História medu

História medu
Medzi najstaršie dôkazy o používaní medu je archeologický objav z mesta Eilos v západnom Švédsku. Hruda živice zmiešaná s medom nesie doteraz odtlačok zubov dieťaťa, ktoré si na tejto pravekej žuvačke pochutnávalo. Vedci určili vek nálezu na 9000 rokov. Med požíval od pradávna mýtickú úctu, pretože bol obostretý mnohými tajomstvami. Do sedemnásteho storočia nevedeli učenci prísť na to ,ako sa vlastne včely rozmnožujú. Včela predstavovala pre kresťanov symbol pracovitosti, čistoty a panenstva. Aj pápež Urban VIII.(1568-1644) si  na svoj erb vybral tri včely. Ešte menej ako o usilovných včelách sa vedelo o pôvode medu. Starovekí Gréci boli presvedčení, že med je starší ako sama Zem, preto ho považovali potravu bohov. Aristoteles veril, že medové kvapky padajú z neba do pozemských kvetov, odkiaľ ich včely vyberajú a nosia do svojich úľov.

V Egypte sa včela stala už v prvej dynastii (cca 3200 p.n.l.) symbolom pre "kráľovstvo". Podľa egyptských legiend boli včely žijúcimi slzami boha slnka RA. Med používali Egypťania nielen do jedál a nápojov, ale aj kozmetický prípravok. V 12.storočí p.n.l. obetoval faraón Ramzes III. bohovi zúrodňujúcemu sily Nílu -  Hapimu plných pätnásť ton medu. Kleopatra si kvôli kráse prikladala medovú pleťovú masku. Med sa používal aj ako povzbudzujúci prostriedok pred sexuálnym aktom. U mnohých stredovekých kultúr bol med symbolom plodnosti, preto bol aj obľúbeným svadobným darom. V starovekých kultúrach patril med alebo výrobky z neho k darom, ktoré nesmeli chýbať na oltároch bohov. Včelí med bol  predmetom rôznych mystických rituálnych úkonov a kládol sa aj do hrobov zosnulých. Asi len ťažko by sme našli národ, v ktorého tradíciách by med nehral významnú úlohu. Med používali Vikingovia na posilnenie počas svojich výprav, Rimania pred bojmi, Mayovia, Germáni, Slovania, Kelti, Mojžiš i Mohamed, bájny praotec Čech, starí Číňania, no jednoducho všetky národy histórie. Traduje sa, že i sir Edmund Hillary mal pri svojom výstupe na Mt.Everest v batohu zásobu medu.
 
Včelári a včelie produkty hrali významnú úlohu uz v starom Egypte. Včelám a ich produktom prikladali liečivé účinky. Najznámejší z týchto produktov je med. Prastaré pamiatky vypovedali mnoho svedectiev o tom , že včelie produkty boli používané na liečebné účely už v najdávnejších dobách a takmer všetkými národmi.  V knihe asyrského kráľa Aššurbanirpala (669 - 633 p.n.l.) sa našli pri hlinených tabuľkách pri popise liečiv aj zmienky o mede.

V Starom Egypte
Stará Egyptská legenda hovorí, že včely sú oživené slzou boha slnka RA. V týchto dobách bol med neobyčajne vzácny a drahý a bol určený len privilegovaným osobám. Najstaršou pamiatkou egyptskej medicíny je  papyrus Kniha príprav liekov na všetky časti ľudského tela. V tomto lekárskom dokumente napísanom pred 3500rokmi je uvedených veľa receptov, v ktorých je obsadený med ako liek. Med bol tiež súčasť egyptského pohrebného kultu. V mnohých kultúrach staroveku bol med znamením plodnosti. Je tiež známe, že egyptská kráľovná Kleopatra zdokonaľovala svoju pleť pomocou medových masiek.
 
V Indii a Číne
I v starodávnej indickej medicíne AJUR VEDA (Kniha života) i v zákonoch Manu sa uvádza, že pomocou elixíru a diéty, ktorá obsahuje med a mlieko je možné predĺžiť život človeka na 500a viac rokov. Starovekí Indovia pripisovali medu dôležité a mnohostranné liečivé, profylaktické a posilňujúce vlastnosti. Nimi pomenovaný liek „alternacia“, ktorý dodával človeku radosť a ochraňoval mladosť, sa pripravovali hlavne z medu. Z dávnoveku pochádzajú aj informácie o používaní medu a vosku na liečebné účely v Číne.
 
V Starom Grécku a Ríme
Najväčší grécky boh Zeus bol ako dieťa chovaný nymfou Melissou medovým nektárom. Hippokrates aplikoval med ako liek proti horúčke. Homér a Euripides odporúčali med pre jeho rozsiahle liečivé účinky. Pythagoras vo svojich spisoch o medicíne tvrdil, že med sa vyznačuje rôznymi liečivými vlastnosťami. Pythagorovi učenci sa živili výlučne vegetariánskou stravou a medom.Hippokrates , najväčší reformátor starovekej medicíny, úspešne používal včelí med  pri mnohých onemocneniach a sám ho tiež jedol. Legenda dokonca hovorí, že na hrobe Hippokrata sa usadil roj včiel, ktoré produkovali zvláštny med, ktorý liečil detské ochorenia.Taktiež rímsky učenci sa vo svojich dielach zabývali včelami a včelými produktami. O chove včiel písal Marcus Terrentinus Varro a Vergilius. Včely a med tiež chválili Ovidius a Plinius. Rimania tiež dobre poznali praktické využitie medu a jeho konzervačné účinky. Napríklad čerstvo ulovené ryby nechávali nakladať do medu, aby sa ryby pri prevoze nenakazili.