Púť lásky - Ján Kalinčiak

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: anika
Typ práce: Referát
Dátum: 02.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 612 slov
Počet zobrazení: 8 865
Tlačení: 574
Uložení: 561
Ján KALINČIAK: Púť lásky
Bratislava: Tatran, 1975.
 
1  Do Nitrianskej stolice prišla jeseň. Raňajším tichom na vranom koni sa nesie Janko Černok, najbujarejší mládenec, najbúrlivejší duch celého okolia. Ide k svojej milej na Myjavu. Oproti sa však nesie aga Osman s 10 jazdcami a má jeho Žofiu. Janko tne Turkov, ale agu nevidí. Ten dievča odviedol, lebo Žofia bola viac ako svet, ako všetky poklady pre dušu, pre jeho srdce. Černok ich však dohonil. Bojovali, až Černok zabodol meč do hlavy Araba. Osman i Žofia padli. Černok zlomil oba meče, vzal Žofiu a letel k Myjave.
2  Otec sa trápi, žiada, aby nechala Černoka, ale ona nechce. Ján Černok bol pán Branča… mladý… Celá stolica sa pokorila Turkovi, on jediný sa vedel utrímať v samostatnosti… Čudné, že kdekoľvek prichádzal, nikde nebol vítaným hosťom; každý sa koho prah prekročil, triasol, bojac sa tureckého ukrutenstva.
3  Po bitke pri Moháči Turci obsadili Uhorsko. Na Červenom Kameni v Prešporskej stolici vladáril aga Osman… mladistvý, bujarý, junácky… Tvár jeho nebola celkom označená východnými ťahmi… Pyšný proti poddaným… bol vysokomyseľný… Ale bol zase neukrotný v svojom hneve. Černoka poznal, vedel o Myjave a Žofii, ale keď ju uvidel, zabudol na slávu, na vieru, na veľkého proroka… Pýtal Žofiu za ženu. Po odmietnutí zmizol. Napokon to nevydržal a vzal ju otcovi, ale Černok mu to prekazil. Sediac smutný, posol mu oznamuje „Zajtra ráno má byť sobáš Černoka s dcérou Hanušovou!“ Osman dá pripraviť 100 jazdcov.
4  Mladí sa zobrali, ale Žofia sa chcela rozlúčiť so známymi, tak šla i s Černokom chodiť po Myjave. Svadobčania sa zatiaľ veselili. Osman zapálil Myjavu na 10 miestach. Jeho ľudia odviedli Černoka, nikomu inému neublížili.
5  Otec vyčíta dcére jej rozhodnutie, pre ktoré Myjava ľahla popolom. Žofia sa rozhodla ísť za Černokom. Stalo sa.
6  V Belehrade Achmet s Elmírou trávia svoj čas (paša a jeho dcéra). Achmet posiela po otroka – speváka, aby potešil jeho dcéru. Spevák je bratom Žofie. Sprevádzal ju na púti a dozvedel sa, že Černok je tu vo väzení. Prosí Elmíru, aby im pomohla. Ona to prisľúbi. Spevák však nevydrží a prezradí, že on je Žofia. Lenže Elmíre sa „mládenec“ zapáčil, a keď Žofia pretrhla jej sny, chladne, pokojne prehovorí: „I Černok zhynie – a teba neuvidí, i ty zhynieš – a jeho neuvidíš; i žiť budeš – i umierať budeš – i budeš spomínať za roky na Elemíru v háreme – agu Osmana –“
7  Osman je smutný. Z Belehradu mu darom poslali otrokyňu, Žofiu. Prosí ho, aby vyslobodil Černoka. Vidí, vie, že ju ešte miluje.
8  Po 4 týždňoch zazneli kopytá koní pod Červeným Kameňom. Černok stál pred jej očami. Ale postava jeho bola zhrbená… Nezdalo sa, že by ho ich stretnutie tešilo. Osman mu povedal o je púti.
Či hádam udusilo dlhé utrpenie túžby jeho? To nie, bo on túži za vecou jednou, jedinkou, za slobodou, aby sa mohol zaharcovať na svojom koníku, i svoj hnev, i svoju zlosť vypustiť nad plemenom tureckým. Ľudia, milujúci viac osobnú slobodu ako devicu srdca svojho, nemilujú srdečne, bo v tom záleží tajomstvo lásky, že sa táto v slobode cíti neslobodnou…
Biedna Žofia! Nešťastie ho otupilo, jeho ohnivosť k tebe vyhasilo, a predsa sa k nemu vinieš a nehľadíš tam na Osmana neboráka obďaleč stojaceho… ktorého city ani šťastie, ani nešťastie uhasiť nemohlo, ktorý nepoznal, ani nepozná inej myšlienky ako o tebe, inej túžby ako za tebou, inej osoby ako teba a teba ­– –
  Osman prepustil ich, dal im nádherné šaty. Prišli až k domovu. Žofia chce priviesť otca, a tak Černok zostáva pod dubom a zaspí. Prídu dvaja sedliaci. Keď vidia turecké šaty, šabľu, zaťali mu sekerou do hlavy. Počuli Žofiin hlas, utiekli. Černoka pochovali na tom mieste a o pár týždňov aj Žofiu.
  Od západu chodil večer na hrob starec, ten čoskoro prestal. Ale dlhé roky sem od východu prichádzal smutný mládenec.
  Budete ľutovať starého Hanuša, rodičia útli, budete ľutovať zhynutých kochankov, milenci horúci, ja ľutujem Osmana.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

O autorovi: Ján Kalinčiak

Ján Kalinčiak

Ján Kalinčiak bol slovenský spisovateľ a básnik.



Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu