Krvavé sonety „Spev o krvi“ posledné literárne dielo – 32 sonetov, majú protivojnový charakter; obžalova spoločnosti, vzdelanisti, kultúry, ktoré nedokázali zabrániť krviprelievaniu v 1. svetovej vojne; vyslovil bolesť a rozhorčenie nad tým, že ľudstvo kleslo mravne tak hlboko, keď sa dalo do vojnového vraždenia, ponížilo svoju ľudskosť; odsudzuje vojnu, ktorá prináša morálny a spoločenský úpadok – krivda na ľudstve
sonety môžeme rozdeliť na 3 časti:
1. obraz vojny a jej dôsledkov pre ľudstvo – národy stoja proti sebe so zbraňou v ruke, zem plače; spolu s človekom trpí príroda, vojna zabíja výkvet ľudstva
2. autor sa zaoberá otázkami, kto je za vojnu zodpovedný, prichádza k názoru, že za všetko môže sebectvo ľudí, egoizmus jednotlivcov, národov, založený na túžbe po moci, bohatstve a prospechu
3. vyslovuje túžbu po miery i vieru v spravodlovejšiu spoločnosť, vieru v človečenstvo a víťazstvo tvorivej ľudskej práce