Jozef Gregor Tajovský - prehľad tvorby

Jozef Gregor Tajovský: obdobie realizmu, narodil sa v roku 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Otec bol remeselníkom. Bol najstarší z desiatich detí, a preto sa dostal do opatery k starému otcovi. Tu spoznal základné mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorej časť venoval starému otcovi. Študoval v Kláštore pod Znievom na učiteľskom ústave, 5 rokov pôsobil ako učiteľ a vymenil veľa miest pre nezhody s vrchnosťou, pre národné presvedčenie v roku 1898 učiteľstvo zanechal a odišiel študovať do prahy už ako známy spisovateľ na obchodnú akadémiu. Tu pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal vplyv na jeho tvorbu. Po návrate pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Rumunsku. Oženil sa s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala litrárne činná ako Hana Gregoravá. Po vypuknutí vojny musel narukovať. Počas 1. sv. vojny bojoval na ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po vojne pomáhal mladým intelektuálom.  Zomrel v roku 1940 a pochovaný je v Tajove.
Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú humoristické, niekedy ironické a najčastejšie tragické ladenie. Sú napísané v 1. osobe, pričom Tajovský kladie dôraz na ich dokumentárnosť – štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával autentický svedok (často vstupuje do deja i on sám). Rozprávanie autor a vyvoláva ilúziu ústneho podania, má často anekdotický charakter a koncentruje sa okolo určitej postavy. To všetko umožnilo Tajovskému v plnej miere využiť spôsob ľudovej hovorovej reči.

Maco Mlieč – poviedka, je jednou z najlepších Tajovského dedinských próz. Zachytáva životný osud jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Maco bol od mladosti sluhom u bohatého richtára. Celý život ťažko pracoval, býval v maštali spolu so zvieratami a za svoju prácu nedostával plat, iba občas pár grajciarov na pálenku a dohán. Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho, že celý život pracoval zadarmo, ba dokonca si zničil i zdravie. Poviedka sa končí paradoxom – Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil a pýta sa, či mu nie je niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že ešte on mu je dlžný trinásť zlatých. Macovi sa veľmi uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze riadne dal pochovať. Maco do rána umrie. Gazda u vystrojí krásny pohreb. Celá dedina ho chváli, ale sluhovia si pošepkávajú, „ že však ha mal za čo pochovať“.

Na chlieb – v poviedke zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel skoro o život. Núdza ho prinúti ísť si do banky požičať peniaze, aby mal za čo kúpiť svojim deťom chlieb a aby nemusel ísť žobrať. Zmenku mu však podpíšu takí istí chudáci bez majetku ako on, a preto riaditeľ banky odmietne pôžičku. Keď mu napokon predsa len dá súhlas k pôžičke, namýšľa si, že urobil veľký ľudomilný skutok.

Horký chlieb – vdova Turjanka z poviedky Horký chlieb sa po manželovej smrti ocitla vo veľkej biede. Svoje tri deti často ukladala spať v studenej izbe a bez večere. Aby si zarobila aspoň pár grajciarov, ide v noci strážiť panské deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy. Oni sa však vrátia až nadránom a vdova Turjanka medzitým v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má strach, či sa im niečo nestalo. Bol to skutočne zárobok na horký chlieb, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie, ale na lieky a lekára nemá peniaze. Autor v závere poviedky naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.

Apoliena – 15 ročná Apoliena z rovnomennej poviedky je slabá od hladu a hluchá od bitky otca – alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny, kde sa aspoň ako – tak naje, ale i tu si užije dosť trápenia od pani majstrovej a učňov a napokon musí službu pre hluchotu opustiť.

Mamka Pôstková – poviedka. Mamka Pôstková mala tiež ťažký život. Mlaa za manžela pijana, ktorému sa nechcelo pracovať, a často prepil i tých pár grajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Zarábala si pečením a predávaním chleba a z biedneho zárobku pomáhala svojej neveste živiť deti. Splácala malú dlžobu v banke a na jar predala i perinu, aby mohla pôžičku splatiť apokojne zomrieť.

Do konca – v poviedke opísal Tajovský smrť starého otca. Je to majstrovsky napísaná poviedky. V skratke rekonštruuje životné osudy starého otca  i jeho náhľady a vnútorný svet. Zobrazuje ho v rôznych životných situáciách, rozvádza jeho humorné i vážne úvahy, jeho figliarstvo a dôvtip, ale najmä jeho ľudskosť, sebaobetavosť a lásku k práci. Životnou filozofiou starého otca bola práca až do konca života. Na smrteľnej posteli si spomenul na sľub, že príde starej materi pomôcť na lúku, a keď sa stará mať vrátila, našla ho zomierajúceho na zemi vychystaného do práce.
Na svojho starého otca Štefana Grešku, na smutné i veselé príhody, ktoré s ním zažil, si spomína aj v poviedkach Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky