Neprebudený - Martin Kukučín

Neprebudený - Martin Kukučín 

Názov diela: Neprebudený

Autor: Martin Kukučín

Literárny druh: epika

Literárny žáner: psychologická poviedka

Téma: tragický osud slabomyseľného husiara Ondráša Machuľu

Miesto a čas deja: dedina Lenovec, autorova súčasnosť

Postavy: 

ONDRÁŠ MACHUĽA

- nómen est ómen – Machuľa = rozmaznaný, nepodarok, „biedny tvor boží“
- „Hlava veľká, porytá ostrými vlasmi, ktoré sa svojou nepoddajnosťou ponášajú na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vyčnievajúce, nos rozpľaštený na kabáč a ústa široké. Postava malá, nevyvinutá, zhrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú ako cepy – celý človek sa málo ponáša na človeka.“
- 20-ročný psychicky zaostalý pastier husí
- žije vo svojom vysnívanom svete, vo svojich ilúziách – „neprebudený“
- „veľké dieťa“ – má nevinnú a čistú detskú dušu – nevie klamať

ZUZKA BEŽANOVIE

- nómen est ómen – Bežanovie = bežať – prelietavá, pochabá
- „jej tvár je jasná, červená ako ruža, keď jej slnce lístky ohreje. Dvoje modrých očú – akoby tam kus oblohy vložil ...“
- najkrajšie dievča v dedine
- zasnúbená s Janom Dúbravovie

TOTKA

- sestra Ondrášovej matky
- vdova, veľmi pobožná
- „Neopustí núdzneho, čo by sama sebe mala utrhnúť.“
- má veľmi ostrý jazyk – „Ľudia uznávajú jej nadvládu a chránia sa jej jazyka.“
- v dedine si ju vážia – „Z úcty ju volajú v celej dedine totkou.“

OBSAH:

Po smrti svojich rodičov žije Ondráš Machuľa u totky, ktorá sa o neho stará s materinskou láskou. Je dedinským husiarom. Žije vo svojom vlastnom svete, ktorý si vysníval. Sám seba považuje za husiara, ktorý vládne svojej husacej republike. Vrstovníci sa mu vždy vyhýbali, ale s deťmi vychádza veľmi dobre. Často sa s nimi hráva alebo im rozpráva rozprávočky.

Jeho pokojný život naruší Zuzka Bežanovie. Ondráš uverí jej ľahkovážnemu sľubu, že sa zaňho vydá. Od tej chvíle sa venuje len príprave na sobáš. Aby si mohol dať ušiť nové háby, vyrába habarky a opálky, ktoré potom predáva tetkám v dedine. Ani len netuší, že Zuzka sa s ním iba zahráva. Tá sa zatiaľ chystá na svadbu s Jankom Dúbravovie. V deň svadby sa už Ondráš vyoblieka do nových šiat, ale totka ho zamkne v pitvore. Podarí sa mu utiecť a beží k Bežanovie domu. Keď sa dozvie, že Zuzka a Jano sú už svoji, je sklamaný, ale stále verí, že sa so Zuzkou ožení.

Uprostred veselia náhle vypukne požiar. Ondráša pokladajú za podpaľača a tak ho priviažu o plot. Vyslobodí ho Zuzka a prizná sa mu, že ho po celý čas klamala. Ondráš však stále verí svojmu snu a nechápe, čo mu Zuzka hovorí.
Ľudia sa snažia zachrániť pred požiarom, čo sa dá. Keď stará Bežanka zistí, že jej husi ostali v horiacej maštali, volá o pomoc. Ondráš neváha, vrhne sa do maštale a vyháňa husi. Vtom sa povala prepadne a Ondráš aj s husami pochová v plameňoch. „Môj syn – syn môj radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať!“ zaplakala totka nad Ondrášovým obhoreným telom.
Idea: Mrzáci si nezaslúžia byť odsudzovaní, naopak, mali by sme im pomáhať.

Kompozícia: 11 kapitol

Pekné myšlienky:

„Ľudia pozerajú vždy len za tým, čo nemajú. To čo majú, nevážia si ani zamak.“

„Čas tečie ako z husi voda. Míňa sa chytro – ani sa nenazdáš, a zrazu stojíš tam, kde sa ti žiada, alebo pred čím sa trasieš.“