Terpény a steroidy

Prírodné vedy » Chémia

Autor: Siu-liu
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 30.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 883 slov
Počet zobrazení: 16 283
Tlačení: 1 080
Uložení: 1 035
Terpény sú prevažne látky rastlinného pôvodu, ktoré sú dôležité pre rastliny napr. ako lákače opeľovačov, lebo sú farebné a voňavé. Steroidy (steroly) sú typické molekulové štruktúry živočíchov a človeka, niektoré sa však nachádzajú aj v hubách (ergosterol) a v rastlinách (stigmasterol). K steroidom patrí veľa fyziologicky účinných látok: cholesterol, kalciferoly (sem patrí vitamín D), steroidné hormóny, žlčové kyseliny, jedovaté sekréty a iné.
Terpény sú hlavne súčasťou rastlinných tiel, kde tvoria zložku farbív, ale nachádzajú sa aj v živočíšnych telách ako feromóny hmyzu. Určite bližšie vám budú ako vône, s ktorými sa často stretávate. Najbežnejší je mentol. Limonén je hlavnou zložkou citrusovej vône. Od limonénu sa len polohou dvojitej väzby odlišuje karvón, ktorý má vôňu rasce. Borneol je súčasťou gáfrového , levandulového, rozmarínového a jedľového éterického oleja. V rastlinách sa vyskytujú aj zložité terpény tzv. polyterpény, ako zložky viacerých živíc. Najznámejšími sú kaučuk a gutaperča. Základná stavebná jednotka terpénov a steroidov je tvorená látkou, ktorú nazývame izoprén.
-[- CH2-C(CH3)=CH-CH2- ]- izoprén, 2-metyl-1,3 butadién
Teprény podľa počtu izoprénoidových jednotiek rozdelujeme na monoterpény (2), seskviterpény (3), diterpény (4), triterpény (6) a polyperpény (n).
Z monoterpénov je najrozšítenejší limonén. Tvorí hlavnú zložku éteryckých olejov. Z diterpénov je dôležitý vitamín A potrebný pre zrakovú aktivitu a fytol tvoriaci zložku chlorofilu.
Z polyterpénov je dôležitý kaučuk označovaný aj ako latex je tvorený asi 10 000 izoprénovými jednotkami.

Steroidy sú rozšírené v rastlinnej aj živočíšnej ríši. Mnohé sú veľmi užitočné látky iné môžu náš organizmus vážne poškodiť. Napríklad taký digitonín sa vyskytuje v rastline náprsníku a môže negatívne pôsobiť na srdcový sval. Batrachotoxín obsahuje kolombíska žaba a pôsobí ako nervový jed. Naša dobre známa ropucha vylučuje na svoju pokožku bufotoxín. Solanidín je obsiahnutý v klíčkoch zemiakov. Steroly označované ako steroidné hormóny produkujú aj žľazy v našom tele a umožňujú normálny vývin človeka. Sú po chemickej stránke deriváty cyklického uhľovodíka cyklopentanoperhydrofenantrénu - steranu. Steroidy rozdeľujeme na steroly, žlčové kyseliny a na steroidné hormóny. Steroly ohsahujú vo svojej molekule jednu alebo viacej hydroxylových skupín. Zordeľujeme ich na živočíšne zoosteroly a rastlinné fytosteroly. Najrošírenejší je cholesterol. Je prekurzorom pre tvorbu žlčových kyselín a steroidných hormónov. V bunkách pečene sa s cholesterolu syntetizujú žlčové kyseliny, ktoré majú silný emulgačný efekt. Uplatňujú sa napríklad pri rozkladaní potravy.
Poslednou skupinou sú steroidné hormóny. Sem patria mužské a ženské steroidné hormóny

Hlavnými predstaviteľmi sú testosterón, progesterón.
Testosterón je prekurzorom ženských pohlavných hormónov. Androgény regulujú nie len rast samcov a funkciu ich pohlavných orgánov, ale aj vývoj sekundárnych pohlavných znakov ako rast brady a fúzov, mohutnejšie vyvinutú kostru a kostrové svalstvo, hrubší hlas, ale i mužský spôsob myslenia a správania sa.

Progesterón je jeden zo základných steroidných hormónov. Vylučuje sa v malom množstve bunkami žltého telieska ovárií počas folikulárnej fázy menštruačného.

Cholesterol

Cholesterol je typickým živočíšnym sterolom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých bunkách a tekutinách. Izolovaný bol po prvýkrát v roku 1784 zo žlčových kameňov, odvtedy sa v súvislosti s jeho štúdiom udelilo už 17 Nobelových cien.
Cholesterol je vo vode nerozpustná zlúčenina. Jeho molekula je amfifilná, nepolárnu časť predstavuje "chvostík" dlhého uhlíkového reťazca, slabý polárny charakter má OH skupina umiestnená na opačnom konci molekuly. Kondenzované cykly dodávajú molekule cholesterolu väčšiu pevnosť ako majú ostatné membránové lipidy.
 
V ľudskom organizme sú 2 zdroje cholesterolu: 1. vonkajší (exogénny), pochádzajúci z potravy a 2. vnútorný (endogénny), syntetizovaný v prevažnej miere bunkami pečene. Keďže je cholesterol nerozpustný vo vode (a teda aj v krvi), jeho prenos je viazaný na lipoproteínové komplexy, čo sú akési guľaté vačky (vezikuly), vo vnútri ktorých sa nachádzajú molekuly cholesterolu. A tu sa stretávame s fenoménom "dobrého" a "zlého" cholesterolu.

Cholesterol, ktorý putuje z pečene do cieľových tkanív krvným riečišťom, je viazaný na tzv. LDL lipoproteínové častice s nízkou hustotou, zatiaľčo opačný prenos cholesterolu (z tkanív do pečene) sa zabezpečuje cez HDL častice o vysokej hustoty. Nadbytočný cholesterol sa z tela vylučuje vo forme žlčových kyselín, čím sa telo bráni pred jeho nadbytočným hromadením. Pri dlhodobejšom veľkom príjme exogénneho cholesterolu (mastné jedlá a pod.) dochádza k nadbytku LDL častíc, ktoré sa v krvnom riečišti hromadia a môžu spôsobiť zužovanie (arterioskleróza) a následné upchatie ciev, hlavne v mozgu alebo v srdci - infarkt. Cholesterol prenášaný LDL časticami sa preto nazýva "zlým", zatiaľčo cholesterol prenášaný HDL časticami sa označuje ako "dobrý", pretože úlohou HDL častíc je vychytávať nadbytočný cholesterol z krvi a transportovať ho do pečene na spracovanie.

Okrem toho, že je cholesterol nevyhnutnou súčasťou bunkových membrán, ktorým dodáva vhodnú konzistenciu, je potrebný aj na správne fungovanie fagocytujúcich buniek zabezpečujúcich imunitu. Bez cholesterolu tuhnú a strácajú svoje funkcie aj červené krvinky, znižuje sa činnosť srdca, mäknú kosti, zvyšuje sa náklonnosť k zápalom. Nadbytok cholesterol má za následok spomínané kritické zužovanie ciev a hrozí riziko infarktu (ak je pomer LDL : HDL väčší ako 3,5).

Kalciferoly (vitamíny D) sú dôležité steroidné látky najmä pre metabolizmus minerálnych látok v organizme. Steroidné hormóny predstavujú významné látkové signály hormonálnych regulačných mechanizmov organizmu. Žlčové kyseliny sú významnými látkami, ktoré vplývajú na metabolizmus tukov. Vylučujú sa žlčou, ktorá spôsobuje emulgáciu tukov, t.j. rozpad veľkých čiastočiek tukov na menšie, ľahšie stráviteľné kvapôčky. Niektoré jedovaté látky rastlín (náprsník) a živočíchov (ropucha) sú taktiež steroidné charakteru.

Karotenoidy

Karotenoidy vznikajú v organizmoch rastlín a mikroorganizmov ako žlté, oranžové, červené alebo fialové farbivá dobre rozpustné v lipidoch. U živočíchov a človeka sa tieto látky menia na rozmanité a fyziologicky významné zlúčeniny, napr. β-karotén je prekurzorom vitamínu A.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Chémia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu