Smrť Jánošíkova – Ján Botto

Smrť Jánošíkova – Ján Botto

Ján Botto

Narodil sa v roku 1829, zomrel v roku 1881. najpoetickejšie opísal Jánošíka. Narodil sa vo Vyšnom Skalníku.

Študoval v Bratislave a Levoči (tam odišiel po suspenzii Ľ. Štúra), potom v Pešti zememeračstvo, pracoval ako lesný inžinier. Ako lesný inžinier pochodil veľkú časť Slovenska, napr. Martin, B. Štiavnica, B. B., kde je aj pochovaný. Zomrel ako starý mládenec.

Tvorba: zbieral ľudové piesne, porekadlá, povesti, uverejňoval pod pseudonymom Janko Maginhradský.

Balady:

• Žltá ľalia – témou je návrat umrlca
• Krížne cesty – motív čachtickej pani
• Margita a Besná – o žiarlivej mladej vdove, ktorá vrhne do Váhu svoju pastorkyňu a potom aj seba (pastorkyňa je nevlastná dcéra).

Smrť Jánošíkova

Téma: o Jánošíkovi, nie životopis, ale obraz: „Junáka slobody v ústach ľudu žijúceho“. Historický základ: Jánošíka odsúdil na smrť stoličný súd v Svätom Mikuláši, bol za ľavé rebro na hák zavesený 16. 3. 1713. Dielo sa skladá z úvodu a 9 spevov.

Úvod – je alegóriou matky a detí, matka posiela verše do slovenských lesov medzi junákov, ktorí majú ísť po zboji, aby zhodili jarmo biedy.

1. spev – je obraz voľnosti a slobodného života hôrnych chlapcov, smelých odbojníkov proti pánom. Roznecujú túžbu po slobode, slovenský ľud verí Jánošíkovej družine, že ho pomstí, lebo on berie bohatým a chudobným dáva. Jánošíkovci sú u ľudí obľúbení, lebo ich ochraňujú, bojujú za nich. Prvý spev autor delí na dve časti, prvá je revolučná, druhá pochmúrna. V prvej časti revolučnú náladu znázorňuje veľká vatra, v druhej časti už to nie je vatra, ale iba ohník, ktorý sa pomaly mení na plamienok, ten zhasne. Okolo vatry už sedia iba desiati junáci, chýba Jánošík – zradený a zlapaný, a Gajdošík – zradca. Celá scenéria pripomína cintorín.

2. spev – je obraz zlapania Jánošíka, Jánošíka chytili, hoci sa od neho odrážali všetky strely, ale mu preťali čarovný opasok, dostali ho zradou, nie presilou. Ponúkajú mu, aby si vymenil život za poklady. Jánošík odmieta, nebojí sa smrti.
„Vymeň že si, vymeň ten svoj život planý. Vymeniť? A načo? Vy psohlavci vzteklí, nie! Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!“

3. spev – zobrazuje noc, čierne mesto – tyran, kde väznia Jánošíka. Za Jánošíkom príde v podobe milej duša ľudu, aby sa s ním rozlúčila.

4. spev – Jánošík sníva vo väzení sen, sú to jeho predsmrtné úvahy, vzbudzujúce pochmúrnu náladu.

5. spev – Jánošík precitá zo sna a uvažuje o slobode. Sú to najkrajšie myšlienky o slobode. Jánošík verí, že príde čas odplaty a spravodlivosti, že národu pomôže silný jedinec.

6. spev – na čiernom vozíku vezú Jánošíka na popravu, kňaz sa chce za neho modliť, Jánošík odmieta modlitbu za seba, lebo mu už nepomôže, ale nech sa kňaz modlí za ľud, ktorý to potrebuje.

7. spev – je obrazom porevolučnej situácie, keď umierajú nádeje štúrovcov, autor to vyjadruje slovami: „Slnko umiera v zlatej kolíske.“. Jánošík je popravený, posol s milosťou prichádza neskoro, ale ľud len nemo stojí, hľadí a nijako nereaguje. Je to ako na cintoríne.

8. spev – ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti, je to dôkaz jeho nesmrteľnosti, žije v ľude. Jánošík je symbol slobody a boja proti krivde.

9. spev = zjavenie – má rozprávkové zakončenie. Je to svadba Jánošíka s kráľovnou víl, ktorá je tiež symbolom slobody.