Rozdelenie vitamínov

Rozdelenie vitamínov
Jednotlivé vitamíny sa označujú veľkými písmenami abecedy. Uprednostňujú sa však názvy odvodené od ich chemickej štruktúry. Vzhľadom na to, že vitamíny sú z chemickej stránky veľmi rôznorodé látky, delíme ich podľa rozpustnosti:

a)  lipofilné – rozpustné v tukoch (A, D, E, K, F). Telo ich absorbuje spoločne s tukmi a vytvára si ich zásoby v tukovom tkanive. Ak máme z potravy nízky príjem týchto vitamínov, naše telo môže do určitej miery uspokojovať svoju potrebu z nahromadených zásob v tuku.

b)  hydrofilné - rozpustné vo vode (P, B, C, H). Rýchlo sa vylučujú dvoma prirodzenými cestami, cez kožu a močom. Zásoby týchto vitamínov v tele obvykle postačujú len na niekoľko dní, preto je ich potrebné prijímať pravidelne, aby nedošlo k ich nedostatku.

4 Vitamíny rozpustné vo vode
4.1 Vitamín B1 – tiamín
Tiamín (obr. č. 1) tvorí biele ihličkovité kryštáliky, má zásadité vlastnosti (voľný elektrónový pár dusíka). Obsahuje v molekule pyrimidínové a tiazolové jadro. Je dôležitý tým, že sa z neho tvorí koenzým pre niektoré enzýmy. Vitamíny skupiny B sú synergické, ich účinok sa zvyšuje, keď pôsobia spolu.
Účinky - reguluje oxidáciu živín a získavanie energie štiepením sacharidov, podporuje rast, zabezpečuje energiu pre centrálny nervový systém, udržuje správnu činnosť svalov, podporuje liečbu herpesu.
Nedostatok - pri nedostatku tiamínu, nesprávnym metabolizmom sacharidov, vzniká v organizme nadbytok kyseliny pyrohroznovej, ktorá môže spôsobovať svalovú slabosť, búšenie srdca, až degeneráciu nervov. To sú príznaky choroby beri-beri, ktorá sa vyskytuje v Ázií ako dôsledok konzumácie lúpanej ryže. V našich krajinách je nedostatok vitamínu B1 veľmi zriedkavý.
Nadbytok - môže vzniknúť v prípade zvýšeného metabolizmu sacharidov a pri rôznych otravách.
Straty - je termolabilný (napríklad pri varení zemiakov sa znehodnotí až 25 %). Straty spôsobuje aj zásadité pH prostredie, alkohol a niektoré konzervačné látky.
Zdroje - obilné klíčky, droždie, celozrnná múka, vajcový žĺtok, bravčové mäso, vnútornosti (najmä pečeň, srdce, obličky).
Dávky - spotreba dospelého človeka je asi 1,2 – 1,6 mg na deň. Fajčiari, konzumenti alkoholu, sladkostí, ľudia, ktorí užívajú antibiotiká majú vyššiu spotrebu vitamínu B. Jeho spotreba stúpa aj pri strese, prípadne po úrazových a pooperačných stavov.

4.2 Vitamín B2 – riboflavín
Riboflavín v čistej forme tvorí jemné oranžovo-žlté ihličkovité kryštáliky. Zúčastňuje sa metabolizmu ako koenzým FAD.
Účinky - ako koenzým podporuje premenu energie, stavbu tkanív z bielkovín; podporuje zdravý rast najmä kože, vlasov, nechtov; znižuje únavu očí a zlepšuje zrak; zúčastňuje sa metabolizmu sacharidov, lipidov a bielkovín.
Nedostatok - praskanie kútikov pier, zápaly pier a jazyka; poruchy rastu; zmeny v očnej rohovke, poruchy očí.
Straty - sú menšie ako pri varení tiamínu, pretože je odolnejší voči teplote. Avšak výrazné straty spôsobuje svetlo, najmä ultrafialové žiarenie, alkalické prostredie. Napríklad ak necháme mlieko v sklenenej fľaši na svetle, po dvoch hodinách sa rozloží 85 % vitamínu B2.
Zdroje - droždie, listová zelenina, rajčiny, pšeničné klíčky, mandle, šampiňóny, žĺtok.
Dávky - sú priamo úmerné telesnej hmotnosti, priemerná spotreba je 1,8 mg na deň.

4.3 Vitamín B3 – niacín (kyselina nikotínová, nikotínamid, vitamín PP)
V organizme sa kyselina nikotínová premieňa na nikotínamid. Ten môže vznikať aj z aminokyseliny tryptofánu, ale iba vtedy, ak je v organizme dostatok vitamínov B1,B2 a B6. Niacín je súčasťou koenzýmov dehydrogenáz NAD/NADP.
Účinky - ako súčasť enzýmového systému ovplyvňuje oxidáciu glukózy a uvoľňovanie energie v bunkách; podporuje tráviaci systém; zlepšuje cirkuláciu krvi a upravuje vysoký krvný tlak; znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
Nedostatok - avitaminóza sa prejavuje ako pelagra. Jej príznakmi sú hnačky, zápaly kože, poruchy mentálnych funkcií. Vyskytuje sa hlavne v oblastiach s vysokou konzumáciou kukurice (Latinská Amerika).
Zdroje - mäso, droždie, ryby, mlieko, arašidy, pražená zrnková káva.
Dávky  - priemerne 15- 20 mg denne.

4.4 Vitamín B5 – kyselina pantoténová
Je derivátom kyseliny maslovej a -alanínu. Je základom koenzýmu A, ktorý sa zúčastňuje na aktivácií karboxylových kyselín v ich metabolizme.
Účinky - podporuje stavbu buniek, rast a vývoj mozgu; znižuje toxické účinky mnohých antibiotík; nevyhnutný pri získavaní energie z lipidov a sacharidov.
Nedostatok - je veľmi vzácny a môže spôsobovať depresiu, svalovú slabosť, vredové ochorenie dvanástnika, poruchy renálnej funkcie.
Zdroje - materská kašička včiel, celozrnné obilniny, zelená zelenina, droždie, orechy.
Dávky - na fyziologické potreby človeka sa denne spotrebuje 10- 15 mg.

4.5 Vitamín B6 - pyridoxín (pyridoxínová triáda)
Je derivát pyridínu a vyskytuje sa vo forme alkoholu pyridoxol, aldehydu pyridoxal a anímu pyridoxamín. Tvorí koenzýmovú zložku enzýmov, ktoré katalyzujú premeny aminokyselín (ich transaminácie a dekarboxylácie).
Účinky - podporuje premenu tryptofánu na niacín; podporuje tvorbu protilátok a červených krviniek; zúčastňuje sa absorbcie vitamínu B12; dôležitý pre správnu funkciu centrálneho nervového systému; podporuje tvorbu nukleových kyselín a zabraňuje predčasnému starnutiu tkanív.
Zdroje - mäso, pečeň, celozrnná múka, listová zelenina, droždie.

4.6 Vitamín B12 - kobalamíny
Molekula vitamínu má dve pyrolové jadrá naviazané na kobalt. Takúto štruktúru ma korín, preto nazývame skupinu koríny.
Účinky - tvorba červeného krvného farbiva, podporuje rast a zlepšenie chuti do jedla, pozitívne ovplyvňuje nervový systém, zlepšuje pamäť a koncentráciu.
Nedostatok - avitaminóza môže spôsobiť zhubnú anémiu, pri ktorej organizmus tvorí veľké, nezrelé červené krvinky.
Zdroje - v živočíšnych organizmoch vzniká činnosťou črevnej mikroflóry. Nachádza sa v ustriciach, pečeni a mäse. V rastlinách sa vitamín B12 nenachádza.

4.7 Vitamín C - kyselina L- askorbová
Biologický účinok má len L- forma kyseliny askorbovej (obr. č. 2). Tvorí bezfarebné kryštáliky. Vitamín C je zložkou reduktáz. Pôsobí ako neenzýmový prenášač vodíka, zachytáva voľné radikály v organizme, naopak, v prítomnosti Fe3+ tvorbu radikálov podporuje.
Účinky - pôsobí antioxidačne, zvyšuje vstrebateľnosť železa z potravy, podporuje hojenie rán, krvácajúcich ďasien; znižuje hladinu cholesterolu a výskyt krvných zrazenín v cievach, pôsobí ako prevencia proti vírusovým a bakteriálnym infekciám, zoslabuje účinok alergénov, toxických látok z ovzdušia a potravy.
Nedostatok - celková slabosť organizmu, únava; zníženie odolnosti voči infekciám; opuchy kĺbov; krvácanie ďasien, ich zápaly, uvoľňovanie zubov - skorbut.
Nadbytok - nadmerné dávky nie sú toxické, ale môžu spôsobiť nadmerné močenie, vznik obličkových kameňov, kožné vyrážky. Nadbytok môže spôsobiť nedostatok vitamínu B12 a folacínu.
Zdroje - čierne ríbezle, kôpor, šípky, paprika, rajčiaky, zeler, kivi, citrusové plody.
Dávky - priemerná dávka pre človeka je 40-90 mg denne.

4.8 Kyselina listová - folacín
Folacín sa skladá z troch zložiek: pterínu, kyseliny p- animobenzoovej a kyseliny glutámovej. Je rastovým faktorom niektorých mikroorganizmov. U človeka, opíc a kurčiat má vplyv na regeneráciu červených krviniek. V organizme pôsobí ako koenzým pri prenose jednouhlíkových zvyškov. Nachádza sa v zelených častiach rastlín, pečeni a droždí.

4.8.1 Kyselina p- animobenzoová (PABA)
Tvorí súčasť kyseliny listovej a je jedným z najjednoduchších vitamínov. Je rastovým faktorom niektorých druhov mikroorganizmov. Nachádza sa v malom množstve v rastlinách a živočíchoch.

4.9 Vitamín H - biotín
Nemusíme ho príjmať v potrave, pretože ho produkuje črevná flóra. Bohatým zdrojom je pečeň a vaječný žĺtok. V biochemických procesoch sa uplatňuje pri karboxylačných reakciách, zabezpečuje prenos alebo zabudovanie CO2 do niektorých organických kyselín. Jeho nedostatok sa prejavuje zmenami na pokožke, stratami tukových zásob, únavou.

5 Zaujímavosti
-  „ Každá ríbezľová bobuľka obsahuje 2 miligramy vitamínu C, 35 až 40 ríbezlí teda stačí na pokrytie dennej potreby (podľa Nemeckej spoločnosti pre výživu). Na rozdiel od zvierat, ktoré si vitamín C tvoria samy, človek je odkázaný na príjem vitamínu C zvonka. V našom organizme sa nachádza asi 70 biliónov buniek a vitamín C vo všetkých účinkuje ako biologický katalyzátor enzymatických procesov.“ (Oberbeil, Lentzová, 2005, s. 44)
- „ Mnohí ľudia trpia nedostatkom kyseliny listovej, vitamínu skupiny B, ktorý je potrebný na tvorbu hormónov šťastia v ľudskom organizme. Ak občas zjeme hrušku, pozitívne si tým stimulujeme náladu. Kyselina listová je citlivá: hrušky nesmieme pridlho skladovať na svetle a v teple, inak sa kyselina rozloží.“ (Oberbeil, Lentzová, 2005, s. 27)
- „ Mango obsahuje veľa vitamínov skupiny B, najmä vitamín B6. Pri nedostatku tohto vitamínu dochádza k poruchám krvného obehu a k poklesu koncentrácie. Najväčšiu spotrebu vitamínu B6 máme v stresových situáciách. Jedno čerstvé mango alebo mangový dezert náš zvnútra pripraví na zvládanie záťažových situácií. “ (Oberbeil, Lentzová, 2005, s. 51)
- Vitamíny skupiny B tvoria spravidla komplex 16 zástupcov a poznáme ich pod názvom B- komplex. Ich pôsobenie je úzko prepojené, a preto ich môžeme nájsť v rovnakých potravinových zdrojoch (vnútornosti, obilniny).Vzhľadom na to, že sú to látky svojím chemickým zložením blízke cukrom alebo sa podieľajú na premene cukrov na glukózu, podporujú chuť do jedla. Keďže glukóza je hlavným zdrojom energie aj pre mozog, nedostatok B vitamínov vyvoláva poruchy nervovej sústavy a kože.