Lipidy - Definícia a vznik

Definícia a vznik lipidov
 
Lipidy (z gréc. slova lipos – tuk) alebo tuky sú látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, málo rozpustné alebo nerozpustné vo vode. Lipidy sú estery vyšších karboxylových kyselín (nasýtených alebo nenasýtených) a alkoholov, respektíve ich derivátov. Patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu. Lipidy tvoria veľmi rozmanitú skupinu látok, ktorej spoločnou vlastnosťou je ich rozpustnosť v organických rozpúšťadlách, ale len čiastočná rozpustnosť, resp. úplná nerozpustnosť vo vode. Majú pomerne nízku teplotu topenia.

Lipidy sú prírodné látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Majú hydrofóbne (vode odpudzujúce) a lipofilné (rozpustné v organických rozpúšťadlách) vlastnosti. V ľudskom tele plnia mnoho funkcií. Majú zásobnú funkciu (ako zdroj energie), energetickú funkciu (môžu sa katabolizovať a následnou metabolizáciou uvoľňovať veľké množstvo Gibssovej energie – G). Lipidy, resp. ich derivované formy majú taktiež stavebnú funkciu (ako súčasť membrán), takisto súbory tukových tkanív majú obrannú funkciu. Tvoria hlavný štruktúrny základ podkožného tuku v podkožnom väzive a tým majú termoregulačnú funkciu (funkciu tepelnej izolácie). Vzhľadom na svoju hydrofobicitu umožňujú rozpúšťať a udržiavať vo vodnom prostredí lipofilné látky (napr. aj vitamíny rozpustné v tukoch – A, D, E, K) a tým plnia funkciu rozpúšťadla nepolárnych látok.