Prírodná rádioaktivita

Prírodné vedy » Chémia

Autor: milena
Typ práce: Referát
Dátum: 27.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 573 slov
Počet zobrazení: 4 851
Tlačení: 395
Uložení: 376
Prírodná rádioaktivita
Prírodné rádionuklidy, ktoré sa nachádzajú v našom životnom prostredí môžeme podľa pôvodu rozdeliť do troch skupín:

· kozmogénne rádionuklidy, ktoré vznikajú kontinuálne jadrovými reakciami pri interakcii kozmického žiarenia so stabilnými jadrami hlavne v atmosfére ( napr. 14C, 3H, 7Be, 22Na ),

· primordiálne (pôvodné) rádionuklidy, ktoré vznikli približne pred 4,5 miliardami rokov pri začiatočnej syntéze prvkov, z ktorých sú zložené planéty slnečnej sústavy. Do dnešných dní sa z nich zachovali len tie, ktoré majú dostatočne dlhú dobu polpremeny ( napr. 238U, 235U, 232Th, 40K, 87Rb ). Rádioizotopy s dobou polpremeny kratšou ako 108 rokov sa už rozpadli alebo sú prakticky nedetekovateľné

· sekundárne rádionuklidy vznikajúce z primordiálnych rádionuklidov, ktoré tvoria premenové rady. Zo štyroch možných premenových radov: urán – rádiový ( východiskovým je 238U ), tóriový ( od 232Th ), aktíniový ( od 235U ) a neptúniový ( od 237Np )  sa v prírode stretávame len s prvými tromi.

Posledné dve skupiny prírodných rádionuklidov pochádzajú priamo z našej planéty Zeme a preto sa označujú tiež ako terestriálne. Primárnym procesom štiepenia vzniká okolo 60 rozličných druhov rádioaktívnych jadier. Väčšina z nich je materskou látkou 2-7 ďalším jadrám v sekundárnej fáze, po štiepení prechádza postupnými premenami a vytvára krátke premenové rady. Materské rádionuklidy majú zvyčajne prebytok neutrónov v jadre a prechádzajú zápornou  b - premenou na stabilné izobary. Jednotlivé nuklidy každého radu spolu geneticky súvisia. Stredný člen radu vzniká vždy rádioaktívnou premenou z predchádzajúceho a mení sa na ďalší člen. Ak sa mení rádionuklid na ďalší rádionuklid, potom sa prvý z nich nazýva materským a druhý dcérskym.

Pri rádioaktívnej premene vzniká buď stabilný nuklid alebo sa tvoria ďalšie dcérske nuklidy, ktoré potom tvoria rádioaktívne premenové reťazce, ktoré potom tvoria rádioaktívne premenové rady alebo premenové reťazce. Tieto môžu byť jednoduché alebo vetvené.

Všetky nuklidy so Z > 83 sú rádioaktívne, preto sa v zemskej kôre vyskytujú iba tie, ktoré majú dostatočne dlhý čas premeny. Sú to 232Th,235U, 238U a v stopových množstvách 244Pu. Premenové rady uvedených nuklidov majú viac ako 40 dcérskych rádionuklidov a ich alfa, beta a gama aktivita tvorí najvýznamnejšiu zložku rádioaktivity prírodného pozadia. Popri uráne a thóriu tvorí dôležitú zložku rádioaktivity prostredia aj rádium a jeho premenové produkty. 226Ra sa nachádza vo všetkých horninách, pričom vo vulkanických horninách je jeho koncentrácia vyššia ako v pieskovcoch a vápencoch. Členmi premenových radov sú aj izotopy  radónu,219 Rn, 220 Rn a  222 Rn, ktoré difundujú z vyšších vrstiev zemskej kôry do atmosféry. Vzhľadom na svoj čas polpremeny je najvýznamnejší 222Rn, ktorý sa dostáva aj do vyšších vrstiev atmosféry. Bolo zistené, že koncentrácia radónu  v atmosfére klesá s výškou exponenciálne. Jeho dlhožijúce produkty premeny 210Pb,  ako aj 210Bi a 210Po sa ako dôsledok difúzie nachádzajú vo všetkých rezervoároch prírodného pozadia.

V oblasti Z<83 z hľadiska rádioaktivity prírodného prostredia je najvýznamnejším rádionuklidom 40K. Relatívne vysoký obsah draslíka vo všetkých prírodných sférach a vysoká energia emitovaných fotónov gama a častíc ß spôsobuje, že 40K predstavuje dôležitú zložku prírodnej rádioaktivity zemskej kôry a vôd oceánov.

K dávke človeka z prírodného pozadia prispieva taktiež ľudská činnosť. Žijeme v období nebývalého technického rozmachu, využívame prírodné i umelé rádionuklidy. Prírodné rádionuklidy nachádzajúce sa v zemskej kôre našli si cestu k človeku spaľovaním uhlia a iných fosílnych palív, hnojív obsahujúce fosfáty, stavebný materiál. Zvýšený obsah radónu je dôsledkom tesnenia v budovách, obmedzenia ventilácie. Zvýšenie kozmického žiarenia je spôsobené aj cestovaním lietadlom vo veľkých výškach. Na zvýšení úrovne radiácie sa podieľajú nové priemyselné technológie, využitie jadrovej energetiky, jadrové zbrane, lekárska diagnostika, ktorej príspevok sa odhaduje na 0,6 mSv za rok

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Chémia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu