Pionierske srdce - Jozef Horák

Jozef Horák: Pionierske srdce
Bratislava: Mladé letá, 1964.
 
POSTAVY:
Martinec – 14-ročný chlapec, slúži u bohatého gazdu. V dedine nemá ani jedného skutočného priateľa, až do príchodu učiteľa. Býval často hladný. Pamätá si ako sa najedol, keď po vojne chodili ku gazdovi kadejakí páni z mesta a gazda im predával obilie, zemiaky, masť… Stával popod okná a počúval. Ráno, keď vbehol do kuchyne, podojedal zvyšky na tanieroch. ale niečo sa deje začiatkom roku prestali páni chodiť, bolo to vo februári. A z gazdom to ide akosi dolu vodou.
Ľuptákovci – gazda – stretávame sa s ním hneď v prvom obraze, je to bohatý gazda, ktorý Martinca často bije, ale najhoršia je bitka rukou, gazda Ľupták mal strašne ťažkú ruku.
  gazdiná
  dcéra Boriška – Nepracuje doma, chodí do mesta, pracuje v nejakom úrade. …zriedka chodí na pole a ešte redšie do stajne. Aj tá ho bila, len zriedkakedy rukou, obyčajne ho kopala…
slúžka Zuza – slúži u Ľuptáka. O inej práci nevie. Pozná Martinca, vie, ako s ním zaobchádzajú, ale nevie mu pomôcť. Až na radu učiteľa odchádza pracovať do fabriky.
učiteľ – Nevysoký, skôr chudý ako tučný, usmievavý človek. ako jediný sa postaví na stranu Martinca. Často navštevuje Bartošovcov.
Bartošovci – …bývali na konci dediny. Už dve generácie Bartošovcov vyrábajú tehly, preto má i Martincov spolužiak malé nechty, okolo ktorých sa mu do kože zažrala hlina. Stará učiteľka neraz klepala po Bartošových prstoch, vodila ho po triede a posielala ho umyť sa. Žiaci sa mu posmievali, okrem dcér pána Mokoša, ktorému patrila tehelňa, vedeli, ako to je u Bartošov. Zastal sa ho iba Martinec. Poznal ho, často sa u nich schovával pred gazdom. Bývalo tam 9 ľudí (Bartoš s Bartoškou, dedo, 6 detí).
Bartoš je predsedom, ale nemôže Martincovi hneď pomôcť. Ľupták sa najskôr musí sám očierniť ešte viac. Ale vie, že nakoniec strana zvíťazí a Martinec sa stane tvrdým a dobrým straníkom.
žiaci základnej školy – Bartoš – z piatej triedy, on má jasný, zvučný hlas. Je najlepší spevák v triede. Jeho otec je komunista. Je to Martincov priateľ.
–  Augustín – mäsiarov syn, urastený a zádrapčivý, no najmocnejší v triede, iba Martinca sa bojí. Martinec počul, že mäsiareň a hostinec (vlastnil ho Augustínov otec) vraj už nebudú.
–  Zemaník
–  Zachar - tretiak
–  Libuška a Rózika – dcéry pána Mokoša, stará učiteľka ich hladievala po vlasoch.
–  Chovanec a i.
Martincova matka – pracuje v meste, slúži. Verí tomu, čo jej o synovi píše Ľupták. Myslí si, že sa má relatívne dobre. Vráti sa k synovi až vtedy, keď príde o prácu a keď je Martinec v nemocnici, lebo ho gazda dobil takmer na smrť.
 
OBSAH:
Martinec nevydržal doma. Bolo pred siedmou, a on už postával pred školou. ... Chcel by ho vidieť prvý, doteraz ho ešte nik nevidel. ... Nuž tejto noci sa odviazala červená krava, Malinou ju volajú. Prešla k teľaťu, ktoré ju vycicalo. Ktože mohol byť na vine? Len on, Martinec.

Na nohe mal ešte nezahojenú ranu. Dakto mu poradil, aby si vraj ranu oblizoval, vraj sa rýchlejšie zahojí. Robil to teda a gazda ho raz našiel pri tejto liečbe. Zbil ho. Ale doteraz sa mu nezahojila. Martinca teda bili všetci, a keď nebili, tak na neho všetko zvalili.

Nevedel prečo, začo, len mu odrazu bolo do plaču. Bol tu v Hornejsi sám, samotný. Nemal nikoho, ani otca ani matky, ani sestry ani brata, ani naozajstných kamarátov. Zvedavý je len na to, aký bude nový učiteľ, pozeral teda škárou hneď ráno do učiteľského dvora. Zazrel ho sám nový učiteľ. Martinec bol neumytý, neučesaný, neupravený. Stará učiteľka sa s ním často preto vadila, ale on ju nepočúval. Pri Ľuptákovcoch nemal kedy myslieť na také veci. Učiteľ  ho vzal do dvora. Spolu sa umyli a naraňajkovali. Všimol si aj stopy po biči na Martincovom chrbte. Tvár sa mu zachmúrila. Pri raňajkách „vyspovedal“ Martinca, ten mu porozprával o svojom osude.

Učiteľa zaujal rozhovor žiakov na dvore. Dozvedel sa tak, že Bartošovci sú komunisti. Vyšiel medzi deti, prehovoril s Bartošom, a potom poslal deti do školy. Martinec si vtedy uvedomil, že prišiel bez kníh a pomôcok. Vtedy vo dverách zazrel gazdu Ľuptáka. Učiteľ s ním prehovoril, ukázal mu Martincov chrbát a nepustil ho pásť kravy. Na jednej strane bol Martinec rád, že má pri sebe niekoho, kto sa ho zastane, na druhej strane sa bál toho, čo ho čaká pri návrate domov. Po týždni učiteľ urobil novú nástenku s názvom pionieri. Pripol ne ňu výstrižky a obrázky sovietskych pionierov a ich práce. Deti to zaujalo. Najprv sa pýtali, či je to skutočnosť, ale keď prisvedčil, oči im zažiarili ako hviezdičky. Po rozhovore o tom, sa rozhodli na podnet učiteľa urobiť svoju školskú záhradku takou, ako videli na obrázku. Ráno prišli do školy všetci okrem Martinca, gazda ho nepustil.

Záhradka bola veľmi spustnutá, ale pustili sa do toho. Rozdelili sa do skupín a každá pracoval na svojom záhone. Nestihli toho veľa, ale učiteľ im cez prestávku začal rozprávať o Ivanovi Vladimirovičovi Mičurinovi. Martinec sa večer pustil so psom Bundom do záhradky. Aj on chcel pomôcť. Porýľoval teda záhon, ktorý nebol dokončený zarovno ostatnými. Zrazu začal byť Bundo nepokojný. Martinec sa teda ukryl. Zbadal gazdu ako ide s niečím ťažkým. Všimol si rýľ, a tak ho vzal so sebou; kradol svoj vlastný rýľ. Netušil kam ide, tak ho sledoval. Prišiel na družstevnú roľu a niečo tam rozhadzoval. Martinec sa zobral a rýchlo bežal domov, aby ho nevidel.

Ráno chcela Boriška vodu, tak jej ju priniesol, ale ona tam zbadala pavúka. Chcela ho kopnúť, lenže On sa podvedome uhol a nastavil je nohe topánku. Udrela sa teda o jeho podbité podrážky. Martinec ušiel do školy a vrátil sa až večer. Ráno ho gazda priviedol k učiteľovi, že mu skoro dcéru prizabil. Ten vypočul aj Martinca a poslal ho domov najesť sa. Keď odchádzal do školy, Boriša doňho hodila niečo ťažké a rozbila mu hlavu. Učiteľ mu ju obviazal.

Gazdovi prišla pokuta za nedodané obilie, naložil teda staré, napadnuté pilusom. Ale prišli na to a prišli rovno vyšetrovať sabotáž. Predtým sa vrátil Martinec zo školy a pozdravil tak, ako ich učil učiteľ – práci česť. Gazda ho zbil, viackrát kopol do brucha, až sa nevládal pohnúť. Odniesli ho teda do stajne, aby ho kontrola nenašla. Po jej odchode šli za ním, ale nebolo ho. Podarilo sa mu vstať a dostať sa na cestu. Našiel ho učiteľ, keď odchádzal od Bartošov ho a doviezli do nemocnice. A Ľuptáka zatkla NB. Po týždni sa začal uzdravovať. O mesiac neskôr prišla do školy Martincova matka. Učiteľ jej poradil, aby sa zamestnala v meste v textilke. Napokon sa aj Martinec vrátil z po troch mesiacoch z nemocnice.

Žiaci sa ho vybrali navštíviť. Bol bledý, máličko pochudnutý, krotký. Tvár, hlava, ruky, všetko bolo akoby vymenené. Ani reč nebola, ako bývala… Roztvorená kniha ležala sa jeho lone a teraz ju položil na stôl. To chlapcov prekvapilo a zarazilo. Prezradili mu, že chcú mať pioniersku skupinu. Po pár dňoch si všimli v novinách článok, že v istej obci majú pionieri aj klubovňu. Martinec teda vypracoval plán ako získať potrebný finančný obnos na opravu miestnosti v starej škole. Rozhodli sa zbierať – fľaše, železo, bylinky… Martinec matke prezradí, čo robia a tiež to, že on vlastne školskú dochádzku už končí. Má 15 rokov, ale ostatní nie, robí to pre nich. Ďalej bude študovať na učilišti pre baníckych učňov, učiteľ mu o tom hovoril.

Po zbere fliaš nasledoval zber podbeľu. Zachar ho zberal na Ľuptákových poliach až do západu slnka. A videl, čo malo zostať skryté – do dediny sa vrátil Ľupták. Videl ho ako ťažko dýcha a ide smerom k dedine.  Družstevné polia sa krásne zazelenali, ale – vo veľkom sa na nich objavila ohnica. Keď sa to Martinec dozvedel, šiel za Bartošom (predseda MNV) a povedal mu, kto ju zasial jednej jesennej noci. Ponúkol mu i pomoc. Na druhý deň sa žiaci vybrali vytrhávať ohnicu, ale Murínovi sa niečo zabodlo do nohy. Bola to kosa. Prezreli teda pole a našli 4 kosy a niekoľko želiez vbitých do zeme. Zachar im vtedy prezradil, že sa gazda vrátil a ukryl sa. Ale Martinec ho raz pri strážení školy počul a objavil jeho skrýšu.

Prišiel 1. máj. Nádvorie školy bolo posiate bielymi kvetmi. Ako keby bolo napršalo bieleho snehu. Pionieri a pionierky z Hornejsi skladali pioniersky sľub, aj pionierska rada krajského výboru ocenila ich prácu. Martinec bol prvý medzi pioniermi. Stál hrdo, s hlavou vztýčenou i vtedy, keď zazrel v zástupe svoju matku. Slzy jej stekali po lícach a žiarili na slnci ako malé diamanty. Plakala, ale on sa usmieval. Jeho srdce sa ubránilo plaču. Bolo to hrdé srdce – srdce pionierske.
 
Schematické v diele:
- román určený pre mládež – pionierska téma
- združstevňovanie – družstevným poliam sa darí
- sabotáž – gazda Ľupták sabotuje činnosť družstva, pionierov…, ale budúci pionieri ho odhalia
- práca vo fabrikách – obe ženy, ktoré slúžili idú pracovať tam
- komunisti zachránili Martinca – radili sa, čo robiť; učiteľ sa ho zastal pred gazdom; našiel ho v snehu; vďaka idee pionierizmu našiel zmysel života
- Martinec pôjde študovať na banícke učilište
- román je rozdelený na dobrých a zlých – tu vystupuje aj pán Mokoš, ktorý je síce vlastníkom tehliarne, ale svojim dcéram nezakazuje pionierske aktivity, hoci im nedovolí vziať fľaše do zberu
- Libuška a Rózika rady pracujú v školskej záhradke, mrzí ich len to, že ich rúčky nezvyknuté pracovať, pichá každá burina, a preto musia pracovať pomalšie ako ostatné dedinské deti
- SNP – Bakošovci už vtedy trpeli, boli komunisti od začiatku
- stará učiteľka uprednostňovala bohatšie a čistejšie deti, nový učiteľ nevidí rozdiely, pracuje so všetkými rovnako
- učiteľ hoci je mladý, rozdáva rady, rozumie sa všetkému, vie, čo je lepšie pre ľudí – je komunista