Dies irae - Martin Kukučín

Martin Kukučín: Dies irae
Rysavá jalovica a iné poviedky. Bratislava: Mladé letá, 1984.
 
1. Pandúr Števko Straka (vyslúžilý vojak, žena gazduje v Žabanoch a on slúži v meste, peniažky im vraj pekne pribúdajú) ide vojenským krokom hore dedinou, k richtárovi obce Lomnica. Kdesi v Tureckej sa objavila cholera, nesie teda listy „od slúžnovstva“. Po jeho odchode dali sa znovu do roboty, je žatva. Zastaví sa pri nich aj Jurko Sýkora, tiež zváža. Privezie im, nič netušiacim, jačmeň z Medzi skaliek. Páči sa mu richtárova Evička. Zavolali ho dnu, Miša poslali voz zaviesť do Sýkorov a zavolať starého Sýkoru. Sýkora odmieta plniť príkazy z mesta, treba na to dať peniaze a on dať nechce.
 
2. Sýkorovci odišli, mladý myslel na Evu, starý na peniaze pod žľabom. Richtárka sa za nimi pozerala, k nej prišla Durduľa, dedinská klebetnica. Prezradí jej, že jej muža Jana Zimu videli v meste s Masliačkou.
  Durduľa vie, čo sa s ňou robí. Čuje, ako bôľ a strach zavieva z jej reči a bytosti. A srdce sa jej kúpe v rozkoši. Ona sama ho videla u Masliačky v dome v utorok večer. Prezradí mužovi, že vie o Masliačke.
 
3. „Môj muž a Masliačka!“ Nevie, čím si to zaslúžila. Bohatá jedináčka Katrena si vzala na prístupky o päť rokov mladšieho Jana Zimu. Ten mal ale už známosť s Katrenou Sklenárovie, čakali dieťa, zobrala si potom Masliaka, a ovdovela.
  Dcéra vidí, že matka sa trápi. Pýta sa teda otca, prečo matka plače. Hovorí, že on všetko zariadi. Pomaly aj richtárka zabúda, má iné starosti. Cholera sa blíži. Ako prvý zomrel Ondráš Horka. Páni potvrdili, že je to cholera. Celá dedina sa bojí. Iba Evka s Jurkom majú iné starosti. Juro našiel list od brata, ktorý ušiel z domu, lebo otec ho obvinil, že ukradol tri stovky. Po službe vo vojsku šiel do Aradu, a tam je „financom“. Jurko nevie, ako by Evka mohla žiť u nich. „Netráp sa toľko. A vieš čo?“ blesla jej nová myšlienka. „Poď na prípustky!…“
 
4. Napokon sa na choleru zabudlo. Prišiel úradník, zvolal boženíkov, ale tým sa do účtov nechcelo. Vedia, že obec bude musieť doplácať. Richtár dával zo svojho a teraz je sám v dlhoch. Odídu nakoniec bez účtovania a Zima je naďalej richtárom. Hľa, on slúžil obci úprimne a za to má taký nevďak… Žena netuší, čo za starosti doľahli naň. Ide za ním. Vypočula si jeho rozhovor s Masliačkou, pochopila, že ide iba o peniaze, je jej dlžný vyše 500. Masliačka chcela zboriť ich manželstvo, ale upevnila ho.
 
5. Ale Masliačka sa nedala. Bola u Sýkorov, povedala, kde o čo ide. Jurko má zakázané chodiť k richtárovcom. Má si vziať Masliačku. Je tu ešte jedna zlá správa, ochorel Mojžišov paholok Juro. Richtárka sa vybrala k Sýkoorvi, ale hovoriť sa s ním nedalo.
 
6. Juro zomrel, nikto ho nechcel pochovať. Urobil to Mojžiš sám. Postupne zomierajú aj Mojžišove deti, každé musí sám pochovať. Cholera zapratala sa i do dediny… Rodinné zväzky sa uvoľnili. Každý myslí na seba, modlí sa o seba. Hja, egoizmus je to hrozný, kde beží o život. Iba Durduľa chodí od domu k domu a udržiava takto klebetiac ich spojenie so svetom.
  U richtárov je zle, Masliačka sa spojila so Sýkorom. Juro píše Janovi, či by mu nepožičal 600 zlatých, ale odpovede niet. Medzitým zomierajú ďalší, aj deti hrobára Ďura a napokon aj on sám. Richtár sa bol pýtať aj u Mojžiša a židov v meste, ale Sýkora im povedal, ako majú hovoriť. Cestou domov vzali pandúra Števka. Zima sa spýtal aj jeho, a ten mu povedal, že mu s radosťou požičia, len ich má na knižke. Spiatočná cesta bola veľmi veselá.
  Ochorel aj Mojžiš. Sýkora tam robil peklo.  Po príchode richtár pochopil, čo sa stalo. Mojžiš úžerníčil cez Sýkorove peniaze, keď mal dosť, prepísal to na ženu, a teraz nič nemá. Sýkoru dal vyhodiť, Mojžišovi doprial aspoň v pokoji zomrieť.
 
7. Aj Jurko ochorel. Chce vidieť otca, táto myšlienka ho drží pri živote, ale ten nejde. Evka plače. Sýkora sa bojí všetkého, vezme peniaze a obligácie a ukryje ich do vlaňajšej pšenice.
8. Evka sa vyberie k Masliačke, aby Sýkoru ona prehovorila, hádam ju poslúchne. Masliačku obmäkčí jej čistota a úprimnosť. Jurko sa stále pýta na otca.
 
9. Richtár sa vybral siať oziminu. Stále myslí na Masliačku a Evku. Napokon ta zájde, chce vedieť, čo jej povedala. Poviem mu. Príde ta i Evka.
 
10. Večer k nim ide Sýkora. Ukradli mu pšenicu a aj peniaze. Podozrieva richtára. Ten prikáže prehľadať všetky domy, nenájdu nič. Sýkora nevie, čo bude robiť. Premýšľa nad svojím životom, celý život sa hnal za peniazmi a teraz… Na svitaní ide za dedinu, stretne ženu s motykou a košíkom. Je to Stehlíčka. Pýta sa jej, na čo je ona na svete. „Ja mám kŕdeľ detí. Kdeže by sa podeli bezo mňa? Nuž nato som ja na svete, tieto deti riadiť.“ Premýšľa o tom, dúfa, že ešte nie je neskoro. Beží k richtárovi. Vidia, že je zmenený. Dúfa, že všetko sa na dobré obráti. Jurko sa teší, richtár odpúšťa.