Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: zbierka básní
Literárne obdobie: Slovenská literárna moderna
– motív ženy je vznešený
– lyrický subjekt zotrváva v dramatickej polohe, v ktorej vníma všednú skutočnosť
– chce porozumieť prítomnosti, preto vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka
– na motívy básní vplýva vedomie básnika spoločenskej a osobnej krízy
– použil tu folklórny piesňový postup, predstavuje ho melodickosť, jednoduchosť, jednotvárnosť
– lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a nenaplnenej túžby po harmónii
– zraňuje ho realita
– pocity smútku, samoty, osamelosti, opustenosti, beznádeje, zúfalosti, sklamania
– obrazy prírody, ktoré vyjadrujú stav je duše: čierna noc, havran, šedá hmla
– svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a čiernej noci
– jeho básne sú hlboko precítené, poznačené životom, vždy písal len o tom, čo osobne prežil, každá báseň je úprimnou spoveďou
– povedal: „No nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo.“
– témy básní: ľúbostný cit (Aminke, Už je pozde, Plachý akord), spomienky na matku a domov (Vesper dominicae), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným životom a osudom.