Drogová závislosť

Drogová závislosť
 
Svetová zdravotnícka organizácia doplnila v roku 1964 všeobecne zneužívaný pojem toxikománie ďalším špecifickým termínom drogová závislosť („drug dependance“). Drogová závislosť bola (závislosť od návykových látok) bola uvedená a definovaná v V. triede citovanej klasifikácie – Duševné poruchy (kódové zložky 290 – 319) nasledujúco :
 
304 – Závislosť od návykových látok
 
„Psychický a často aj fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky, charakterizovaný reakciami obsahujúcimi vždy nutkavú potrebu užívať návykovú látku buď sústavne, alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky. Môže, ale nemusí vzniknúť návyk. Osoba môže byť závislá od viacerých návykových látok.“
 
Identifikácia  psychoaktívnej látky by sa mala zakladať na čo najväčšom možnom počte informačných zdrojov. Zahŕňajú údaje o sebe, analýzu krvi alebo iných telových tekutín, charakteristické telesné a psychické príznaky, klinické prejavy, správanie a iné dôkazy, že pacient má drogu alebo údaje informovanej tretej osoby. Mnohí užívatelia drog berú viac ako jeden druh psychoaktívnej látky. Hlavná diagnóza by sa mala podľa možnosti zatriediť podľa látky alebo skupiny látok, ktoré zapríčinili klinický syndróm alebo k nemu najviac prispeli. Ďalšie diagnózy by sa mali vyznačiť v prípade použitia iných psychoaktívnych látok v intoxikujúcich dávkach, alebo v množstve zapríčiňujúcom poškodenia, závislosť, alebo iné poruchy.

1.1 Slovník pojmov
Abstinencia = zdržanlivosť, striedmosť.
Abstinenčný syndróm =  predstavuje prítomnosť nepríjemných fyzických a niekedy aj psychických príznakov, ak organizmus nie je intoxikovaný drogou. Abstinenčný syndróm predstavuje jednoznačný indikátor fyzickej závislosti.
Adaptácia = proces prispôsobenia sa organizmu menlivým biologickým, pracovným, psychologickým, sociálnym podmienkam prostredia.
Bad trip = v doslovnom preklade „zlý výlet“. Ide o nepríjemné pocity ako dôsledok konzumácie drog.

Craving = je termín používaný vo význame baženia. Je pokladaný za významný znak závislosti a znamená túžbu pociťovať účinky psychotropnej (psychoaktívnej) látky, s ktorou už mal jednotlivec skúsenosť.
Droga = akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií.

Flash – back = (znovuvzplanutie) je náhle a spontánne prepuknutie stavu akútnej intoxikácie bez predchádzajúceho podania drogy (napr. halucinogény, najmä LSD, kanabinoidy). Interval medzi poslednou drogovou dávkou a „znovuvsplanutím“ môže trvať od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov.
Intoxikácia = Stav, ktorý nastáva po aplikácii dostatočného množstva psychoaktívnej látky a v dôsledku ktorého dochádza k ovplyvneniu centrálnej nervovej sústavy. Prejavuje sa poruchami úrovne vedomia, poznávacích funkcií, vnímania, schopnosti úsudku ...
Prevencia = predchádzanie drogovým závislostiam
Tolerancia = predstavuje zníženú odpoveď organizmu na účinky obvyklej dávky drogy po jej opakovanom užívaní.
Trip = výraz používaný na označenie zážitku po užití drogy, najmä halucinogénnej.
Toxikománia = je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti.
 
1.2  Klasifikácia drogových závislostí
Návykových látok charakteru drog je značný počet, čo podmieňuje aj nejednotnosť jednotlivých druhov či typov drogových závislostí. V súčasnosti sa obvykle rozlišuje osem hlavných typov drogových závislostí (s výnimkou alkoholizmu, tabakizmu a kofeinizmu):
-  drogová závislosť opiátového typu
-  drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom
-  drogová závislosť kokaínového typu
-  drogová závislosť kanabisového typu
-  drogová závislosť amfetamínového typu
-  drogová závislosť kathového typu
-  drogová závislosť halucinogénneho typu
-  drogová závislosť solvenciového typu
 
Uvedené delenie vyhovuje praktickej potrebe a je v podstate zhodné s rozdelením drogových závislostí podľa SZO. Toto rozdelenie drogových závislostí nie je však celosvetovo obecne prijaté, nakoľko niektoré štáty (USA, Kanada) používajú mierne odlišnú klasifikáciu. Rozdelenie drogových závislostí na osem hlavných typov však dobre odráža súčasný stav rozšírenia nealkoholovej toxikácie vo svete a je vhodné pre rýchlu orientáciu v jednotlivých formách závislostí od psychotropných látok.
 
1.2.1  Rôzne typy závislostí
Svetová zdravotnícka organizácia okrem definície závislosti vypracovala aj jej typovú klasifikáciu. Vieme, že na jednotlivé chemické triedy návykových látok sa viažu špecifické úžitkové charakteristiky jej konzumentov. Podľa účinku návykových substancií sa hovorí buď o excitačných, teda aktivujúcich typoch drog, nazývaných aj „uppers“ (stimulanciá), alebo o sedatívnych, upokojujúcich látkach, nazývaných aj „downers“ (sedatíva). Do slovenčiny by sme tieto anglické výrazy mohli preložiť ako „pozdvihovače“ a „ubíjače“.

- uppers
- kanabisový typ
- amfetamínový typ
- halucinogénny typ
- kokaínový typ

- downers
- opiátový typ
- benzodiazepínový typ
- barbiturátovo – alkoholový typ
- nikotínový typ