Snehová pokrývka

Snehová pokrývka
Snehová pokrývka je v našich podmienkach významným prírodným fenoménom. Zrážky v zimnom období sa niekoľko mesiacov akumulujú v povodí a potom sa v relatívne krátkom čase uvoľňujú, čo má významný vplyv nielen na kvantitatívne, ale aj na kvalitatívne prejavy vodného cyklu. Z vodohospodárskeho hľadiska sa vplyv snehovej pokrývky prejavuje najmä na jar a topenie snehu spôsobuje, že z hľadiska ročného rozdelenia odtoku sa maximá v našich tokoch vyskytujú práve v jarnom období.

Topenie snehu je proces, ktorý je riadený tokmi energie najmä na rozhraní povrchu snehovej pokrývky a atmosféry. Hlavné činitele v tomto procese sú dopadajúce slnečné žiarenie a vyžarovanie povrchu snehu, ale uplatňujú sa pri ňom aj toky energie medzi pôdou a snehovou pokrývkou, energia dodaná dopadajúcimi zrážkami, energie podieľajúce sa na sublimácii a kondenzácii na povrchu snehovej pokrývky a energia odvedená odtokom vody z roztopeného snehu.

Pre topenie snehu je dôležité tzv. dozrievanie snehu, čo je postupný rast priemernej teploty snehovej pokrývky. Keď toky energie v snehovej pokrývke spôsobia stav, že jej priemerná teplota narastie, ďalšia dodaná energia spôsobí topenie časti snehovej pokrývky. Snehová pokrývka sa topí zhora. Roztopená voda infiltruje do zostávajúcej snehovej pokrývky, kde buď zamrzne, alebo prúdi cez ňu až na povrch terénu. Infiltrácia vody, jej zamŕzanie a rozmŕzanie spôsobujú vznik ľadových vrstiev.

Zo stručného opisu topenia snehovej pokrývky je zrejmé, že ide o veľmi zložitý proces. Hoci ho z fyzikálneho hľadiska dobre poznáme, úplný matematický opis by viedol k veľmi zložitým modelom, ktoré by v praxi boli nepoužiteľné. Pri modelovaní snehovej pokrývky je preto nevyhnutné zavedenie zjednodušených skutočných procesov. Najjednoduchšími modelmi sú tzv. indexové metódy, pri ktorých sa využíva vzťah medzi topením snehu a nejakou ľahko merateľnou charakteristikou, ktorá má vzťah k energetickej bilancii snehovej pokrývky.