Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský - Hviezdoslav

Ežo Vlkolinský
epos
Dejiskom je Vlkolín (Vyšný Kubín). Syn Ežo  sa dostáva do konfliktu so svojou matkou Esterou, hrdou zemiankou, ktorá nesúhlasí s jeho rozhodnutím vziať si za ženu obyčajné sedliacke dievča Žofka Bockovie. Matka ho vydedí  a Eža prichýli jeho strýko Eliáš, ktorý je s Esterou pohádaný. On aj vystrojí Ežovi svadbu. Práve obraz svadby dáva možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe si začne vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety : zemania a sedliaci. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vyzdvihujú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví – nezná časy. Alebo je zatvrdilý – čo je nerozum.“

Záver skladby končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa Benka, scénkou, ktorá patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre. Skladba je rámcovaná obrazom rodostromu na začiatku a zdravej jablone v závere. Práve jabloň svojimi plodmi pritiahne vnúča k starej materi a súčasne symbolizuje životaschopnosť sedliactva.  Hviezdoslav tu zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom, ako zákonitý jav spoločenského vývinu.
 
Epos Gábor Vlkolinský je voľným pokračovaním predchádzajúceho eposu, zároveň je to Hviezdoslavovo najdlhšie epické dielo. Autor v ňom podáva ešte širší, podrobnejší obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Zobrazil tu celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Hlavnou postavou eposu je Gábor, Ežov príbuzný. Gáborova matka je pijanka, o hospodárstvo sa nestará, dom a majetok pustne, dlhy rastú. Gáborov otec nenachádza východisko z tejto situácie a napokon aj on sa dá na pitie. Gábor nemá šťastie ani v láske, zemianske dievčatá ho odmietajú, ani jedna sa nechce do takej rodiny vydať. Gábor chce spáchať samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si vybral dievča zo sedliackej rodiny. Tak sa syn upadajúcej zemianskej rodiny napokon zachráni včlenením sa do sedliackej rodiny Blažkovcov.
 
P. O. Hviezdoslav bol presvedčený, že zemianstvo sa musí spojiť s ľudom, inak zanikne. To je aj idea skladby. Tieto dva eposy majú ešte aj pokračovanie, ktoré autor nazval Dve návštevy. Rozpráva tu o tom, ako bol po rokoch na návšteve vo Vlkolíne, aby sa presvedčil, či sa naozaj Ežo aj Gábor odtrhli od upadajúceho zemianstva. Gábora nachádza spokojne žiť u Blažkovcov, no znepokojuje ho, keď sa dozvie, že Ežo, žijúci v blahobyte, sa začína odkláňať od niekdajších demokratických zásad.