Mydlá a vosky

MYDLÁ
 
Pracie účinky mydla: súvisia s emulgačnými schopnosťami, ktoré vyplývajú zo vzájomného vzťahu nepolárnych látok k nepolárnym (hydrofóbnych) a polárnych látok k polárnym (hydrofilných).
Nepolárny uhľovodíkový reťazec KK sa orientuje dovnútra nepolárnej mastnej nečistoty; kým polárna časť KK smeruje do vodnej fázy. To umožní rozptýlenie nečistoty so polárneho vodného prostredia.
 
Tenzidy – syntetické čistiace prostriedky, nemožno ich chemicky odvodiť od tukov; majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie; ťažko sa likvidujú a sú toxické.
 
VOSKY – estery vyšších karboxylových kyselín a vyšších jednosýtnych alkoholov:

- cetylealkohol C16 H33 OH
- stearylalkohol  C17 H35 OH
- myricylalkohol  C22 H45 OH

Vosky sú rastlinného (tvoria na listoch rastlín ochranné povlaky) alebo živočíšneho pôvodu (vorvaňovina – z mozgu vorvaňa; lanolín z ovčej vlny, z včelieho vosku).
Používajú sa v kozmetike na výrobu mastí, krémov a na výrobu sviečok.
 
ZLOŽENÉ LIPIDY – okrem karboxylovej kyseliny, alkoholu obsahujú ešte jednu zložku:
A, FOSFOLIPIDY – kyselinu trihydrogenfosforečnú
B, GLYKOLIPIDY – galaktózu alebo glukózu
Okrem toho ešte kolamín, cholín a AMK serín.
Vyskytujú sa vo všetkých rastlinných aj živočíšnych tkanivách; najmä v mozgu, mieche a v srdci. Sú dôležitou zložkou bunkových membrán – zabezpečujú heterogénnosť prostredia v bunke.
Molekuly zložených lipidov majú polárnu (hydrofilnú) aj nepolárnu (hydrofóbnu – lipoidnú) časť.