Jozef Cíger Hronský - Jozef Mak
JOZEF CÍGER HRONSKÝ – JOZEF MAK
Jedná sa o sociálno-psychologický román vsadený do obdobia prelomu 19. a 20.
Storočia (obdobie biedy, maďarizácie a pod.). Celý román vyostruje sociálne napätie a biedu v dôsledku hospodárskej krízy. V obsahu románu
su cítitelné rozdiely a priepaste v existenčnom bytí ľudí (láska, nenávisť, život). Jozef Cíger Hronský nás sprevádza životom
osudovosti a biedy, z ktorého niet úniku, a vytvára tragický obraz života.
Jozef mak: Bol nechceným dieťaťom, mal
v živote relatívne stále smolu, problémy a ťažkosti, má nevlastného brata Jána, a obaja sú vzájomnými protikladmi (zatiaľ čo Jožo je
čestným citlivým, ale aj pracovitým človekom, Jano je lenivým, majetníckym a hrubým príkladom veľkej časti populácie).
DEJ:
Po narodení Jožka Maka nastali prvé problémy – ako nechcené dieťa, ho nemal kto pokrstiť. Až po troch
dňoch sa nad ním zľutovala suseda Hana Melušová. Jeho starší brat Jano ho neustále šikanoval a bil, no Jožko ho mal stále rád, až do
chvíle, kedy sa hrali na Jánošíka: až vtedy Jožo pochopil, že jeho brat je zlý a hrubý človek. Jano si našiel prácu v hore ako
drevorubač. Jedného dňa (v nedeľu) šiel opitý z hory. Keď prišiel domov, povedal Jožovi, že za jeho peniaze tu už žiť nebude. Na to Jožo
zareagoval odchodom preč k bačovi Kubandovi pomáhať okolo oviec, i keď ho dobre neplatil. Keď v dedine vypukol požiar, zhorelo veľa domov,
medzi nimi aj dom rodiny Makovcov. Jožova krstná pojala do svojej novej chalupy Jožovu mať, a Jožo skončil s prácou pastiera, a vydal sa za
prácou do hory - stínať stromy. I zaľúbil sa on do Maruše, a chcel sa s ňou oženiť, i postavil si s ťažkosťami dom na Janovom pozemku, no
prišla vojna, a Jožo musel ísť na front. A tak si blúdil po svete, po väzení za svoje názory, a keď už sa dostal konečne domov, čakalo ho
nemilé prekvapenie: Jeho mama zomrela, Maruša sa vydala za Jana, a bývajú v jeho dome. A tak sa Jožo s Janom dohodli, že si dom rozdelia na
polovice. No ťažko sa žilo Jožovi v blízkosti Maruše.
Neskôr zistil, že Maruša si vzala jeho brata viac z donútenia než z
lásky. Potom však Jožovi napadlo, že na starobu by asi skončil sám, a tak zabudol na lásku k Maruši, a vzal si Julu Petriskovú, i keď to
bola dievčina malá, a ľavú ruku mala suchú. Raz opäť postavili Joža pred súd za zlé názory počas vojny, i posedel si on 5 mesiacov vo
väzení, a po návrate domov ho doma čakala Jula aj s malým dieťatkom. Jula, i keď milovala Joža vedela, že Jožo ju milovať nikdy nebude.
Strácala v ňom nádej, najmä po tom, čo od Hiriačka sa dozvedela, že sa tajne schádza s Marušou. Maruša, sklamaná zo života a zo svojej
beznádejnej lásky, sa utopila. Neskôr sa pocity obrátili, Jožo začal Julu milovať, no už bolo neskoro. I narodilo sa im druhé dieťa, no Jula
na to zomrela.
Celý román končí slovami:
Trp Jozef Mak. Človek-milión, nuž vydržíš všetko, keďže
nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta