Zóny pre každého študenta

Látky

Látky
Na vyjadrenie poznatkov o zložení, štruktúre, vlastnostiach a správaní látok sa v chémii používa „dorozumievací jazyk“ odlišný od bežného jazyka. Odlišnosť spočíva v tom, že chémia ako veda zavádza určité špeciálne termíny, symboly a vzorce pre určité látky a osobitým spôsobom zapisuje vnútornú štruktúru látok, premenu východiskových látok na produkty atď.
Skupenstvá látok (napr.):
- plynné ( para)
- kvapalné (voda)
- tuhé (ľad)
- plazma – vzniká pri vysokých teplotách alebo v silných elektrických poliach, je takmer dokonalý vodič, navonok neutrálna, ionizovaný plyn.
 
2.1  Delenie látok
Látky, ktorými sa zaoberá táto veda možno deliť z rozličných hľadísk. Najčastejšie to však je na chemicky čisté látky (chemické indivíduá) a na zmesi.
 
2.1.1  Chemicky čisté látky
Chemické indivíduá - sú také látky, ktoré obsahujú len jeden typ častíc a majú stále charakteristické vlastnosti (napr. teplotu topenia, teplotu varu, hustotu).
Môžeme ich deliť na:
-  Prvky
-  Zlúčeniny
 
2.1.1.1 Prvky
Prvky (atómy*)
- sú chemická látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom Z, napr. : vodík – H, hélium – He, atď. V súčasnosti poznáme 105 chemických prvkov, z ktorých 90 sa našlo v prírode – sú to prírodné prvky. Ostatné boli pripravené jadrovými reakciami. Väčšina prírodných prvkov je zložená z viacerých izotopov**  napr. prírodný kyslík 16O, 17O, 18O
- rozdeľujeme ich podľa atómového čísla
- sú umiestnené v Periodickej sústave chemických prvkov
 
2.1.1.2  Zlúčeniny
Zlúčeniny (molekuly***)
- sú chemické látky zložené z atómov rôznych prvkov. V súčasnosti sa za chemickú zlúčeninu pokladajú látky, v ktorých sú atómy jedného alebo viacerých prvkov viazané navzájom chemickou väzbou****, teda nielen zložité látky napr. H2O, NaCl, Pb(NO3)2 ale aj jednoduché látky napr. N2, O2, O3, atď. Väčšina chemických zlúčenín sa riadi zákonom stálych zlučovacích pomerov a zákonom násobných zlučovacích pomerov – Daltonidy. Chemické zlúčeniny, ktoré sa neriadia uvedenými zákonmi sa nazývajú nestechiometrické zlúčeniny teda – Bertolidy.
- sú určené vzorcami
- Podľa počtu prvkov rozlišujeme zlúčeniny:
a) dvojprvkové, napr. chlorovodík HCl, voda H2O
b) trojprvkové, napr. kyselina dusičná HNO3, hydroxid sodný NaOH
c) viacprvkové
- napr.: soľ, ...
 
Vysvetlivky k 2.1.1.1 a k 2.1.1.2:
*Je to najmenšia časť chemického prvku, chemickým spôsobom ďalej nedeliteľná. Od najstarších čias (Demokritos) až do polovice 19. Storočia bol atóm predpokladaný za absolútne najmenšiu časť hmoty. Okolo 19. Storočia a začiatkom 20. Storočia sa dokázalo (E. Rutherford, 1912), že sa skladá z elementárnych častíc a to sú protóny (+) , neutróny a elektróny(-).
 
**To sú atómy jedného chemického prvku líšiace sa iba nukleovým číslom, majú rovnaký náboj jadra, t.j. rovnaký počet protónov, ale rôzny počet neutrónov. Označujú sa symbolom daného prvku a vľavo hore sa píše nukleové číslo 18O, 16O, ... Medzi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami izomérov existujú určité rozdiely.
***Je najmenšia častica látky schopná samostatne existovať a zachovať si všetky základné chemické vlastnosti danej látky. Molekula niekedy obsahuje stá až tisíce atómov (makromolekuly polymérov a bielkovín). Atómy vzácnych plynov sa pokladajú za jednoatómové molekuly. Atómy v molekulách sú pospájané chemickou väzbou v určitom poriadku a sú rozložené určitým spôsobom v priestore.

2.1.2 Zmesi
Zmes – je sústava tvorená aspoň dvoma zložkami, ktoré sú navzájom miešateľné (obsahujú viac typov častíc).
Môžeme ich deliť na:
Homogénne (rovnorodé)
- zmes obsahuje iba častice menšie než 10-9 m
- sú dobre miešateľné
- napr.: oceľ, zmes, sklo, pravé roztoky, ...

- Delíme na:
  - plynná homogénna zmes – molekuly jedného plynu rozptýlené medzi molekulami iného plynu,  napr.: vzduch
  - kvapalná homogénna zmes – molekuly alebo iné ióny nízkomolekulových látok rozptýlené v kvapaline, napr. roztok NaCl vo vode
- tuhá homogénna zmes – jednotlivé atómy (ióny) jednej pevnej látky rozptýlené medzi časticami inej pevnej látky, napr. zliatiny kovu –bronz, sklo
 
Koloidné
- zmes obsahuje rozptýlené častice, ktorých veľkosť je v rozmedzí 10-7 až 10-9 m (niečo medzi)
- vyzerajú ako homogénne zmesi ale sú to heterogénne zmesi
- napr.: mlieko, krém, aerosól, koloidný roztok, emulzia, ... 
 
Heterogénne
- zmes obsahuje rozptýlené častice väčšie než 10-7  m
- napr.: krieda, pena, suspenzia, ...
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/chemia/8377-latky/