Čo je to skleníkový efekt

Čo je to skleníkový efekt:
Popis skleníkového efektu: Predstavme si, že slnečné lúče dopadajú na steny skleníka. Časť slnečného svetla (žiarenia) sa od stien odrazí, časť žiarenia, predovšetkým vo viditeľnej oblasti spektra (s vlnovou dĺžkou 400 - 760 nm) sklenené steny prepustia. Energiou tohto prepusteného žiarenia sa ohreje v skleníku všetko, na čo slnečné lúče dopadnú. V zmysle Planckovho zákona každé teleso ohriate na teplotu vyššiu ako je absolútna nula, je žiaričom energie, čiže aj slnečným svetlom, ohriate predmety vo vnútri skleníka sú žiaričmi energie. Avšak vzhľadom na svoju teplotu má toto žiarenie podstatne dlhšiu vlnovú dĺžku, spadajúcu už do oblasti neviditeľného infračerveného žiarenia (780nm - 1mm). Žiarenie tejto vlnovej dĺžky už sklenené steny neprepustia, ale čiastočne ho pohltia čím sa steny ohrejú, čiastočne sa odrazia a postup sa opakuje, až sa celá energia pôvodného slnečného žiarenia využije na zvýšenie teploty v priestore ohraničenom stenami skleníka.

Opísané efekty spôsobujú, že teplota vo vnútri skleníka sa oproti okoliu zvyšuje, čo je podkladom pre súborné označenie týchto procesov ako "skleníkový efekt". Skleníkový efekt je prirodzený jav, záleží však na veľkosti efektu. Ak by Zem nemala atmosféru, tak by teplota nad jej povrchom veľmi silne kolísala. Cez deň by bolo horúco a v noci zasa veľmi zima. Zem teda hospodári so svojou energiou, pričom teplota povrchu zeme je v priemere 15 C.
 
Skleníkový efekt atmosféry je teda podobný jav, aký pozorujeme v záhradných skleníkoch, len funkciu skla preberajú v atmosfére "skleníkové plyny" (medzinárodná skratka GHG). Krátkovlnné slnečné žiarenie voľne prepúšťajú, to dopadá na zemský povrch a zohrieva ho.
 
Dlhovlnné (infračervené) žiarenie, ktoré vyžaruje zemský povrch je z väčšej časti týmito plynmi zachytené a čiastočne spätne vyžiarené smerom k zemskému povrchu. Priemerná teplota prízemnej atmosféry je v jeho dôsledku o 35°C teplejšia, ako by bola bez skleníkových plynov, čo vlastne umožňuje život na našej planéte. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (vyvolaný antropogénnou emisiou) vedie k zosilňovaniu SE( skleníkového efektu). Globálne otepľovanie spôsobované dodatočným skleníkovým efektom je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva.

Podiel týchto tzv. skleníkových plynov sa vplyvom odpadových plynov z priemyslu v atmosfére zvyšuje, tým sa zachytáva príliš veľa tepelného žiarenia a povrch Zeme sa začína otepľovať. Iba v tomto storočí sa priemerná globálna teplota zvýšila o pol stupňa Celzia. Vedci predpokladajú ďalší zvýšenie teploty o 1.5 až 4.5 °C do polovice nasledujúceho storočia. Otepľovanie zemského povrchu a atmosféry nepriaznivo ovlyvňuje ekosystémy prírody a ľudstvo ako také.