Nox et solitudo (Noc a samota) - Krasko

Ivan Krasko - Nox et solitudo (Noc a samota)
 
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: zbierka básní
Literárne obdobie: Slovenská literárna moderna

- motív ženy je vznešený
- lyrický subjekt zotrváva v dramatickej polohe, v ktorej vníma všednú skutočnosť
- chce porozumieť prítomnosti, preto vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka
- na motívy básní vplýva vedomie básnika spoločenskej a osobnej krízy
- použil tu folklórny piesňový postup, predstavuje ho melodickosť, jednoduchosť, jednotvárnosť
- lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a nenaplnenej túžby po harmónii
- zraňuje ho realita
- pocity smútku, samoty, osamelosti, opustenosti, beznádeje, zúfalosti, sklamania
- obrazy prírody, ktoré vyjadrujú stav je duše: čierna noc, havran, šedá hmla
- svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a čiernej noci
- jeho básne sú hlboko precítené, poznačené životom, vždy písal len o tom, čo osobne prežil, každá báseň je úprimnou spoveďou
- povedal: „No nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo.“
 
-  témy básní: ľúbostný cit (Aminke, Už je pozde, Plachý akord), spomienky na matku a domov (Vesper dominicae), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným životom a osudom.