Pavol Országh – Hviezdoslav

Pavol Országh – Hviezdoslav
-  1849 – 1921
-  Narodil sa vo Vyšnom Kubíne
-  študoval na strednej škole v Miškolci
-  vplývali na neho autori ako Pétofi
-  prvé básnické pokusy v maďarčine
-  po smrti strýka odchádza študovať do Kežmarku, kde sa zoznamuje so slovenskou literatúrou
-  zaujala ho tvorba Sládkoviča
-  Nastáva obrat v jeho jazykovej orientácií
-  citácia: „A v tom mi do rúk aj kniha Detvana ti bola duša moja ratovaná.“
 
b. Mňa kedys´ zvádzal svet
-  právo študoval v Prešove
-  v č.1871 vydáva Almanach Napred s Kolomanom Banšelom
-  Ako advokátsky pomocník pracuje v rôznych mestách
-  v r.1874 sa pripravuje na advokátsku skúšku v Senici (tu sa pravdepodobne rozhodol pre básnicky pseudonym Hviezdoslav)
-  v 70.rokoch sa presťahoval do Námestova, kde pôsobil 20 rokov ako advokát
-  potom odchádza do Dolného Kubína a začína sa venovať výlučne literárnej tvorbe
 
TVORBA
-  ako 19-ročný napísal zb. Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
- Lyrika – 8 cyklov
- epika – krátka sociálna balada Zuzanka Hraškovie
- eposy: Ežo Vlkolinský
  Gábor Vlkolinský
  Hájniková žena

- dráma – Herodes a Herodias
- preklady – anglické (Shakespeare), maďarské, ruské (Puškin), nemecké (Goethe, Shiller)

LYRIKA
 
- Sonety
-  básnik vidí konflikt medzi svojimi ideálmi a skutočným životom
-  od nespravodlivosti chce uniknúť do sveta svojej básnickej tvorby
-  spoznáva však, že jeho miesto je na zemi
 
- Letorosty
-  básnik je už umelecky zrelý
-  majú 3 časti:
o  I. ČASŤ
•  vyslovuje program svojej tvorby
•  kritizuje spoločnosť
•  b.Čo dávam z úprimnosti duše
· chce byť úprimný a otvorený
· neznáša klamstvo a pretvárku
· používa svoj slovník
· verše začínajú väčšinou 1-slabičnými slovami
· vytvára jambickú stopu = U –
 
o II. ČASŤ
•  Čierny rok
· v prvom roku mu zomreli viacerí príbuzní
· zamýšľa sa nad tým, čo je trvalé
· je to práca, ktorá je zmyslom ľudskej existencie
 
o III. ČASŤ
•  vidí krivdy páchané na ľude
•  chce mu pomôcť
•  sú tu náznaky vzbury
•  b.Ó, prečo som nie víchrom
· chcel byť víchrom, aby zničil: klamárov, lotrov, zlodejov a cudzopasníkov (pánov)
· chce byť morom, aby očistil zem od „hávede uchvatiteľských hnusných pandráv“
· chce byť sopkou
· vie, že je slabý a bezmocný a nemôže túto nespravodlivosť zničiť
· smúti, je skeptický

- Žalmy a hymny
-  porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude s realitou
-  vidí konflikt medzi predstavami a skutočnosťou
-  chce zmeniť svet pomocou pravdy, lásky a krásy, ale nedarí sa mu

- Prechádzky jarom
-  oslava oravskej prírody,
o b. Ja starý, vychádzajúc
•  chce ísť do prírody, oddýchnuť si, načerpať síl
•  obáva sa ako jeho starého mladá krásna príroda príjme

- Prechádzky letom
-  oslava oravskej prírody
o  b. Zvážajú z poľa
•  o zbere úrody
•  úrodu prirovnáva k výbave nevesty
•  ľudia zvážajú úrodu robotného ľudu (gazdom)
•  vyzdvihuje pracovitosť
•  prirovnáva ich k mladoženíchom
•  proti pánom
•  dedinský voz vs. vyzdobený pánsky koč

- Stesky
-  vyslovuje pochybnosti o účinku svojho diela na spoločnosť
-  pocit staroby a konca života v ňom vyvoláva melanchóliu a pesimizmus
 
- Dozvuky
-  mal byť jeho posledným cyklom
-  sú plné čiernych myšlienok
-  zdá sa, že žil a tvoril zbytočne
o  b. Reč žiadna na svete
•  Slovenčina bola reč sluhov
•  nemohla sa používať ani v škole ani v kostoloch
•  je nešťastný a chcel by slovenčine pomôcť

- Krvavé sonety
-  zamýšľa sa nad tým či po vojne príde pokoj
o  b. A národ oboril sa na národ
•  obraz vojny
•  používa zvukomalebné slová na priblíženie zvukovej atmosféry vojny
•  vojna ničí to, čo človek vytvoril
o b. Ó, vráť sa skoro mieru milený
•  túži po mieri
•  nechce, aby zomierali ľudia
 
EPIKA
 
o  DLHŠIA EPIKA
 
•  Hájniková žena
· lyr.-epic. skladba.
· Autor zobrazuje 2 svety: „svet chalúp“ – svet jednoduchého, prostého človeka, ktorého reprezentantom je hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka. Proti tomuto svetu postavil „svet kaštieľov“ – pánov, šľachty, ktorú reprezentuje Artuš Villáni. Autor sympatizuje, ako vo väčšine tvorby so „svetom chalúp“.
· Toto dielo vzniká v obd. keď vrcholia spory medzi feudálmi a ľudom.
· Dielo svojimi myšlienkami predznamenáva nástup realizmu.
· Celý príbeh je zasadený do hornooravskej prírody. Autor neopisuje do podrobností život Michala a Hanky, ale vyberá si z neho len udalosti dôležité pre jeho myšlienkový zámer – chcel ukázať rozdiel medzi životom ľudu a pánov.
 
•  Ežo Vlkolinský
· je to prvý z tzv. Vlkolínskych eposov. (Vlkolín je bás. pomenovanie rodnej dediny V. Kubín). Konflikt – vzťah medzi zemanmi a sedliakmi a o budúcnosti zemianstva.
· po smrti váženého zemana Beňa Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera. Ich jediný syn Ežo sa dostáva do sporu s matkou keď postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie. Matka s týmto vzťahom nesúhlasí, lebo Žofka nie je zo zemian. rodiny. Ežo si zaumieni, že sa s ňou ožení, rodové predsudky nerešpektuje.
· Estera, zarytá zemianka, tvrdá a panovačná žena, je pobúrená Ežovým rozhodnutím, sedliackou dievčinou opovrhuje, navyše ona sama mu už vybrala nevestu. Ežo po prudkej hádke s matkou, začne bývať u svojho strýka Eliáša (je pohnevaný s Esterou). Vystrojí mu svadbu so Žofkou, akej vo Vlkolíne už dávno nebolo. Počas hostiny došlo k sporu medzi sedliakmi zemanmi, ktorí sa správali panovačne, opovržlivo, povýšenecky, zasiahol Ežo, ktorý povedal: „Zeman, nezeman, všetci sme si rovní“.
· Ežo sa po svadbe so svojou ženou usadí v kúrii, ktorú bohatý sedliak Bocko, kúpil od skrachovaného zemana. Estera roky vzdoruje, nedokáže sa so všetkým zmieriť. Až po 6 rokoch, zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov s rozhnevanou starou matkou Esterou.

•  Gábor Vlkolinský
· dej druhého „Vlkolínskeho eposu“ sa odohráva súbežne s dejom Eža, ale v príbehu sú iné postavy. Gábor je príbuzným Eža. Švárny, veselý mládenec, často obdivovaný na zábavách a tancovačkách. Zahľadel sa do zemianskeho dievčaťa Marky Tomášovie, ktorú Ežova matka vybrala pre syna. O Gáborovi nechce ani počuť, lebo stále žiali za Ežom.
· Životný osud bol k nej krutý. Po prechladnutí ochorela a zomrela. Gábor nemá šťastie ani v láske ani doma s rodičmi (prestali sa starať o majetok a prepadli alkoholu). Všetky dievčatá, ktoré sa Gáborovi pozdávajú, odmietajú vydať sa do takejto rodiny. Gábor nenachádza v svojom nešťastí riešenie.
· Raz, keď spolu s Ežom pracujú na poli, hodí sa na kosu, aby sa zmárnil. Ežo ho zachráni a poradí mu, aby našiel novú silu života, v sobáši s dievčinou, ktorá má sedliacku krv. Autor v tomto epose zobrazuje majetkový aj morálny úpadok zemianstva. Jeho záchranu vidí v spojení so sedliactvom (sobáš Gábora so sediac. dievčaťom).
 
o  KRATŠIA EPIKA
•  Prvé diela tohto charakteru boli balady. (U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie)
•  Sú vzdialenejšie od ľudových balád, na ktoré nadväzovali štúrovci. Namiesto individuálnej osudovosti sa do popredia dostáva soc. konflikt (napr. osud siroty v básni  Zuzanka Hraškovie).
•  Neskôr sem zahrnul aj epické skladby (neraz značne rozsiahle) s roľníckou (Oráč a kosec) a hist. tematikou (Rastislav, Pribina, Ľútosť Svätoplukova).
•  Spracoval aj niekoľko povestí (Jánošíkova stupaj) a fantastických námetov (Pomsta mŕtvych, Topeľci)
•  Hviezdoslav sa obracia k životu oravského roľníckeho ľudu jeho prístup je dokumentárny.
•  Napr. v úsmevnej skladbe Bútora a Čutora chmáry susedských sporov medzi rodičmi rozoženie láska detí.
o  BIBLICKÉ EPICKÉ BÁSNE
•  Sem patria básne s biblic. látkami s obrazným vyjadrením urč. aktuálnej skutočnosti.
 
o DRÁMA
•  Herodes a Herodias
· Dramatic. konflikt so širokým mrav. A spol. významom tvoria životné osudy Herodesa Antipa, ktorý za cisára Tibéria vládol nad štvrtinou rímskej provincie Palestíny a Herodiady, Herodesovej druhej ženy.
· V postave Herodesa zobrazil typ nadutého, požívačného a krutého vládcu, ktorému ide iba o to, aby si upevnil a rozšíril moc.
· V Herodiade má vhodnú partnerku. Jej túžba po vláde a vznešenosti sa spája so ženskou prefíkanosťou a nemalou dávkou mravného cynizmu.
· Jochanan (Ján krstiteľ) je na 1. str. hlásateľom nového náboženstva, ale hl. kritikom životného štýlu a mravov vládcov a tyranov.
· Jochanan síce za to zaplatí životom, ale krutosť vládcu je nakoniec aj tak potrestaná.
· Herodesa vojensky porazí arab. kráľ Aretas, ktorý sa pomstí za pohanenie svoje dcéry Tamary, zákonitej Herodesovej manželky (Herodes ju vyhnal, aby si mohol vziať Herodiadu, manželku obchodníka Filipa).
· Rím si vyberie za vládcu inú osobu a Herodes s Herodiadu musia odísť do vyhnanstva. V hre vystupuje viacero postáv z Herodesovho dvora i z ľud. prostredia a tým dosiahol celistvejší obraz starovekej židovskej spol.
· Tragédia má 5 dejstiev a podľa Shakespearovho vzoru je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.