo hlavne ako ochrana proti kĺbovým ochoreniam a artróze. Prvoradá úloha tetovania rozhodne nebol vzhľad alebo estetika.

Potetované boli aj tri múmie nájdené v trvalo zamrznutej časti pohoria Altaj. Ich tetovania boli vyobrazením zvierat pomocou kriviek. Ďalším známym potetovaným pravekým človekom bol tzv. “Pazyrsky muž“, ktorý mal tetovanie pozdĺž chrbtice a na členku. Zvláštnosťou bolo, že tetovanie bolo tvorené z veľkého množstva malých bodiek.

Tetovanie malo v tých časoch rôzny účel, záviselo to od krajiny. Používalo sa pri rôznych náboženských rituáloch aj ako vyjadrenie  príslušnosti k náboženstvu, príslušnosti k istému kmeňu. Ľudia tiež verili, že dokáže poskytnúť nejakú magickú ochranu  pred zlými duchmi a chorobami. Na Borneu si domorodci nechali takto tetovať prsty na rukách a tiež zápästia. Tetovanie malo veľký historický význam aj v polynézskych kultúrach, kde verili, že duchovná životná sila jedinca, tzv. Mana, sa prejavuje jeho tetovaniami. Maurovia na Novom Zélande veria, že moko, čiže tetovanie, odráža ich umelecké schopnosti a moko na celej tvári bolo znakom prestíže a nadradenosti. Na ostrove Samoa je ručné tetovanie symbolom postavenia a prestíže a na začiatku puberty mladých vodcov sa usporadúvajú tetovacie ceremónie, ktoré oslavujú silu, odvahu a tradície. Ako raz povedal Charles Darwin: „Neexistuje na Zemi národ, ktorý by nepoznal tento fenomén.“
 
Prvé techniky tetovania v tom pravom slova zmysle boli nájdené u starovekých kultúr Egypta. Odkiaľ sa rozšírili do Grécka, na Krétu a tiež do Perzie a Arábie. Na všetkých týchto miestach dochádzalo k formovaniu štýlu a metódy tetovania. Gréci  používali tetovanie hlavne pre identifikáciu špiónov, ktorí sa podľa neho na nepriateľskom území navzájom spoznali. Tetovanie  bolo používané aj na označenie otrokov, väzňov, zlodejov, prostitútiek a to najmä v starovekom Ríme. V Japonsku tetovali odsúdených na smrť, aby ich na druhom svete "diabol ľahšie našiel". Hinduisti tetovali svoje deti vedení strachom, že ich v ďalšom živote nespoznajú. Ľudia pochádzajúci z rodu Ainu v západnej Ázií si vďaka tetovaniu preukazovali svoje spoločenské postavenie. Ženy, ktoré vlastnili tetovanie, ním ukazovali, že sú už vydaté.
 
2.2.3 Znovuzrodenie tetovania
Západný svet na tom bol veľmi podobne ako iné národy. Briti sa nechávali tetovať tiež pri rôznych ceremóniách. Dáni, Saxoni a iné severnejšie položené národy chceli, aby im boli na kožu vytetované znaky ich erbov, ktoré vyobrazovali jednotlivé rody. V roku 787 bolo tetovanie zakázané pápežom Hadriánom. Nestalo sa tak vo Veľkej Británii, kde toto umenie zažilo neobyčajný rozkvet, a to až do roku 1066. Po úpadku sa tetovanie v západnej časti sveta rozvíjalo hlavne na ďalekom východe. V Japonsku sa začali tetovaním označovať väzni a neskôr sa tetovanie stalo symbolom vzbury. Začalo sa tiež objavovať v súvislosti s japonskou zločineckou organizáciou Yakuzou (japonská mafia). Preto aj dnes je v Japonsku zakázané nosiť tetovanie na verejnosti, lebo potetovaný človek je spájaný s Yakuzou. Počas 18. storočia, v období Edo, japonské tetovanie zvané horimono začalo prechádzať do nádherného umeleckého tvaru, nakoľko používalo výjavy z tradičných drevorezieb a malieb. Jedni z prvých umelcov boli ukiyoe (umelci, ktorý vytvárali rytiny do dreva), ktorí vymenili svoje rezbárske náradie za dlhé ihly. Neskôr sa začali úplne špecializovať na tento nový smer a rozvíjali najmä témy z tradičného folklóru: oheň, vietor, voda, hady, tigre, levy, draci, vlny, samurajskí bojovníci, a kvetiny. Tradičné japonské tetovanie sa robí sadou ihiel, ktoré sú pripevnené na drevenú alebo kovovú rúčku a do ktorých sa farba vtláča ručne. Tento starodávny druh tetovania ešte aj dnes prevádza zopár rešpektovaných majstrov a má pozitívny vplyv na tetovacích umelcov a zberateľov na Západe.

Západnému svetu predstavil tento jav kapitán James Cook, britský objaviteľ, ktorý si v roku 1760 do svojho denníka poznamenal, že "vytvárajú na telách ľudí značky, ktoré volajú tatau." V roku 1779 sa vrátil k tejto téme, keď napísal, že "rozšírenosť tetovania je zaujímavý podnet na zamyslenie". Viacerí členovia jeho výpravy sa vracali do Anglicka s tetovaniami, čím vytvorili asociáciu medzi námorníkmi a tetovaním. V tomto období 17. storočia sa vrátil zo svojich objaviteľských ciest aj William Dampier a do Londýna so sebou priviezol muža z Polynézie, ktorý sa zapísal do histórie ako „pomaľovaný princ“. V očiach verejnosti sa stal okamžite atrakciou. Inšpirovala sa ním hlavne horná trieda Londýnčanov, ktorí sa potom nechali tetovať na diskrétnych miestach. Samotný proces tetovania bol vtedy veľmi bolestivý, pretože sa farba nanášala pomocou ihly. Prvý tetovací prístroj prišiel až v roku 1891 a patentovať si ho nechal Samuel O´Reilly. Pracoval podobne ako Edisonom vymyslené elektrické pero. Bolestivosť bola o veľa menšia vďaka rýchlejšej frekvencii práce.

Obľuba tetovania pretrvávala predovšetkým medzi námorníkmi, vojakmi, prostitútkami a komediantmi. Tetovaním sa zaoberali niektorí remeselníci, ktorí sa časom vypracovali k veľkej zručnosti. Tetovanie sa používalo vo vojnách pre lepšiu identifikáciu padlých. Počas 2. svetovej vojny príslušníci SS mali vytetovanú svoju krvnú skupinu a runový znak na ľavej hornej časti paže, väzňom v koncentračných táboroch boli tetované väzenské čísla. Je málo známe, že i traja účastníci jaltskej konferencie boli tetovaní: Churchil mal na ruke vytetovanú kotvu, Stalin mal na prsiach lebku a Roosevelt rodový znak. Po roku 1960, kedy bol v USA odvolaný zákaz tetovania (epidémie žltačky), sa v Amerike a aj v Európe rozmáha tetovanie ako módny trend, na ktorý nadväzujú piercing, bodypaiting (maľovanie na telo).
 
2.2.4 Tetovanie dnes
V dnešnej dobe tetovanie prežíva renesanciu, kedy je na tento druh umenia pozerané ako na úplne obyčajnú záležitosť. Predsudky z minulosti pomaly miznú a tetovanie si získava svoje postavenie v umení. Štatistické odhady ukazujú, že až 1 zo siedmich obyvateľov Severnej Ameriky má jedno alebo viac tetovaní.
 
2.3 Metódy tetovania
V súčastnosti sa tetovanie robí pomocou tetovacieho strojčeka a ihly, ktorá  nanáša čiastočky atramentu alebo iného farbiva pod kožu človeka. V odbornej terminológii ide o tzv. mikro-pigmentovú implantáciu. Samozrejme tieto ihly sú 100% sterilné  a preto sa nemôže stať, že v značkovom štúdiu  chytíte nejakú chorobu napríklad infekciu, alergiu alebo niečo podobné.

V minulosti boli používané rôzne techniky, ktoré som už spomínal. Pomocou dutej ihly, do ktorej sa natiahol atrament a tak sa postupnými vpichmi  urobilo tetovanie, ale to bolo veľmi bolestivé a aj nebezpečné, bolo väčšie riziko zápalu kože po zákroku ako dnes. V niektorých krajinách sa tetovanie tvorilo tak, že  sa vytvorili farby z popola a rôznych farbív a dávali sa do rezných rán. takýmto spôsobom robili tetovania aj Eskimáci. V Polynézii používali na tetovanie miniatúrne hrabličky, kde sa postupným klepaním dostával pigment pod kožu. Maurovia na Novom Zélande  si robili tetovanie tak, že  pomocou malej ostrej kostičky, vyrezávali farebné ryhy do kože. Je veľmi veľa spôsobov tetovania, každá kultúra mala iný spôsob ako na to.
 
2.4 Druhy tetovania
2.4.1 Permanentné tetovanie
Toto tetovanie je najčastejšie sa vyskytujúce. Keďže je toto tetovanie permanentné, musí si človek, ktorý si ho chce dať veľmi dobre rozhodnúť aký chce vzor, lebo potom sa to dá dať dole už len veľmi drahou laserovou operáciou. Preto to, čo si človek zvolí vyobraziť na svoje telo, by ho malo aspoň z časti charakterizovať. Ženy a dievčatá si najčastejšie nechávajú tetovať rôzne ornamenty, kvety alebo zvieratá. Najčastejším miestom je lopatka, okolie pupku, spodná časť chrbta alebo členok. Muži a chlapci si zas za miesto tetovania najčastejšie vyberajú ramená alebo chrbát. Hoci bolesť je iná pri každom človeku, väčšinou ide o pocit pálenia alebo svrbenia. Najťažšie sú prvé minúty, potom sa vďaka endorfínu stáva tetovanie znesiteľnejšie. Najviac zvykne bolieť tetovanie na spodnej časti chrbta, vnútornej časti rúk a stehien, krku alebo prstov. Umiestnenie tetovania je pomerne dôležité, treba si uvedomiť, že tetovanie nie je krátkodobá záležitosť a to, čo sa páči dnes, nemusí sa páčiť o niekoľko rokov.

Ženy by si mali uvedomiť, že v budúcnosti im tetovanie môže vadiť v práci, pri výbere oblečenia, ale rovnako aj postupným pribúdaním veku. Tetovaní ľudia sa ešte stále berú ako pochybná spoločnosť, hlavne starší ľudia majú voči potetovaným ľuďom predsudky. Je preto dobré, ak si človek preberie všetky pre a proti, dobre si rozmyslí, aký druh tetovania a aký rozmer a miesto si vyberie. Najlepšie je dať sa tetovať na jeseň, v zime alebo na jar. Leto sa neodporúča, pretože miesto sa ťažšie hojí. Vďaka častejšiemu poteniu sa miesto môže zapáliť a vzniknúť infekcia. Piť alkohol by sa nemal asi dvadsaťštyri hodín pred aplikovaním tetovania a ani po ňom. To isté platí pre lieky proti bolesti a kávu. Zvyšujú krvný tlak a zrieďujú krv, preto by mohli spôsobiť silnejšie krvácanie. Je potrebné pripomenúť, že tetovať sa môžu len osoby nad 18 rokov, v opačnom prípade je potrebný súhlas rodičov. Tetovanie môže byť čierne alebo farebné, závisí to aj od štúdia či má farebné tetovanie v ponuke alebo nie. V dnešnej dobe sa skoro v každom štúdiu robí  farebné tetovanie.
 
2.4.2 Mehndi/maľovanie hennou
Umenie „Mehndi“ je rozšírené najmä vo východnej a severnej Afrike a v Ázii. Ide o aplikáciu rôznych zložitých vzorov, hlavne na ruky a nohy. Tieto vzory sú maľované ručne pomocou henny, čo je vlastne akási pasta, ktorá vznikne zmiešaním rovnomennej rastliny, kávy, čaju alebo citrónovej šťavy a cukru.
Každý, kto s tým robí má svoje tajné recepty, ako túto zmes pripraviť, aby mala čo najlepšiu účinnosť a trvácnosť. Tetovanie hennou sa stáva čoraz populárnejšie. Tetovanie vydrží len niekoľko dní, prípadne týždňov a je úplne bezbolestné.

2.4.3 Permanentný make-up
Permanentný make-up je vlastne tetovanie, ktoré zvýrazňuje obočie, pery alebo oči. Taktiež sem patrí aj vytvorenie materského znamienka, tzv. znamienka krásy. Ženy s takýmto tetovaním sa nemusia každý deň maľovať, musia sa však o svoje tetovanie špeciálne starať a neprekrývať ho klasickým make-upom. Takýto make-up vydrží približne 3 až 5 rokov, ale nie je zaručené, že vôbec niekedy zmizne.

2.5 Ako to celé prebieha
Motív, ktorý si vybral tetovania chtivý človek, sa dá buď upraviť na počkanie, alebo ak sú náročnejšie úpravy, tak sa dohodne tatér s klientom na inom termíne. Motív tatér prekreslí, aby sa dal odtlačiť, alebo ho nakreslí priamo na dané miesto. Koža sa vydezinfikuje a oholí. Nanesie sa pretláčacia kvapalina  a odtlačí sa motív na kožu. Ak si je zákazník istý, že je umiestnenie tetovania podľa jeho predstáv, tak sa odtlačok nechá preschnúť. Zákazník si  sadne alebo ľahne, to závisí od miesta, kde chce mať tetovanie. Tatér si nachystá veci na prácu t. j. strojček, ihly, jednorazové obrúsky atď. Potom ukáže zákazníkovi, že sú ihly, ako aj ostatné komponenty sterilné. Všetko sa  robí v rukaviciach a tatér sa nesmie už dotýkať iných vecí (telefón, smetný kôš, vlasy ...). Prichádza k samotnému aktu tetovania. Tatér upozorní zákazníka, aby  sa nezľakol začiatku tetovania. Je dobré, keď sa  uvoľní  a nesedí kŕčovito. Tetovanie zväčša bolí prvých 5-10min. a potom až po 3-4 hodinách. Je to bolesť jemná, ale dlho pretrvávajúca.

Najprv sa vytiahnu kontúry tetovanej odtlačky. Prvé vpichy ihlou bývajú nepríjemné, svoju úlohu zohrá aj strach z neznámeho, po pár minútach však táto počiatočná bolesť pominie a klesne na prijateľnú hladinu. Je to vďaka hormónu endorfínu, s ktorým si telo vytvára obrannú reakciu proti bolesti a tetovanie sa tak stáva znesiteľným. Najcitlivejšie oblasti pre tetovanie sú – spodná časť chrbta, vnútorná časť rúk a stehien, lakte, krk, prsty alebo iné miesta s tenkou vrstvou kože. Teraz nasleduje vyplnenie vzoru, prípadne jeho vytieňovanie podľa typu motívu alebo predlohy. Doba tetovania závisí od jeho veľkosti a zložitosti. Tetovací proces tetovania o veľkosti cca 25 cm2 (asi 5×5 cm) trvá asi 90 minút, pričom vlastné tetovanie zaberie približne 45 minút. Tetované miesto sa striedavo vypĺňa, čistí jednorazovými papierovými obrúskami.

Po skončení tetovania sa miesto omyje mydlovým roztokom s antibakteriálnym účinkom, odstránia sa zbytky prebytočného pigmentového farbiva z pokožky a miesto sa vydezinfikuje dezinfekčným prostriedkom. Tetovaná oblasť na natrie hojivým krémom alebo lekárskou vazelínou a na mieste sa vytvorí ochranná bandáž z priehľadnej fólie proti vytvoreniu šupín a chrást a vniknutiu infekcie počas prvých hodín. Táto bandáž sa ponechá na tele 2-5 hodín po tetovaní, prípadne prvú noc. Ďalšie ošetrenie tetovania prevádzame podľa pokynov tatéra.
 
2.6 Starostlivosť o tetovanie
Ako sa budete o svoje tetovanie starať, také ho budete mať. Najdôležitejšia je starostlivosť hneď po zákroku. Nová ozdoba tela  je vlastne jazva, ktorá sa musí dobre zahojiť. Bezprostredne po tetovaní tatér zakryje tetované miesto priesvitnou fóliou a tým zabráneniu vytekania tekutín. Mnohí tatéri odporúčajú  dať fóliu po niekoľkých hodinách dole a umývať  danú oblasť vlažnou vodou a mydlom. Používať treba  jemné detské mydlo a potom osušiť dané miesto čistým uterákom. Veľký pozor je treba dbať na čistotu, aby sa nezaniesla infekcia do tetovania. Po tom treba  natrieť  dané miesto  nejakým  hojivým krémom, ktorý obsahuje vitamín E.  Ten je  často možné dostať hneď v tetovacom štúdiu. Nanášať treba 2-krát denne, aby sa koža  vyživovala a posilnil sa proces hojenia. Podmienkou je, aby na tetovaní nevznikla chrasta, pretože cez ňu sa môže vyplaviť farba. Chrasta môže vzniknúť nedostatočným čistením tetovania, ale zároveň aj tým, že sa nanáša príliš mnoho regeneračného krému, čo je prenesene povedané "simulácia mokvania".  Keď už vznikne chrasta, tak treba si dávať veľký pozor aby sme chrastu nezoškrabli ani inak poškodili. Proces hojenia je ukončený, keď sa na tetovanom mieste vytvorí "hadia koža", ktorá sa sama ošúpe, podobne ako sa šúpe koža po prehnanom opaľovaní. Rovnako sa neodporúča túto kožu nasilu zlupovať - taktiež vzniká riziko vyplavenia farby a poškodenia tetovania. Jedná sa ale iba o proces vyliečenia najvrchnejšej časti tetovania (proces trvá približne 7 dní), celkové uzdravenie trvá približne 30 dní, teda v tejto dobe mu je potrebné venovať zvýšenú starostlivosť.

2.7 Riziká
Tetovanie je krása spojená s rizikom. Toto riziko môže byť v podobe nejakej infekcie, alergie, stresovej alebo fóbickej reakcie alebo iných chorôb ako sú žltačka alebo AIDS. Choroby môžu vzniknúť vtedy ak sú tetovacie nástroje používané na viacerých osobách, bez toho aby boli sterilizované. Toto riziko je späté najmä s väzenským prostredím a pochybnými domácimi tatérmi. Je to dôsledok toho, že osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť nemajú sterilizačné prístroje. Toto sa vám samozrejme nemôže stať v tetovacom štúdiu, kde je všetko vykonávané za hygienických  podmienok. Sú tu používané sterilné, jednorazové, tetovacie ihly. Každý klient má svoju vlastnú ihlu a nástroje sa sterilizujú po každom použití.

Riziko infekcie je minimalizované použitím latexových rukavíc, dodržiavaní základných  hygienických zásad a sterilizáciou priestorov, v ktorých prebieha akt tetovania. V známych štúdiách sa dáva extra pozor na hygienu.
Alergické reakcie na tetovacie farby sú zriedkavé. Častejšie sa vyskytujú len alergické reakcie na isté značky červeného a zeleného farbiva. Keď už nastanú, sú problematické, pretože pigmenty môžu byť odstránené len veľmi ťažko. I keď človek, u ktorého sa prejavila alergická reakcia na tetovanie, podstúpi laserovú operáciu, môže reakcia pretrvávať i niekoľko mesiacov. Dôvodom pre takto dlhé trvanie alergickej reakcie je imunitný systém, ktorý vylučuje zostatky pigmentov z tela po laserovej operácii a tento proces trvá dlhé mesiace.

Osoby, ktoré sú citlivé alebo alergické na isté kovy, môžu reagovať na farbivá v koži tým, že z tetovaného miesta začne vytekať číra kvapalina nazývaná „sebum“. Taktiež ľudia, ktorí vedia o svojej alergii na zelené mydlo, by na to mali upozorniť tatéra. Tetovaná oblasť je čistená ešte pred zahájením tetovania, pri ktorom sa môžu čiastočky zeleného mydla dostať do kontaktu s telovými tekutinami. To môže vyvolať alergickú reakciu a následné sčervenanie daného miesta. Toto očervenenie je dočasné, ale môže byť veľmi nepohodlné. Tatér by mal byť taktiež vopred oboznámený s prípadnou alergiou na latex, lebo  často sa používajú  rukavice z tejto látky. Vo všeobecnosti ľudia, ktorí trpia hocijakou alergiou, by si mali vopred rozmyslieť aplikovanie tetovania, pretože je u nich zvýšené riziko anafylaktického šoku, ktorý môže dokonca ohroziť život človeka.
 
2.8 Účel tetovania
“Kérka“ má rôzne poslanie. Niektorí si ju dajú z estetického dôvodu, niektorí zase z náboženských dôvodov, pre niektorých znamená vyjadrenie príslušnosti k istej skupine ľudí. Niektorí Maorskí muži ešte stále dodržujú starodávne tradície a ich tvár zdobí zložité tetovanie, ktoré je akýmsi záznamom toho, čo sa udialo v ich živote. Európski námorníci boli známi tým, že si dávali vytetovať na chrbát symbol ukrižovania Krista. Chceli tak predísť bičovaniu ako trestu. Toto je tetovania vo všetkých svojich podobách. Účel vždy závisí od toho, kto si ide dať tetovanie a prečo si ho chce dať.

3 Piercing
Tak isto ako tetovanie je aj piercing formou skrášľovania tela. Podmienkou je prepichnutie nejakej časti tela a následné vytvorenie diery, do ktorej sa dá dať piercing. Slovíčko piercing odkazuje na akt prepichnutia alebo na otvor  vzniknutý prepichnutím. História piercingu je veľmi dlhá a je zatemnená nedostatkom informácií. Postupy na prepichnutie ucha a nosa odkazujú historické záznamy zo starovekej Mezopotámie. Piercing sa dával vtedy otrokom alebo sluhom, bolo to také označenie. Najstaršia múmia s náušnicou v uchu má 5000 rokov a piercing nosa bol nájdený u osôb žijúcich zhruba 1500 rokov pred n. l. Piercingy týchto typov, čiže nosné a ušné boli nájdené po celom svete, zatiaľ čo piercingy pier a jazyka  boli nájdené len u afrických a amerických kultúr. Tak isto sa vyskytovali aj  piercingy na bradavkách a na genitáliách. Tie sa našli na rôznych miestach. Piercing na bradavkách je možné datovať prinajmenšom do obdobia starovekého Ríma, zatiaľ čo genitálny piercing je popísaný v starovekej Indii zhruba 320-550 n. l. História piercingu pupku je menej jasná. Nárast záujmu o piercing nastáva po druhej svetovej vojne, hlavne o piercing ucha. Od 70. rokov sú to aj piercingy na iných častiach tela. Piercing sa stáva dosť obľúbeným  v 90. rokoch.
Dôvody na to aby si človek dal piercing sú rôzne. Niektorí si ho dávajú z náboženských alebo duchovných dôvodov, zatiaľ čo iní si ho dávajú pre sebavyjadrenie, pre estetickú hodnotu alebo pre sexuálne potešenie. Niektoré školy majú v pravidlách napísané, že je zakázané nosiť  piercing na viditeľných miestach. Vtedy môžu nastať problémy. Tak isto aj niektorí zamestnávatelia nie sú za piercing. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí to pohnali do extrému a majú na sebe stovky stálych alebo dočasných náušníc.
V súčastnosti je zdôrazňované používanie bezpečných materiálov na piercing a hygienických postupov. Piercing je invazívny zákrok spojený s rizikami, vrátane alergickej reakcie, infekcie, neočakávaného fyzického zranenia, ale takéto riziká sú znižované zvýšenou hygienou, a zvýšenou ostražitosťou toho kto má na sebe piercing. Čas potrebný na to aby sa piercing zahojil je rôzny . Nezávisí to len od človeka , ktorý si dáva piercing, ale aj od miesta aplikácie. Napríklad na pupku môže byť čas hojenia piercingu až celé dva roky!
 
3.1 História
Túto ozdobu tela začali archeológovia skúmať len pred nedávnom, i keď je ťažké rozoznať obyčajné šperky od piercingu. História moderného piercingu sa začala písať, keď pán Doug Malloy napísal brožúru Body & Genital Piercing in Brief, čiže Telový a genitálny piercing v brožúre. Táto brožúrka obsahovala také historky ako napríklad, že Monacký princ Albert vynašiel piercing, ktorý mal skrotiť vzhľad jeho penisu v tesných nohaviciach. Veľa takýchto mýtov od pána Malloya je len výmyslom, ale  niektoré sú pravdivé a majú svoje miesto v histórií piercingu.

3.1.1 Ušný piercing
Tento druh piercingu bol rozšírený po celom svete už od staroveku. Pamätáte si na spomínaného  zamrznutého muža „Ötziho“? Tak on mal nie len tetovanie, ale aj piercing. V uchu mal 7-11 mm veľký piercing. Najstaršie náušnice v hrobe sa datujú 2500 rokov pred n. l. Tie boli nájdené v sumerskom meste Ur. Náušnice sa tiež dávali do súvislosti s hinduistickou bohyňou Lakshmi. V niektorých oblastiach boli  náušnice  prejavom bohatstva hlavne, keď boli zo zlata. Starí Gréci nosili náušnice v tvare posvätných vtákov, zatiaľ čo ženy v antickom Ríme nosili drahokamy. V Európe boli v 16. storočí náušnice častejšie u mužov ako u žien. To potvrdzuje Raphael Holinshed, ktorý napísal, že náušnica potvrdzuje vstup medzi „pánov odvahy“. Tento trend prišiel pravdepodobne zo Španielska a Henrym III. bol prenesený do alžbetínskeho Anglicka. V stredoveku verili, že  náušnica umožňuje lepšie diaľkove videnie, tak preto sa často vyskytovala u námorníkov a prieskumníkov. Námorníci tak isto verili, že náušnica môže zaplatiť kresťanský pohreb, ak ich telo vyplaví na breh.

3.1.2 Piercing nosa
Tento druh piercingu má tak isto dlhú tradíciu. Už 1500 rokov pred n.l. bola zobrazovaná  bohyňa Lakshmi s piercingom v nose. Dodnes je zvykom u hinduistických žien nosiť piercing ľavej nosnej dierky v plodnom veku. Podľa ajuverdskej medicíny existuje vzťah medzi ľavou nosnou dierkou a ženskými pohlavnými orgánmi. Tento piercing je niekedy robený v noci pred tým, než si ju nejaký muž vezme za ženu.

Kmene na Strednom východe, berberské kmene, beduíni, austrálski domorodci. Aj oni si dávali piercing do nosa. Aztékovia, Mayovia, kmene z Novej Guiney si dávali do nosa perie a kosti ako bol symbol bohatstva. Piercing v nose je tak isto obľúbený v Bangladéši, Pakistane a vykonáva sa v mnohých iných arabsky hovoriacich krajinách.
 
3.1.3 Piercing pier a jazyka
Tento druh bol nájdený u Afrických a Amerických kmeňov. Bola tu ešte jedna neobyčajná činnosť a to rozťahovanie pier a následné vloženie dosky. V niektorých častiach Malawi, to bolo celkom bežné, že ženy si  zdobili  svoje pery diskom  nazvaným "Pelele", ktorý pomocou postupného rozširovania od detstva môže dosiahnuť až niekoľko centimetrov a priemer by nakoniec zmenil uzáver čeľuste. Takýto akt rozťahovania sa  stále praktizuje na niektorých miestach. Ženy z Mursi, Etiópia si dávajú  pri určitých príležitostiach krúžky, ktoré majú veľkosti až 15cm. Piercing jazyka bol rozšírený najmä u Mayov a Aztékov. Bol to akýsi rituálny symbol.
 
3.1.4 Piercing bradaviek, pupku a genitálií
 
Ako som spomínal už história  piercingu pupku je sporná, ale sú dohady, že sa vykonával už v starom Egypte. Neexistuje veľa zdrojov na túto tému. Avšak existujú záznamy, ktoré sa odvolávajú na postupy pre piercing bradaviek a genitálií v rôznych kultúrach spred 20. storočia. V  kámasútre z čias starovekej Indie sa píše, že genitálny piercing zvyšuje sexuálny zážitok. Domorodci na Borneu prepichávali penis kosťou aby tak znížili sexuálnu aktivitu. Piercing bradavky bol dôkazom mužnosti vojakov v starovekom Ríme.
 
3.1.5 Piercing v 20. storočí
Do začiatku 20. storočia bolo na západe piercing dosť neobvyklým. Po druhej svetovej vojne začína  rásť jeho popularita. Prv sa začal vyskytovať hlavne u gayov. Neskôr sa začína objavovať u žien piercing ucha. Začala sa akoby pestovať taká kultúra piercingu tohto typu a postupne sa začal  tento druh piercingu tolerovať. Bolo to zhruba  v  60. rokoch. V 70. rokoch sa objavuje na telách ľudí z punkového hnutia. Predstavovalo to druh netradičnej ozdoby.
Piercing bol tiež horlivo propagovaný v Spojených štátoch pánmi Malloyom a Wardom, ktorý sú považovaný za "zakladateľov moderného piercingu". V roku 1975, Ward otvoril piercingové štúdio ako druh podnikania v západnom Hollywoode, po ktorom bol v roku 1978 otvorený podnik Gauntlet , prvé profesionálne piercing štúdio. Na to, Wardom distribuovaný leták, ktorý písal spomínaný pán Malloy a ilustroval Ward. Šírenie informácií, respektíve dezinformácií vyvolalo oveľa hlbší záujem o piercing. Slovo piercingu sa šírilo do širšieho spoločenstva, Ward a Malloy spolupracovali na spustení prvej publikácie venovanej tejto problematike. Popularitu si piercing získal hlavne v Amerike, i keď Anglicko a ostatné európske štáty neboli výnimkou. V roku 1993 bol predstavený piercing pupku v MTV Video Music Awards "Music Video of the Year". Skupina Aerosmith vydala video k singlu Cryin. Množstvo mladých fanúšičiek zatúžilo nielen po piercingu, ale aj po tetovaniu. Od vtedy  záujem len rástol a rástol.
 
3.1.6 21. storočie v podaní piercingu
V roku 2005 prebehol prieskum na 10.503 respondentoch z Anglicka, ktorý mali viac ako 16 rokov. Zistilo sa, že približne 10% (1049) malo piercing v miestach iných, než je ušný lalôčik, s prevažným zastúpením žien vo veku 16-24 rokov (46,2%). Medzi najčastejšie časti tela, kde majú opýtaný piercing  bol pupok a to z 33%, u nosa a uší to bolo po 19% a 13%. Jazyk a bradavky mali 9%podiel. Obočie, pery a genitálie mali po 8%, 4% a 2%, resp. Preferencie žien boli starostlivo sledované. U mužov respondentov sa výrazne líši, klesajúca popularita piercingu bradaviek, obočia, uší, jazyka, nosa, pery a pohlavných orgánov. Štúdia publikované v roku 2011 zistili, že ľudia s piercingom majú na svojom tele aj niečo iné napríklad: tetovanie,...
 
3.2 Svetové rekordy
V Škótsku žije žena, ktorá obdŕžala  titul „ najviac opiercingovaná žena“. Jej rekordom je to, že má najviac trvalých piercingov na svete. Tento rekord bol overený v roku 2000, vtedy mala  462 piercingov a z toho 192 na hlave. Z 8. júna 2006 má guinessový zápis, kedy mala na tele  4225 piercingov. Vo februári 2009 prehlásili The Daily Telegraph, že má už 6005 piercingov po celom tele. Muž s najväčším počtom piercingov od roku 2009 bol Luis Antonio Agüero, ktorý mal 230 piercingov a z toho 175 zdobilo jeho tvár.
 
V januári 2003 Kanaďanka Brent Moffat vytvorila svetový rekord pre najviac piercingov počas jedného zákroku (700 piercingov s 18g chirurgickými ihlami, 1 sedenie trvalo 7 hodín, použil sa play piercing, kde sa koža prepichne a šperk je vložený a nosí sa dočasne ). V decembri toho istého roku, prebehol zákrok, kde Moffat mala vložených 900 piercingov za 4 ½ hodiny. Dňa 4. marca 2006 bolo pánovi menom Kam Ma vložených 1015 dočasných kovových krúžkov za 7 hodín a 55 minút. Rekord prepichnutia chirurgickými ihlami bol zložený dňa 29. mája 2008, kedy Robert Jesus Rubio bol doslova „poprepichovaný“ s 900 chirurgickými ihlami veľkosti 18, dlhými  0,5 cm.
 
3.3 Dôvody pre piercing
Dôvody sú rôzne a veľmi sa líšia. Z prieskumu v roku 2001 boli zistené, že až  62% ľudí s piercingom si ho dalo preto, aby tak vyjadrili „ svoju individualitu“. Ľuďom piercing  tiež  pripomína pamiatku na určité udalostí alebo prekonanie určitých traumatizujúcich zážitkov. Podľa zástupcu riaditeľa Frankfurtskej Fakultnej nemocnice na psychosomatickú  medicínu a psychoterapiu, môže piercing na  genitáliách žien slúžiť ako prostriedok na zabudnutie toho, že boli znásilnené. Piercing môže byť zvolený pre estetickú hodnotu, upozorňuje na určité oblasti tela, ako piercing na pupku môže odrážať spokojnosť ženy so svojim zovňajškom. Niektorí ľudia si dávajú piercing, trvale alebo dočasne, k zvýšeniu sexuálnej rozkoše. Piercing v oblasti genitálií a na bradavkách môže zvýšiť sexuálne uspokojenie. V roku 2011 bola zverejnená 15 ročná analýza na základe, ktorej vyplývalo, že piercing im slúžil na to, aby osoby hlbšie spoznali.
 
3.4 Šperky
Piercing je to vlastne šperk , ktorý sa dáva do  nejakého miesta prepichnutého na koži. Tento šperk by mal byť hypoalergénny.  Materiály, z ktorých sú šperky sú rôzne či už je to chirurgická oceľ, nerezová oceľ, niób, titán, platina, paládium atď. Prvé piercingy by nemali byť nikdy zo zlata a striebra, pretože tieto dva kovy  môžu veľmi rýchlo vyvolať  alergickú reakciu.
 
3.5 Riziká piercingu
Tak isto ako tetovanie je aj piercing invazívny zákrok spojený s rizikami. V roku 2005 bol vykonaný prieskum na 10.503 osobách, starších ako 16 rokov. Všetci boli obyvatelia Anglicka. Výsledkom bolo, že komplikácie boli hlásené u 31% opýtaných, odborná pomoc bola potrebná u 15,2%. 0,9%, mali problémy tak závažné, že vyžadovali hospitalizáciu.

V piercing štúdiách slúži na sterilizácia tzv. autokláva. V štúdiách sa používajú dva druhy autokláv. V jednej z nich sa  využíva para, ktorá je pod tlakom a sterilizuje šperk aj zariadenie na prepichnutie. V druhej sa zase využíva princíp vákuovej pumpy, kde sa vysaje všetok vzduch pred samotnou sterilizáciou. Aj takýmito spôsobmi sa snaží človek predísť infekcií, nepríjemným zápalom kože... Ďalej je to aj častým menením rukavíc.
 
3.6 Hojenie a následná starostlivosť
Proces starostlivosti o piercing sa časom zdokonalil až do dnešnej podoby. vďaka praxi, ale mnoho škodlivých mýtov stále pretrváva. V štúdiu by ste mali dostať presné pokyny alebo rady ako sa starať o svoju novú ozdobu.
Hojenie piercingu je rozdelené do troch etáp. Pri prvej fáze je rana otvorená a krváca, takže zápal a citlivosť tu treba očakávať. Druhou fázou je proliferatívna fáza, počas ktorej telo produkuje bunky okolo piercingu a tvorí taký tunel okolo piercingu a nazýva sa to fistula. Tento proces môže trvať týždne, mesiace alebo aj dlhšie než rok. Poslednou fázou je zrenie, kedy sa bunky v okolí piercingu  posilňujú a upevňujú. To môže trvať mesiace ba dokonca aj roky.

Je normálne, že v okolí nového zranenia je biely mok. Produkujú ho totiž mazové žľazy, aby zvlhčili miesto zranenia. Môže sa stať, že tam bude miesto moku hnis, to je znakom toho, že  je tam zápal. Aj keď niekedy je ťažké rozlíšiť tieto dve veci. Hnis je väčšinou hustý, žltý niekedy zelený a mok môže byť lepkavý, biely alebo žltý. Keď zápal pretrváva dlhší čas, tak treba navštíviť lekára. Množstvo času na hojenie závisí od miesta umiestnenia. Piercing v oblasti genitálií sa hojí pomerne rýchlo. To neplatí o piercingu pupku, ktorý má veľmi dlhý čas hojenia. Od 6 mesiacov až do dvoch rokov, to je aj zapríčinené trením o oblečenie. O piercing sa treba tiež starať, tak ako o tetovanie.
 
4 Výsledky práce a diskusia
V mojej práci som sa zaoberal témou  tetovanie a piercing. Problém, ktorý som sa snažil rozobrať sa týkal predsudkov voči ľuďom s tetovaním alebo piercingom. Väčšinou takíto ľudia sú viac extravagantnejší a pútajú  týmto  pozornosť na seba. Fenomén tetovania a piercingu bol v minulosti spájaný hlavne s kriminálnikmi, námorníkmi, väzňami, atď. Bol zaužívaný názor, že od človeka s “kérkou“ alebo “piercom“ nemožno čakať nič dobré. Vo svojej práci som sa snažil zistiť aká je situácia dnes a aký názor majú na to  ľudia hlavne v mojom okolí. Dotazníky som rozdelil do 3 kategórií, a to: kategória rovesníkov, kategória študentov VŠ a kategória nad 25 rokov. Pomocou niekoľkých otázok s možnosťami som zistil, že naša spoločnosť už nie je taká konzervatívna ako v minulosti, i keď veľa opýtaných respondentov by si nedalo ani jedno z týchto možností skrášlenia tela.

Prvé 4 otázky boli smerované na to aký názor majú ľudia na piercing a tetovanie. Ďalšie 2 otázky mali za úlohu zistiť ako je to ohľadom diskriminácie k ľuďom so spomínanými ozdobami tela. Posledná otázka zisťovala ako je to so zdravím u ľudí s piercingom alebo tetovaním.

Znenia otázok:
1. Páči sa vám tetovanie?
 
2. Páči sa vám piercing?
 
3. Máte tetovanie alebo piercing?
 
4. Chceli by ste mať tetovanie alebo piercing?
 
5. Myslíte si, že tetovanie alebo piercing môžu byť dôvodom diskriminácie?
 
6. Máte predsudky voči ľuďom, ktorí majú na sebe aspoň jednu z týchto dvoch “módnych“ výstrelkov?
 
7. Myslíte si, že tetovanie alebo piercing môžu byť zdrojom infekcie, alergických prejavov atď.?

4.1 Celkové zhodnotenie dotazníkov
Celkovo som rozdal 60 dotazníkov na moju tému. Vekový priemer bol 26,2 roka. Z toho bolo 61% žien a zvyšok, 39% bolo mužov. Trochu ma prekvapilo, že  pomerne dosť veľkému počtu ľudí sa páči tetovanie. Bolo to až 50% z počtu opýtaných. U piercingu to nebolo až také jednoznačné, i keď viacerým opýtaným sa  piercing páči len trochu. V tretej otázky mohol nastať trocha zmätok, lebo mnohí nepovažujú náušnicu, hlavne dievčatá, ako druh piercingu. Zo 60 opýtaných nemalo na svojom tele, ani piercing, ani tetovanie 86,6%. Taká zaujímavosť k tejto otázke, že iba 1 respondent zvolil možnosť c pri tejto otázke. Pod touto možnosťou sa skrývalo, že má, aj tetovanie, aj piercing. Na ďalšiu otázku odpovedalo až 11,7%, že by chceli oba, čiže aj tetovanie, aj piercing. Malým prekvapením bolo pre mňa, že až 41,6% opýtaných by si dalo “kérku“.

Veľký počet respondentov, až 45%, si myslí, že tetovanie nie je zdrojom predsudkov, ale v realite to môže vyzerať inak. Hlavným cieľom dotazníka bolo, aký názor majú opýtaní na  ľudí s tetovaním alebo piercingom. Otázka s číslom 6 bola z tohto hľadiska veľmi dôležitá. Kladne na ňu odpovedalo len 13,3% opýtaných. To svedči o tom, že predsudky o týchto dvoch ozdobách tela pomaly v spoločnosti miznú. Mohlo to byť spôsobené aj tým, že väčšina opýtaných nemalo viac ako 22 rokov. Pre mladšiu generáciu je tetovanie alebo piercing viac prirodzeným ako pre staršiu generáciu.
Ohľadom hygieny si až 61,7% opýtaných myslí, že tetovanie môže byť zdrojom alergických prejavov, infekcií atď. K tomu by sa dalo ešte pripočítať 30% respondentov ktorý zvolili možnosť c, čiže možno môže byť zdrojom infekcií... Takže drvivá väčšina  ľudí je toho názoru, že môžu nastať nepríjemné zdravotné komplikácie.
 
4.2 Zhodnotenie na základe kategórií 
Prvú kategóriu tvorili rovesníci. Bolo rozdaných 20 dotazníkov, kde 40% tvorili muži a 60% ženy. Vekový priemer bol 17,4 roka. V tejto kategórií prevládali kladné postoje voči  tetovaniu a piercingu. U tetovania to bolo 65% a u piercingu to bolo 55% s odpoveďou, áno páči sa mi tetovanie. Odpovede na tretiu otázku boli 100% záporné. Čiže všetci respondenti  zvolili možnosť , že nemajú  tetovanie ani piercing. Prečo je to tak? V tetovacom štúdiu vám urobia tetovanie, až keď ste plnoletý alebo máte súhlas zákonného zástupcu.
Väčšia polovica  mojich rovesníkov by chcelo mať tetovanie a to až  60%. Drvivá väčšina  nemá predsudky voči ľuďom s tetovaním a značná časť, 65% si myslí, že tieto dva možnosti skrášlenia seba môžu spôsobiť nejaké zdravotné komplikácie.

Druhú kategóriu tvorili študenti vysokej školy, presnejšie Univerzity P. J. Šafárika. Bolo im rozdaných 20 dotazníkov. Pomer žien a mužov bol 65% ku 35% v tomto poradí s priemerným vekom 21,4 roka. Tak ako u prvej kategórie prevládali kladné názory na tetovanie. Pri tejto kategórie sa  množil počet kladných odpovedí  na to či majú tetovanie alebo piercing. Toto som aj tak trochu predpokladal, lebo študenti VŠ majú už viac ako 18 a majú väčšiu slobodu vo svojom konaní, rodičia im už až tak nediktujú čo a ako majú robiť. Polovica z nich si myslí, že tetovanie alebo piercing môžu byť zdrojom diskriminácie. Veľká časť nemá voči týmto dvom fenoménom žiadne predsudky a mnohí sú toho názoru, že môžu prísť zdravotné komplikácie s tetovaním alebo piercingom.

Tretiu kategóriu tvorili osoby staršie ako 25 rokov. Veľkú časť  tvorili ľudia z môjho okolia, respektíve z rodiny. Tu bol vekový priemer 39,7 roka. Z 20 dotazníkov bolo zakrúžkovaná možnosť muž len na 40%, zvyšok, teda 60% boli ženy. V tejto skupine sa množili skôr záporné názory na tetovanie a piercing. Z opýtaných 90% nemalo ani piercing ani  tetovanie. Väčšia polovica, až 65%, by nechcelo na sebe, ani tetovanie, ani piercing. Veľká časť respondentov z tejto kategórie nemá predsudky voči ľuďom s tetovaním alebo piercingom, ale vždy je tu istá časť, ktorá je toho názoru, že piercing a tetovanie majú na sebe pochybné osoby. Pri siedmej otázky nebola  ani raz zvolená možnosť  nie, čiže každý z opýtaných si myslí, že môže dostať infekciu alebo niečo podobné, keď si dajú tetovanie alebo piercing. Je to z časti pravda, ale závisí to od toho, kto vám to robí, v akom prostredí to robí ako sa staráme o nové umelecké dielo na našej koži.
 
5 Záver
V mojej práci som sa venoval tetovaniu a piercingu. Tieto dva fenomény je možné badať v celom svete a pomaly už aj v našom okolí.

Primárnym cieľom mojej práce bolo zistiť postoje súčasnej spoločnosti k tetovaniu a piercingu. Moje pôvodné domnienky boli potvrdené v mojej vlastnej práci. V dotazníku zvolilo len malé percento ľudí možnosť, že má predsudky voči ľuďom s tetovaním alebo piercingom, i keď u staršej generácie pretrvávajú pochybnosti voči takýmto ľuďom.

Sekundárnym cieľom mojej práce bolo priblížiť a informovať ľudí o týchto metódach skrášlenia svojej telesnej schránky, ale z výsledkov prieskumu vyplýva, že mnohí to nepovažujú za skrášlenie. Pre mladšiu generáciu nie je piercing ani tetovanie nič novým alebo prekvapivým. Nemajú voči tomuto predsudky a sú viac tolerantní ako staršia generácia.
 
6 Zhrnutie
V rámci svojej práce som skúmal tetovanie, piercing a postoje spoločnosti voči týmto dvom trendom. Na základe získaných poznatkov som opísal tieto dva fenomény a skoro všetko okolo nich. Vlastnú prácu tvoril dotazník s niekoľkými otázkami na moju tému. Hlavný cieľom bolo zistiť postoje spoločnosti k tetovaniu a piercingu a to sa  podarilo, i keď väčšina opýtaných bola z môjho okolia. Podľa mňa moja práca splnila svoju úlohu aspoň čiastočne. Zistil som názory ľudí v mojom okolí a trochu im priblížil túto formu umenia. Veď časy, keď tetovania a piercingy boli len telách bývalých trestancov a kriminálnikov, sú preč. Dnes tetovanie spolu s piercingom patria k móde a vyjadreniu svojej osobnosti, svojho ja.
  
7 Resumé
In my work I studied tattoo and piercing and opinion of society toward this two trends. On the basis of the receive knowledge I describe this two phenomenon and everything arround them. My work consisted of a questionnaire with several questions about my topic. The main objective was to determine the attitudes of society towards tattoo and piercing, and it succeeded, although most of those were from my vicinity. I think my work accomplish the task. I found the views of people in my vicinity and bring little closer to them this form of art. The times when the tattoo and piercing should only on bodies of criminals are gone. Today, tattoos with piercings are the fashion statement and expression of yourself.