Detvan - Sládkovič

Andrej Sládkovič – Detvan

5 spevov    
- Martin
- Družina
- Slatinský Jarmok
- Vohlady
- Lapačka

Hlavne postavy:

Martin Hudcovie – predstaviteľ slovenského ľudu, ma túžbu byt slávny, je spätý z prírodou, čestný statočný, verný Elene,

Helena – ideálna predstaviteľka slovenského ľudu, krásna poslušná, verná, rázne odmieta muža (kráľa)

Kráľ Matej – historická postava, zaujíma sa o to ako jeho ľud žije, ocenil statočnosť a čestnosť Martina, Martinovi dovolí v Čiernom Pluku si nehať: valašku, kroj, vrkoče a Elenu

1. spev – Martin

2. spev – Družina 

V lyrickom opise Poľany nám ju básnik predstavuje v dôstojnej úlohe kráľovnej, ktorej pri nohách ležia dediny. Na Poľane pri vatre sedí skupina mládencov s bačom, baran na ražni je takmer upečený, hostina začína.

Básnik to opisuje, kritizuje ustavičné historizujúce pozorovanie národného života, obdivovanie cudzieho sveta, vyzýva aby sme si všímali prítomnosť a hlavne mali dôveru v budúcnosť. Tichosť zavládla našou Poľanou, len podozrivé postavy snoria po okolí, zajmú Elenu, ktorá hľadala Martina.

Martin sa zatiaľ kamarátom prizná že zabil sokola. Zbadajú že sokol ma na nohe krúžok, aký mávajú kráľovské sokoly. Martin sa rozhodne cestne priznať a poberie sa domov. Cestou natrafí na zbojníkov, ktorí vlečú plačúcu Elenu.
Elenu oslobodí po krátkom boji. Dohodnú sa že sa stretnú v Slatine

3. spev – Slatinsky Jarmok

Kráľ Matej sa rozhodne ísť so Slatiny rad by videl, ako ľud žije a zábava sa. Kráľ po ceste povie že chce strestať sprisahancov proti jeho kráľovskej moci. Všetci okolo mu prevolávajú na slávu. Aj Elene sa pošťastí vidieť kráľa.

Martin sa najprv pusti na Zvolensky zámok, kde ho drábi skoro poviazali, nakoniec sa od kamaráta dozvie že kráľ je v Slatine. Martin ho vyhľadá.

Kráľ sa vyzvedá, prečo zabil sokola, páči sa mu smelosť a statočnosť mládenca. Martin sa prizná, že oslobodil Elenu a v bitke zranil obávaného zbojníka. Neznámy starček dosvedčil, že zbojník sužoval cely kraj. Martin dostane vraného koňa a kantár.

4. spev – Vohlady

Sobota večer, Anjel Pána ukončil šesťdňovú lopotu. Detva vyzametaná, odpočívajúca, všetko spi, len Elena na priedomí čaká na Martina a hra na drumbli. Tento zvuk sa nežne vznáša nad krajinou a básnik celu atmosféru veľmi emocionálne zachytáva. Idylu narušia kroky príchodzieho mladého vojaka v bielom kepeni, na prsiach presvitá ligotavá hviezda, ukrytá pod kepeňom. Mladý pán sa priplichti bližšie a vraví, že sa rad pozerá do ružových tvárí. Elena mu pohrozí zauchom a varuje ho pred Martinom. Mladý pán žiada, aby mu zaspievala. Na spev je už neskoro, Elena mu zahrá na drumbli.

Zaver kapitoly je romanticky, zaľúbenci sedia na podstení, obklopuje ich nežný vrúcny cit, plný rozochvenia, obáv z rozlúčenia.

Noc sa konci, na nebi sa oslavuje. Láska dvoch mladých ľudí prebudí v srdci básnika spomienku na jeho lásku, ktorú odháňa.

5. spev – Lapačka

Ozýva stará atmosféra lapačiek. Po Detve zvonia ostrohy, nadskakujú Cakovy na hlavách, mihajú sa kohútie perá. Vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vina pred hostincom je už pripravený pre verbovančov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia kráľovský poslovia. Martin sa ma hneď poberal na zámok. Užialenú matku utešujú, že bude mat zo syna švárneho vojaka.

Na zámku ho prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov-vrahov v jeho Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru. Zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov. V poslednej slohe sa básnik lúči so svojim Martinom a z jeho slov pochopíme i ciel jeho umeleckej tvorby.