História opiátových drog

História opiátových drog
 
Názov ópium je derivátom gréckeho slova „opion“, čo znamená maková šťava. Už v mytologických príbehoch starej antiky sa spomína makovica ako prírodná zásobáreň drogy – symbolu zabudnutia a utíšenia bolesti. Prvá historicky doložená zmienka o používaní šťavy z makovíc sa nachádza v starom sumerskom texte (asi 4000 rokov pr. Kr). Zakladatelia modernej medicíny – Galenos a Hipokrates – s určitosťou používali ópium ako prostriedok na tíšenie bolesti aj k celkovému upokojeniu chorého. S ópiom obchodovala Perzia aj Fenícia, v hrobkách faraónov sa našli nádoby so zmesami drog na báze ópia.

Do Európy si našlo ópium cestu neskôr. Nemecký lekár, prírodovedec a filozof Paracelsus (1493 – 1541) pripravil prvý polosyntetický preparát k medicínskemu využitiu rozpustením ópia v alkohole a túto tinktúru nazval „laudanum“.

Grécky mýticky boh spánku Morpheus vstúpil v rokoch 1803 – 1806 symbolicky aj do dejín medicíny i omamných látok. V tomto období sa nemeckému lekárnikovi F.W. Serturnerovi podarilo izolovať zo zahustenej šťavy z makovíc látku, ktorú nazval Principium somniferum (spánok navodzujúca látka). Neskôr vytvoril síranovú aj octovú soľ tejto látky alkaloidnej povahy – morfium. Tento rastlinný alkaloid , v súčasnosti nazývaný morfín, sa stal trvalou súčasťou celého radu významných liečiv.

V roku 1898 sa podarilo syntetizovať z morfínu novú polosyntetickú drogu – heroín. V tomto istom roku začala farmaceutická firma Bayers Werke v Nemecku výrobu heroínu ako lieku „ ... proti kašľu, chorobám priedušiek, astme a hnačkám“. V súčasnosti heroín opäť zaplavil svet a je označovaný za jednu z najnebezpečnejších drog.

Farmaceutické spoločnosti vyrábali lieky, v ktorých skombinovali výrazné analgetické vlastnosti morfínu s klasickými analgetikami. V Nemecku bol počas 2.sv. vojny vyvinutý preparát Metadon, u nás to boli rozsiahle využívané ( aj zneužívané ) preparáty typu Dolsinu či Valoronu.