Med

Med

História medu
Ako dávno pozná človek včelu a jej vzácny produkt – med, nevieme ani archeologickými, ani inými vedeckými výskumami presnejšie stanoviť. Fresky pravekého človeka z kamennej doby objavené v roku 1919 znázorňujú vyberanie medu divým včelám, ktoré vykrádača podráždene obletujú. Zo staroveku sa najstaršie správy o včele a mede zachovali na papyruse, písané boli obrázkovými znakmi. V Egypte sa celé tisícročia včelárilo vo vypálených hlinených valcoch. Med v staroveku si tak cenili, že ho pri obetných slávnostiach darúvali bohom.

O včelárení našich pradávnych slovanských predkoch hovorí zaujímavý písomný dokument z roku 448 napísaný gréckym učencom Priskusom. Med sa zo Slovenska vyvážal do Rakúska, osobitne do Viedne a Poľska. Včely mali úlohu aj pri obrane niektorých hradov. Obranci hádzali celé úle so včelami na nepriateľov. Koncom XVII. storočia však včelárenie na Slovensku v dôsledku nepretržitých vnútorných vojnových nepokojov a poddanstva stále viac upadalo. V dôsledku továrenskej výroby cukru a postupom civilizácie kleslo na najnižšiu úroveň. V súčasnosti  sa na území rozšírenej Európskej únie chová vyše 11 600 000 včelstiev.V hustote zavčelenia existujú medzi krajinami Európskej únie značné rozdiely. Medzi krajiny s najvyšším počtom včelstiev na počet obyvateľov patria Grécko (132 včelstiev na 1000 obyvateľov), Maďarsko (80) a Slovinsko (72).  Slovensko sa na celkových stavoch včelstiev v EÚ podieľa cca 2,15 %, čo je viac ako územný podiel (Slovensko tvorí 1,2% územia EÚ).

2. Charakteristika
Med je sladká tekutá hmota, finálny produkt včely medonosnej (apis mellifera) z nektáru kvetov alebo z výlučkov iných častí rastlín, či medovice. Včely nektár kvetov alebo výlučky listov zbierajú, sekrétmi žliaz svojho tela obohacujú, premieňajú, zahusťujú, ukladajú do buniek plástov, zaviečkujú a nechávajú dozrieť. Včely sú jediným blanokrídlym hmyzom, ktorý produkuje také množstvo medu, ktoré postačuje nielen na vlastný rozvoj včelstva, ale aj na vytvorenie zásob, o ktoré sa včelár s nimi delí. Na nazbieranie jedného kilogramu medu potrebujú vzlietnuť 2 až 5 miliónkrát, v závislosti od vzdialenosti a výdatnosti nektáru kvetov. Med je teda priamym rastlinným a živočíšnym produktom.

Nektár je vodnatý roztok s hlavným obsahom vody a cukrov, a to glukózy, fruktózy a malého množstva sacharózy. Ďalšími zložkami nektáru sú kyselina jablčná, šťavelová, bielkoviny, minerálne látky, vitamíny, enzýmy, farbivá, éterické látky, malinit a malé množstvo dextrínu. Medovica obsahuje invertné cukry, zložené cukry, dextríny, minerálne látky. Nachádzajú sa v nej aj manit, dulcit, melecitóza, dusíkaté látky a rôzne aminokyseliny. Konzistencia, farba, vôňa, chuť i zloženie nektáru i medovice sú odlišné a závisia od mnohých prírodných faktorov ako množstvo dažďa a tým vysokého podielu vlahy vo vzduchu, pôdy, nadmorskej výšky kraja, od zloženia pôdy na ktorej rastú rastliny. Podľa toho je potom rozdielny aj med.

3.Zloženie
1. Cukry, z ktorých 70% tvoria jednoduché (invertné cukry, z čoho 30 až 35% pripadá na hroznový cukor (glukózu) a 35 až 40% na ovocný cukor (fruktózu), 2-4% (prípadne až 10%) tvorí repný cukor (sacharóza). Zvýšené množstvo repného cukru je v mede vtedy, keď včely počas bohatej znášky nestačia rozkladať zložité cukry obsiahnuté v nektároch na jednoduché. Sacharóza sa však aj ďalej invertuje v bunkách, ba ešte aj v nádobách, v ktorých je med uskladnený.
2. Dextríny, ktorých je v nektárových medoch asi 2%, v medovicových medoch asi 12%. Nachádzajú sa v každom mede.
3.Oligosacharidy, med ich obsahuje pomerne veľa. Sú to cukry skladajúce sa z viac ako dvoch a maximálne desiatich jednoduchých cukrov. Z oligosacharidov sa v mede nachádza rafinóza, erlóza, sacharóza, panóza, melecitózy, maltotrióza, izopanóza, izomaltotrióza, kestóza, glykozylsacharóza, izomaltozylglukóza, izomaltotetróza, maltóza, genciobióza, laktóza, izomaltóza, maltulóza a laminaribióza.
4. Voda, tvorí 15 – 18%. Prístupná hranica je 22%. Nedostatočne zahustený alebo predčasne vytočený med obsahuje aj viac vody. Priemerná merná hmotnosť medu je 1440g/1l. Medovicové medy sú ťažšie.
5. Bielkoviny, v mede ich je 0,1 – 0,5%. Ich obsah je rôzny podľa pôvodu medu. Medovicové medy obsahujú viac bielkovín než nektárové medy. Bielkoviny sú čiastočne rastlinného, najmä však živočíšneho pôvodu pridávané do nektáru väčšinou hltanovými žľazami včiel.
6. Enzýmy. Najdôležitejšie sú z nich: invertáza (premieňa zložité cukry na jednoduché), α-amylázy, ß-amylázy (štiepia škrob na jeho zložky, alebo alebo glykogén na maltózu a iné produkty, prevažne dextríny), kataláza (urýchľuje biochemické pochody pri ktorých sa z prechodne utvoreného peroxidu vodíka uvoľňuje voda a kyslík), fosfatáza (má rozkladný účinok na organic. zlúčeniny kyseliny fosforečnej) a dehydráza, ďalej oxidáza, peroxidáza, reduktóza, maltóza, inuláza.
7. Inhibín – je rastlinného pôvodu. Má antimikrobálny účinok, pôsobí antisepticky, zabraňuje vývoju škodlivých zárodkov. Vekom a pôsobením svetla a vzduchu stráca svoj baktericídny účinok.
8. Vitamíny A,B1,B2,B6,B12,C,D,H,K,E,P
9. Vonné-éterické, chuťové a iné fyziologicky účinné látky.
10. Koloidy. Sú to ochranné látky enzýmov, chránia ich po prechode medu do žalúdka. V mede sú v množstve asi 0,5%.
11. Farbivá ako karotén, flavony, derivát chlorofylu(med so zeleným nádychom), melanín.
12. Peľové zrnká, vnášajú ich sem včely, alebo sa sem dostávajú prúdením vzduchu v úľoch.
13. Rôzne minerálne látky – prvky zužitkovateľné živým organizmom ako Ca, P, K, Na, Cl,S, Mg, Fe, Si, Mn, Ba, Ni, Ag, Zn, W, Ir, Mo, Al, Cr, Co, V, As, Pt, Ti, Sr, Cd, Pd, v niektorých medoch i jód (I). Väčšinou sa nachádzajú len v milióntinách percenta.
14. Podľa viacerých vedeckých výskumov obsahuje med aj včeliu materskú kašičku a to hlavne med vytáčaný v období hlavného plodovania a rojdenia sa včiel. V 1kg medu je asi 0,1 promile materskej kašičky.
15. Glykutilfaktor (utilizátor – zúžitkovač glukózy)
16. Voľné organické kyseliny, z ktorých sa podarilo doteraz dokázať kyselinu octovú, šťavelovú, citrónovú, vínnu, mliečnu, maslovú, valérovú, kaprónovú. Okrem toho, že sa podieľajú na charakteristickej reakcii medu, majú aj značný vplyv na jeho chuť a arómu. Ich množstvo dosahuje asi desatinu percenta z celkového obsahu.
17. Aminokyseliny – med obsahuje 13 biochemicky najdôležitejších aminokyselín.
Reakcia medu je kyslá.

4. Druhy medu
4.1. podľa výskytu ich základných zložiek:
  •kvetové – pochádzajú z nektáru kvetov
  •medovicové – pochádzajú z výlučkov hmyzu parazitujúceho na rastlinách,
majú  tmavšie, červenohnedé až tmavohnedé sfarbenie, niekedy so zelenkastým 
odtieňom, pre väčší obsah dextrínov zostávajú dlho tekuté
  •miešané – pochádzajú z nektáru aj medovice

4.2. podľa obdobia znášky:
  •medy z jarnej znášky, väčšinou z ovocných stromov – sú svetlej farby, príjemnej
chuti a vône, ľahko kryštalizujú.
  •medy z letnej znášky, hlavne z agátov  (jasná farba, typická vôňa, ostáva tekutý, lebo
obsahuje až o polovicu viac fruktózy ako glukózy), líp (zlatožltá farba, vôňa a chuť
po lipe, ťažko kryštalizujú), malín a lúčneho kvetenstva (žltá až tmavšie hnedá farba,
charakt. vôňa po kvete, ktorý v ňom prevláda, pomaly kryštalizuje), z poľných kultúr
(rôzna jasnejšia aj tmavšia farba, skôr alebo neskôr skryštalizujú v celej hmote)
  •medy z neskorej znášky, z neskoro kvitnúcich rastlín – čistec, slnečnica, šedivník
(žltá až zlatožltá farba, jamná chuť a kryštalizujú v celej hmote)

4.3. podľa sfarbenia:
•medy vodojasnej farby (skoro bezfarebné)  •jasnožlté  •citrónovožlté
•zlatožlté  •červenohnedé  •tmavohnedé so zelenkastým odtieňom
 
5.Význam medu ako liečivej potraviny
5.1. Med ako liek v minulosti
Med bol vzácnou potravinou, liekom a sladidlom nielen pravekého človeka, ale vážili si ho aj staroveké národy. Nazývali ho aj „elixírom mladosti a života“.
Egypťania ho používali ako liek proti telesným slabostiam a na liečenie vredov.
V starej hebrejskej dobe kráľa Šalamún povedal svojmu synovi, aby jedol med, lebo od neho bude mať múdreho ducha.
Hypokrates, slávny grécky lekár píše, že víno a med sa u chorých i zdravých najlepšie uplatnia, keď sa užijú vo vhodnom čase a množstve.
Arabskí starovekí lekári pripisovali medu tiež významné zdravotné účinky, píše sa oňom aj v Koráne: „Syn môj, jedz med, lebo je nielen príjemnou a zdravou potravinou, ale aj liekom na mnohé choroby.“
Liečivé účinky medu sú uvedené aj v starých ruských „Liečebnikách“.
 
5.2. Med ako liek dnes
Spomenieme len základné liečebné účinky medu:

- pôsobí antibakterialne a protizápalovo
- podporuje trávenie
- posilňuje centrálnu nervovú sústavu a psychiku
- posilňuje srdce
- zlepšuje a urýchľuje hojenie rán
- ľahko stráviteľnými cukrami dodáva telu okamžite využiteľnú energiu
- zlepšuje a prehlbuje spánok
- zbavuje organizmus jedov
- podporuje rast imunity
- je podporným prostriedkom pri liečbe pečene a pankreasu
- je podporným prostriedkom pri liečení ochorení z ožiarenia
- napomáha pri liečení migrény
- používa sa pri liečbe vredových ochorení žalúdka a dvanastorníka
- pomáha liečiť vírové ochorenia, ochorenia dýchacích ciest, zápaly nosohrtanu (výplach nosu mierne osolenou medovou vodou)

Bežná denná dávka medu pre dospelého človeka je 3 až 4 čajové lyžičky. Pre deti je to od 1 mocca lyžičky až po 2 lyžičky v závislosti od veku dieťaťa.
 
5.2.1. Choroby srdca
Srdce človeka je v činnosti už pred jeho narodením v matkinom tele a pracuje neprestajne do poslednej chvíle života. Zastavením srdca sa končí aj život. Dôležitá celoživotná práca srdca vyžaduje aj dokonalú vysokohodnotnú pohonnú látku – potravinu. Touto látkou je glukóza, ktorú dodávame v mede ako hotovú živinu. Ľuďom po operáciách a tiež ináč mimoriadne oslabeným vstrekujú do žíl glukózu na posilnenie organizmu. Na základe dobrých výsledkov s medom vyvinuli v Nemecku sterilizovaný 20-40% medový preparát zbavený bielkovín pre injekcie pod značkou „M2 – Woelm“ a „M2 – Melvin“. Podľa skúseností sú tieto medové injekcie účinnejšie než injekcie z čistého hroznového cukru. Tieto preparáty pôsobia priamo na oslabené srdce ako regulátor nepravidelnej činnosti z porúch látkovej premeny srdcového svalu. Dr. Koch prehlasuje, že med je najdokonalejšia prírodná pohonná hmota pre srdce. Med obsahuje látku, ktorá v srdcovom svale zvyšuje glukózu. Túto účinnú látku nazýva „glykutilen“ – utilizátor- zužitkovač glukózy. Rozširuje vencové cievy a znižuje krvný tlak. Tento účinný liečebný činiteľ nie je rastlinného pôvodu, produkujú ho včely.
 
5.2.2. Choroby pečene
Pečeň má podstatnú úlohu pri látkovej premene, je zásobárňou glykogénu. Zdravá pečeň musí mať dostatok tejto látky. Cholín nachádzajúci sa v mede znižuje obsah nežiaducich tukov v pečeni a napomáha odtoku žlče. Medové injekcie M majú všeobecný priaznivý účinok na choroby pečene. Medová kúra (konzumovanie medu) tiež blahodárne pôsobí na činnosť pečene.
 
5.2.3. Choroby žalúdka a čriev
Žalúdočné vredy liečili v Moskve podávaním 250g medu denne 14-18 dní. Úplné vyliečenie sa zistilo u 80% pacientov. Všetky látky nachádzajúce sa v mede tráviace ústroje zužitkujú bez zvyškov. Nedráždia žalúdok ani črevá. Med pôsobí dezinfekčne na hnilobné baktérie nachádzajúce sa v črevách a na dlhý čas zabezpečuje zdravú činnosť čriev – cholín povzbudzuje činnosť čriev pri dlhodobej zápche a naopak pri neinfekčných hnačkách pôsobí ukludňujúco. Je veľmi cenný pre ľudí s horším trávením, pretože cukor v mede je už predtrávený.
 
5.2.4. Chrípkové ochorenia
Chrípka, zápal priedušiek, angína, nádcha sa úspešne liečia medom riedeným v 40-50 C teplom mlieku. Užíva sa aj v čaji a horúcich ovocných nápojoch. Med posilňuje činnosť srdca, tlmí horúčkové stavy, mierni bolesti a napomáha odchodu hlienov. Zriedeným medovým roztokom sa kloktá hrdlo a preplachuje nos. Tým sa dezinfikuje a lieči ústna dutina a nosová sliznica. Svojím baktericídnym účinkom med zhubne pôsobí na pôvodcov choroby.
 
5.2.5. Čierny kašeľ
Podobne sa lieči aj čierny kašeľ. Keď sa začne liečiť v začiatočnom štádiu medovým sirupom používaným 3krát za deň, rýchlo ustupuje. Tento sirup sa pripraví varením cibule 1 hodinu. Do odvaru schladeného na 45-50 °C sa primieša med.
 
5.2.6. Tuberkulóza
Med z ihličnatých stromov sa používa pri tuberkulóze pľúc. Svojím zvýšeným množstvom terpénov uvoľňuje hlieny, čistí pľúca. Pravidelné dávkovanie medu posilňuje celkovú telesnú kondíciu, čo je pri tejto chorobe veľmi dôležité.
 
5.2.7. Rany a vredy
Antiseptický účinok medu sa využíva s úspechom pri popáleninách, pri vredoch a preleženinách a to aj v takých prípadoch, keď zlyhávajú konečné antibiotiká. Med vynikajúco vstrebáva vodu a vyplavuje hnis a cudzorodé látky z rán. Hroznový cukor obsiahnutý v mede pôsobí osmotickým tlakom na prekrvenie tkaniva a prispieva k zahojeniu rany. Nízky obsah vody a vysoký obsaj cukru obmedzuje množenie baktérií. Pri oxidácii cukru pomocou enzýmu inhibínu vzniká peroxid vodíka, ktorý má dezinfekčné účinky.
Aj najťažšie vleklé kožné vredy sa môžu vyliečiť. Med sa zmieša so pšeničnou múkou, natrie na gázu a prikladá sa na vred. Na rany sa robí z medu hojivá masť.

5.2.8. Otravy
Med je účinnou látkou pri otravách, najmä hubami, lebo krv otrávených stráca najväčšiu časť glukózy. Glukóza sa medom vhodne nahrádza. Binet s Markom odporúčajú výplachy žalúdka medovou vodou a hneď po otrave injekciu glukózového séra z medu. Med je účinný aj proti jedom vytvoreným v samotnom tele narkotickými prostriedkami, silne účinnými liečivými prostriedkami, ďalej proti hadiemu a iným jedom.
Pri nadmernom požití alkoholu sa odporúča požitie 125g medu, človek rýchlejši vytriezvie vďaka vysokému obsahu fruktózy, ktorá pomáha spaľovať alkohol.
 
5.2.9. Vysoký krvný tlak
V dôsledku kornatenia sa zužujú najjemnejšie krvné cievy a v nich sa spomaľuje krvný obeh. Srdce chce tento nedostatok odstrániť čerpaním väčšieho množstva krvi, čím sa jeho tlak zvyšuje. Požívaním medu sa krvné cievy rozširujú. Uľahčuje sa práca srdca a tým sa zlepšujú aj ustupujú sprievodné znaky tejto choroby.
 
5.2.10. Ateroskleróza
Med znižuje riziko aterosklerózy. Kornatenie tepien je spôsobené usadzovaním cholesterolu v tepnách. Vďaka svojmu vysokému obsahu antioxidantov dokáže oxidáciou cholesterolu zabrániť ich kornateniu ( tmavšie medy obsahujú viac antioxidantov ako svetlejšie medy).
 
5.2.11. Nervová vyčerpanosť, únava a nespavosť
Nervová vyčerpanosť sa mierni medom podávaným pred spaním. Pri nervových chorobách sa med kombinuje s novokaínovými preparátmi. Med obsahom acetylcholínu podporuje procesy vedúce k hromadeniu sa životnej energie a obmedzuje ich prílišné uvoľňovanie. Vytvára v tele stavy telesného pokoja, odstraňuje telesnú a duševnú únavu. Nespavosť možno potláčať bez uspávacích prostriedkov požitím 2 kávových lyžičiek medu pred spaním. Pri prípadnom prebudení sa majú požiť opäť 2 kávové lyžičky medu na predĺženie spánku.
 
5.2.12. Ťažkosti v tehotenstve
Intravenózne injekcie M2 – Woelm potláčajú sklony k zvracaniu.
 
5.3. Apiterapia
Apiterapia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá využitím včelích produktov v lekárskej praxi, zjednodušene možno povedať liečba včelími produktami pri liečení celého spektra rôznych ochorení človeka. Populárna je najmä v krajinách východnej Európy – priekopníci sú rumunskí lekári. Najnovšie výskumy využitia včelích produktov sa orientujú na také závažné ochorenia, akými sú rakoviny hrubého čreva (vodou rozpustené látky obsiahnuté v propolise a ich vplyv na rast makrofágov), skleróza multiplex (vplyvy včelieho jedu na rozpad a obnovu nervových vlákien), detská mozgová obrna (včelí jed a zlepšenie motorických schopností pacientov).Napriek faktu, že presvedčivé dôkazy o výsledkoch liečby mnohých ochorení človeka medom chýbajú, apiterapia má miesto aj v modernej medicíne a stále pokračujúcich výskumoch.

6. Alergie
Alergie pri požívaní medu sa vyskytujú len zriedkavo, lebo ide
o prírodný produkt. Včela je totiž akýmsi biologickým filtrom. Keď sa pri zbere otrávi toxickou látkou, nedoletí s nákladom do úľu a cestou zomrie. Med môže znečistiť a sfalšovať jedine človek z túžby po zisku. Aj čistý med však nie je vhodný pre ľudí vyčerpaných a preťažených stresom, pre tehotné ženy a pacientov, ktorí trpia nedostatočnosťou srdca či obličiek. Užívania medu sa musia vzdať aj diabetici. Med je veľmi kalorický. Je síce zdravšie sladiť medom ako cukrom, lebo fruktóza a glukóza v mede sú oproti sacharóze
v cukre ľahšie stráviteľné, no ani sladenie s medom netreba preháňať.
 
Stretli sme sa s rôznymi názormi lekárov, ako ľudské telo alergikov na peľ reaguje na peľové zrnká v mede. Tu vám ponúkame niektoré z nich :
 
"... Ak je niekto citlivý na agát, bude mať problémy aj po konzumácii agátového medu. Alergici na peľ ihličnatých stromov by sa mali zase vyhýbať lesnému medu. Inak riskujú nepríjemné reakcie organizmu - od pocitu štípania na jazyku a v hrdle cez podráždenie a tvorbu sekrétov z očí a nosa až po astmatický záchvat, ..." hovorí Marta Olsová, pneumoalergologička z Kliniky tuberkulózy a pľúcnych chorôb Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Martine
 
Ak človek alergický na peľ pravidelne užíva med, ktorý pochádza z jeho okolia, prejavy peľovej alergie sa po čase miernia, až niekedy celkom zmiznú. Je to preto, že v mede sa nachádza podprahové množstva peľových zŕn, ktoré nedokážu vyvolať alergickú reakciu. Naviac sa tieto peľové zrná do ľudského tela nedostávajú dýchacími orgánmi, ktoré sú na peľ veľmi citlivé, ale cestou zažívacieho traktu. Napriek tomu sa peľové zrnká do tela dostanú a vyvolajú (aj keď malú) odozvu v zmysle tvorby protilátok.[1]
 „ ... Niekedy zabudnutým alergénom môže byť med. Medzi ľuďmi sa často odporúča používať med, ako „zdravú“ náhradu cukru. Pre človeka, ktorý je alergický na peľ však med môže byť veľmi nebezpečný. Alergia sa po požití medu môže spustiť aj mimo peľovej sezóny...“  hovorí MUDr. Boris Hruškovič, alergológ, imunológ
 
Odborníci skúmajúci účinky medu preto odporúčajú, aby alergici brali pravidelne malé dávky medu (stačí jedna lyžica denne) po niekoľko mesiacov pred peľovou sezónou. Vďaka tomu bude alergická reakcia menšie ako zvyčajne.
 
Naši príbuzní (otec, mama, brat ) majú rôzne typy alergií na peľ, ale v jednom sa zhodujú, že konzumácia medu u nich ešte nikdy nevyvolala žiadnu alergickú reakciu. Na základe tohto sa domnievame, že keďže obsah peľu v mede je taký zanedbateľný, nemal by spôsobovať alergikom žiadne komplikácie ich stavu. Z toho usudzujeme, že ak sa aj nejaká alergická reakcia po konzumácii medu objaví, pravdepodobne to bude spôsobené inou zložkou medu ( nie peľom).