Hrdinovia - Božena Slančíková Timrava

Témou diela je 1. sv. vojna a postoj ľudí k nej. Názov je myslený ironicky, hrdinami nie sú páni, ktorí majú plné ústa rečí o hrdinstve a vlastenectve, ale ľud svojím odporom k vojne. Notár Laci Baláň povzbudzuje ľudí do vojny, ale keď dostane predvolanie, vymýšľa si všelijaké možné choroby, nájde si kamaráta, ktorý mu pomôže oslobodiť sa, a on sa znovu stáva hrdinom. Podnotár Širický sa do vlasteneckých rečí nezapája, ale uvedomuje si, že vojna nič dobré ľuďom neprináša, berie životy, oberá o majetok a podobne. Ale keď ho predvolajú, ide, a zahynie pri záchrane nepriateľského vojaka. Je predstaviteľom inteligencie, pozná zlo, ale nemá dosť síl postaviť sa proti tomu. Má rád učiteľku v materskej škôlke Lízu Malinskú, jeho láska k nej umiera, keď ide za ňou, vyznať jej lásku, ale keď počuje, ale sa vysmieva nariekajúcim ženám, vráti sa a nevyzná jej lásku. V dedine sú aj ľudia, ktorých sa vojna osobne nedotýka, ale keď počujú správy z vojny, sú zhrození. Taký je mrzák Paľo Peko, nemusel ísť do vojny.

Teraz je hrdá jeho žena Zuza, že má muža doma, hoci predtým bola pokorená. Opustil ju Ďuro pre peknú Anku Matvejovie, volajú ho Ďuro Matvejovie prístavok. U Matvejov stále vyhráva gramofón. Stará Matvejová hovorí, že vojna je boží trest za rozkoše ľudí, odpovedia jej, že ona je prvá, lebo u nich stále vyhráva gramofón. To jej ľudia zazlievajú, najmä keď hovorí, že vojna je boží trest za hriechy rozkoše, zábavu. Ďuro išiel na vojnu, tam padol. Zuza sa potešila, že vojna oddelila Ďura od Anky, že ona ju kedysi oddelila od Ďura. Anča Demáková je vdova, jej muž zomrel pred dvomi rokmi, ostali jej dve deti. Vtedy ona plakala. Teraz sa jej žiali ľahšie, žije s pocitom spokojnosti, lebo nežiali sama. Teraz sa žiaľ rozdelil medzi ženy. Má výhodu, lebo muža pochovala doma, po kresťansky. Jej švagor Jano, hoci je slabý, musí narukovať, Anči sa ujde viac roboty, lebo aj slúžka odišla, tú držala len láska k Janovi.

Anča má nádej, že ak Jano padne, budú dediť jej deti. Katka Stoličková mala muža pijana, stále ju posielal do hrobu, bil, bola rada, že odišiel, vrátil sa a bol ešte horší. Lízin otec bol tiež notár, žil po pansky, nakoniec ušiel do Ameriky, preto matka nedovolila Líze ľúbiť Širického. Keď išiel Širický do vojny, nedovolila sa im rozlúčiť, z rozlúčky spravila oslavu hrdinu. Líza dávala prednosť spánku, keď bubeník vyvolával ďalšie ročníky do vojny. O 3 roky sa už nikto neoduševňuje za vojnu, veľa ľudí padlo, veľa je nezvestných, padli najbližší príbuzní aj pánom. Lízu preložili, lebo si zanedbávala povinnosti. Jedna jej priateľka odchádza za ošetrovateľku. Každú rodinu, aj pánske, postihlo nešťastie vojny.