Súdruh Munchhausen – Ladislav Mňačko

Súdruh Munchhausen – Ladislav Mňačko

Tento príbeh rozpráva západný reportér – údajný potomok smutne presláveného baróna Munchhausena. Prichádza na pozvanie mierového výboru do krajiny rozvinutého socializmu.

Jeho sprievodcom je súdruh Hnida „jeden z najlepších publicistov“. Vďaka Hnidovi získa Munchhausen o živote, ekonomike i politike tejto malej socialistickej krajiny hlboké znalosti. Hnida ho vodí po krajine, ukáže mu výdobytky socializmu.

S Munchhausenom sa čitateľ stretáva vtedy, keď sa po niekoľkomesačnom študijnom pobyte, chystá na odchod domov. V to ráno, však členovia Štátnej bezpečnosti vykonávajú prehliadku v jeho hotelovej izbe a v nočnom stolíku mu nájdu zbraň. Zatknú ho a odvedú do väzenia.

Obvinia ho, že spolu s Hnidom chceli ministra vnútra – sediaceho práve na latríne – zabiť a zhodiť do jamy, čerstvo vyloženej nehaseným vápnom. Hnida sa priznal, že Munchhausen ho za nejaký prísľub získal za agenta špionážnej organizácie. Munchhausen, neveril vlastným ušiam a v návale zlosti obvinil ministra vnútra, že práve on chcel zabiť jeho, Munchhausena, a preto sa skryl v latríne. Tým „kauza latrína“ naberie nečakaný obrat.

V nasledujúcich šestnástich kapitolách opíše, čo všetko videl a zažil v posledných mesiacoch: návštevu pamätníka revolucionárov...

V záverečnej kapitole sa situácia opäť zvrtne. Munchhausena obviní, že on a minister vnútra pripravili atentát na súdruha Husára. Munchhausena konfrontujú s Hnidom, ktorý do čí prizná, že oni traja Munchhausen, Hnida a minister vnútra chceli naozaj spáchať atentát na súdruha Husára. Major tvrdí, že Munchhausen sľúbil ministrovi vnútra za jeho účasť na zločine obraz od úpadkovoburžoázneho maliara Picassa. Major sa v tom priznáva, že sa dal najať tajnou službou. Vpáli si guľku do hlavy. Minister vnútra si pozve Munchhausena a Hnidu k sebe a poďakuje sa im.

Munchhausen a Hnida si ešte pred odletom zájdu na rozlúčkový koňak.