Jožko Púčik a jeho kariéra - Ivan Stodola

Jožko Púčik a jeho kariéra - Ivan Stodola 

Ivan Stodola sa významnou mierou pričinil o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby a divadelníctva v medzivojnovom období. Svojimi dielami nadviazal na realistické tradície slovenskej literatúry. Pomocou humoru, satiry a grotesky poukázal na chyby, nedostatky a deformácie spoločnosti v medzivojnovom období. Vytvoril celý rad figúrok z malomestského prostredia, pomocou ktorých zosmiešnil meštiacku nadutosť, hlúposť a zaostalosť.

Písal komédie, satirické hry, tragédie a historické hry.

Jožko Púčik a jeho kariéra 

- najznámejšia satirická hra. Je to satira na falošne chápaný humanizmus so znakmi tragikomédie a frašky. Hlavnou postavou je svedomitý, dobrácky úradník Jožko Púčik, zamestnanec dobročinného spolku Humanitas. Jeho nadradený, podvodník a bezcharakterný človek menom Rohatý, ukradne peniaze spoločnosti a z krádeže obvinia Jožka. Táto satirická hra sa skladá z troch dejstiev. Prvé dejstvo sa odohráva v elegantne zariadenej kancelárii spolku Humanitas, druhé vo väznici krajského súdu a tretie opäť v kancelárii.

Jožko Púčik je skromný, pracovitý, svedomitý a dobromyseľný úradníček. Má vážne životné zásady, správa sa podľa prikázania „miluj blížneho svojho ako seba samého“. Jeho šéf Rohatý je bezohľadný, pokrytecký a egoistický. Vedie kanceláriu dobročinného spolku Humanitas. Je arogantný a úlisný. S ľuďmi, ktorí sú nad ním, hovorí ponížene, s podradenými bezočivo a panovačne.

Jožko pracuje v spolku Humanitas, kde je zatiaľ zamestnaný iba na skúšobnú dobu. Keďže práve uplynul rok, teší sa, že pani predsedníčka ho určite zamestná natrvalo.

Prácu by veľmi potreboval, predtým bol nezamestnaný a teraz zo svojho malého platu podporuje svoju sestru, jej dve deti a spláca dlžobu po nebohom švagrovi. Zverí sa svojmu šéfovi Rohatému so svojimi ťažkosťami a prezradí mu i to, že sa mu páči kolegyňa, slečna Vierka. Poprosí Rohatého, aby sa zaňho u nej prihovoril. Rohatý si žiada od Púčika protislužbu. Povie mu, že vyhodil z domu ženu aj s deťmi, lebo svokor mu nezaplatil sľúbené veno. Podľa rozhodnutia súdu jej musí platiť výživné, a keďže nemal peniaze, vzal si z pokladnice tritisíc korún. Žiada Jožka, aby ten dlh vzal pred predsedníčkou na seba.

Do kancelárie vstupuje predsedníčka. Odovzdá Jožkovi obálku so štyridsaťtisíc korunami a prikáže mu, aby ich uložil do stola. Zároveň si pýta tritisíc korún z pokladnice. Rohatý jej oznamuje, že Jožko je v takej biede, že si požičal z pokladnice tritisíc korún. Predsedníčku to veľmi rozčúli a Jožko už stráca nádej na stále zamestnanie. Za Púčikom prichádza jeho sestra – je biedna, staromódne oblečená a uplakaná. Oznamuje mu, že nedostala trafiku., ktorú jej sľúbili, lebo Jožko ju podporuje, a teda nie je úplne bez pomoci. Kým vyprevadí sestru, odovzdá Jožko kľúčik od písacieho stola rohatému. Ten si rýchlo vezme zo stola obálku a odchádza z kancelárie. Predsedníčka sa vráti a pýta si obálku od Púčika. Rohatý, ktorý sa medzitým tiež vrátil, mu podáva kľúče. Jožko otvára zásuvku, tá je však prázdna. Rohatý na príkaz predsedníčky telefonuje na políciu. Púčika zatknú a odvádzajú ho. Rozčúlená predsedníčka za ním kričí, že je ich hanbou a že ho vyhadzuje zo zamestnania.

Jožka vo väznici vypočúva sudca, potom prichádza za ním advokát a napokon lekár. Nikto od neho nečaká pravdu, iba to, aby sa rýchlo priznal. Jožko je však pokojný, neobáva sa, je presvedčený, že ho oslobodia, veď je nevinný a on verí v spravodlivosť. Púčik svojim návštevníkom väčšinou odpovedá citátmi z biblie, čím ich doháňa k šialenstvu. Navštívi ho aj predsedníčka spolku. Jožko ju nechce ani vidieť, je urazený, pretože ho nespravodlivo obvinila. Predsedníčka mu oznamuje, že prichádza za ním ako za prípadom, lebo povinnosťou ich spolku je starať sa aj o zlodejov a ich príbuzných. Spolok už aj poslal podporu jeho sestre.

Do cely prichádza predsedníčka ďalšieho dobročinného spolku Benevolencia, pani Kačičková. Aj ona mu oznámi, že navštívila jeho sestru a dala jej, čo potrebovala pre seba a pre deti. Obe predsedníčky sa o Jožka pohádajú. Jožka navštívi i sestra, je usmiata, elegantne oblečená. Označuje ho za šľachetného hrdinu. Ďakuje Jožkovi, že sa za nich obetoval. Majú sa odvtedy oveľa lepšie, spolok Humanitas jej posiela stravu, Benevolencia šaty. Jožko jej vyčíta, že za to všetko musí on zaplatiť svojou cťou. Po jej odchode si to však celé rozmyslí a rozhodne sa vypovedať.

Sudca chce Jožka vypočúvať v kancelárii spolku Humanitas. Ešte pred ich príchodom Rohatý potajomky vráti peniaze do predsedníčkinej kancelárie. Sudca vypočúva ostatných zamestnancov. Tí vypovedajú v prospech Jožka a podozrenie sa začína obracať na Rohatého. Rohatý rýchlo pripomenie, že kanceláriu predsedníčky ešte neprezreli. Prichádza i Jožkova sestra, ktorá má dostať trafiku od Humanitasu, ak Jožka odsúdia. Sudca vyzve Jožka, aby konečne povedal pravdu.

Ten si začne vymýšľať nový životopis s rodičmi alkoholikmi, s bitkárskou mladosťou a s krádežami v obchodoch. Prizná sa ku krádeži a tvrdí, že všetky peniaze prehýril. Pani predsedníčka omdlieva od hrôzy, akého človeka zamestnávala. Sudca je spokojný a sľubuje Jožkovi menší trest. Práve vtedy sa však nájdu peniaze v kancelárii predsedníčky. Sudca vynadá Púčikovi, že celý čas klamal a vymýšľal si. Nikto nechápe, ako sa peniaze dostali do predsedníčkinej kancelárie. Rohatý vymyslí verziu, podľa ktorej mala určite dve obálky a došlo asi k ich zámene. Predsedníčka sa snaží udobriť si Jožka, ale on sa cíti dotknutý. Vedy prichádza Kačičková a ponúka Jožkovi a Vierke zamestnanie v spolku Benevolencia. Keď mu Vierka láskavo vyčíta, prečo chcel zobrať vinu na seba, odpovie jej, že to bola jeho jediná príležitosť urobiť kariéru.